Hudobné divadlo v priestore a čase
Toto monotematické číslo časopisu musicologica.eu je venované problematike hudobného divadla v strednej Európe v 19. a 20. storočí. Ambíciou autorov jednotlivých príspevkov nebolo poňať vymedzenú tému synteticky, čo by bolo sotva možné vzhľadom na široké časové vymedzenie a koniec koncov aj na otvorenosť pojmu „stredná Európa“. Naším cieľom nebolo vyrozprávať celistvý príbeh; chceli sme skôr poukázať na mnohosť príbehov, ktoré vo svojom súhrne tvoria to, čo nazývame dejiny.
Tento súbor príspevkov by nebol mohol vzniknúť bez metodologických impulzov, ktoré vzišli z projektu „Hudobné divadlo v Nemecku 1900–1950“, realizovaného od roku 1998 v spolupráci Výskumného ústavu hudobného divadla Univerzity v Bayreuthe a Inštitútu dejín umenia a hudobnej vedy Univerzity v Utrechte. Na pôde tohto projektu, ktorý viedli Thomas Steiert a Paul Op de Coul, sa podarilo rozvinúť jedinečný koncept dejín každodennej praxe hudobného divadla, prekonávajúci lineárny spôsob výkladu, zohľadňujúci všetky druhy hudobno-divadelnej tvorby a prevádzky v mnohosti ich aspektov a súvislostí.1 Impulzy z uvedeného projektu sa uplatňujú nie iba v textoch dvoch priamych účastníkov projektu (Marion Linhardt a Vladimír Zvara), ale tiež a najmä v celkovej koncepcii tohto súboru príspevkov.
Väčšina textov vznikla z príspevkov a diskusií na sympóziu, ktoré sa uskutočnilo roku 2009 v Bratislave pod názvom „Hudobné divadlo v priestore a čase. Príspevky k dejinám divadelnej praxe v strednej Európe v 19. a 20. storočí“. Len štúdia Nade Földváriovej vznikla bez súvislosti so sympóziom. Všetky príspevky, obsiahnuté v tomto čísle časopisu musicologica.eu, boli uverejnené v nemčine v publikácii Musiktheater in Raum und Zeit. Beiträge zur Geschichte der Theaterpraxis in Mitteleuropa im 19. und 20. Jahrhundert (ed. Vladimír Zvara, vydala Asociácia Corpus v spolupráci s NM CODE, Bratislava 2015).2
Historický materiál, na ktorom autori predkladaných príspevkov skúšajú a preverujú nové metódy výskumu hudobného divadla, zahŕňa najmä pramene k dejinám divadiel v mestách na území niekdajšej rakúskej, resp. (od roku 1867) rakúsko-uhorskej monarchie: Viedeň, Budapešť, Praha, Brno, Černovice. Najviac priestoru venujeme bratislavskému Mestskému divadlu, ktorého miesto po prvej svetovej vojne zaujalo Slovenské národné divadlo. Akcent, kladený v našom súbore príspevkov na Bratislavu, je podľa nás odôvodnený zaujímavosťou a výpovednou hodnotou príbehu tohto mesta a jeho spoločenských a kultúrnych metamorfóz v priebehu uplynulých dvoch storočí.
Väčšina divadiel, o ktorých píšeme, stojí dodnes. Popisované divadelno-prevádzkové modely, ako aj sociálne kontexty a štruktúry prešli síce historickými premenami, ale v nejednom ohľade prežili desaťročia a storočia a spoluvytvárajú ešte i dnešné chápanie hudobného divadla. Zo širšieho hľadiska sú dejiny hudobného divadla dôležitou súčasťou dejín urbánneho priestoru a ich poznávanie je neodmysliteľným príspevkom k historickému sebapoznávaniu mestských spoločenstiev. K tomuto sebapoznávaniu sa pokúsili prispieť aj autori predkladanej publikácie.
Na záver mi ostáva poďakovať Petrovi Behýlovi, ktorý preložil do slovenčiny tri texty, napísané pôvodne po nemecky (M. Bauer, M. Linhardt, G. Oberzaucher-Schüller; príspevok T. Talliána som preložil ja). Peter Behýl sa podieľal aj na redakčnom spracovaní ďalších, slovenských a českých textov. Za redakčnú spoluprácu veľmi pekne ďakujem tiež kolegyniam Irene Lányiovej a Alžbete Irhovej, a za preklady abstraktov do angličtiny Kataríne Godárovej a Marcusovi Zagorskému.
Monotematické číslo časopisu Musicologica 2/2015 vychádza vďaka podpore Agentúry na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV -14-0681 a v rácmi riešenia projektu VEGA č. 1/0914/15.
1 Por. Blickpunkt Bühne. Musiktheater in Deutschland von 1900 bis 1950, ed. Thomas Steiert a Paul Op de Coul, Köln 2014.
2 Uvedená publikácia obsahuje navyše jeden príspevok, ktorý bol už dávnejšie uverejnený po česky, a preto sme ho do tohto čísla musicologica.eu nezahrnuli: Lenka Křupková a Jiří Kopecký, Olomoucká opera v letech 1830–1920 a její vztahy k Vídni, in: Theatralia – revue současného myšlení o divadelní kultuře 2013, č. 1 (ed. Andrea Hanáčková a J. Štefanides), s. 28–41.