Abstrakt:
Zárukou úspechu v rockovej hudbe nie sú len kvalitné a invenčné piesne, ale musia sa stretnúť aj s priazňou poslucháčov, pretože kvalita a záujem obecenstva nie sú vždy v súlade. Ak je však invencia a hodnota piesne spojená s technicky dobrou interpretáciou, môže vzniknúť nadčasová nahrávka. Je potešujúce, že na Slovensku máme kvalitné speváčky a spevákov, ktorí vedia spievať technicky dobre. K takým patria aj ženské interpretky. Z nich sme pre našu analýzu vybrali Katku Knechtovú a Zuzanu Smatanovú. V celej svojej tvorbe, či už máme na mysli kapelu Peha alebo sólové albumy, priniesla Katka Knechtová vždy niečo nové a moderné. Vo svojej speváckej technike prešla značným posunom dnes už počas svojej vyše dvadsať ročnej kariéry. Jej vývoj je súčasne odkazom pre mladšiu generáciu, že spevácka technika je veľmi dôležitá, pretože otvára pre speváka nové možnosti. Podobný vývoj absolvovala aj Zuzana Smatanová. Ako hudobný samouk v istých štádiách svojej kariéry vyhľadala aj hlasových pedagógov. Pochopila, že cvičenie a technika sú dôležité, ak chce ako speváčka pôsobiť na scéne profesionálne.
Katka Knechtová
(*14. marca 1981, Prešov) – je slovenská poprocková speváčka, skladateľka, hudobníčka a textárka. Jej kariéra speváčky začala veľmi skoro v jej tínedžerskom veku, kedy ešte ako 15-ročná pôsobila ako vokalistka v skupine IMT Smile (1996)[1]. O rok neskôr (1997) spoluzaložila nemenej známu slovenskú pop-rockovú kapelu s názvom Peha, s ktorou sa dostala do povedomia slovenských a českých poslucháčov. Neskôr ju pôsobenie v kapele preslávilo. Na začiatku svojej kariéry začínala ako spevácky samouk.
V skladbe Nepoznám (1996) od už vyššie spomínanej kapely IMT Smile môžeme čiastočne pozorovať jej spevácky prejav. V tomto prípade pôsobí jej tvorba tónu veľmi príjemne a kontrastne k Táslerovmu vokálu. Pridáva sa k nemu v druhej slohe v čase 0:49 a dopĺňa Táslerov spev simultánne o malú terciu nahor. Spieva rovné tóny bez afektov či použitia glissanda. Neskôr v bridge v skladbe od 2:24, kedy Tásler čiastočne hlasovo improvizuje, hrá sa s dychom na zväčšenie sexuálneho podtónu skladby, Knechtová odpovedá slovom „nepoznám“, podobne ako pri call & response[2] niekoľkokrát za sebou. Najprv opäť rovnými tónmi, potom však pridáva už aj skreslenie na zvýraznenie predpony „ne-poznám“. O niekoľko taktov neskôr v čase 2:47, začína Tásler osminovo spievať slovo “ja“, kde Knechtová ešte stále spieva iba slovo „nepoznám“, ale už ho melodicky a neskôr aj rytmicky varíruje. V čase 3:07 si úlohu s Táslerovým vokálom vymieňajú a na konci skladby už takmer voľne improvizuje do Ivanom spievaného refrénu. Táto kombinácia hlasov znela veľmi dobre, avšak Katka mala evidentne na viac, ako len pôsobenie v pozícii backgroundovej vokalistky, preto bolo iba otázkou času, kedy táto spolupráca skončí. Už rok 1997 a založenie kapely Peha dal tomuto nevyhnutnému rozchodu reálne kontúry. Prvá úspešná skladba novej formácie s názvom Diaľkové ovládanie[3] vychádza v roku 1999 v podobe debutového albumu Niečo sa chystá. Takmer okamžite dobíja slovenský éter a Katkina hviezda začína stúpať. Za tento úspech Knechtová vďačí aj jej typickému zafarbeniu a práci s hlasom, ktorý je jedinečný, pretože k nemu nemožno tak ľahko nájsť slovenský ekvivalent. Na jednej strane vie byť drsný až surový, na druhej strane veľmi jemný, dynamický až príťažlivý.
Knechtovej tesitúra je mezzosoprán. V jej začiatkoch (v rámci kapely Peha) čerpala pri tvorbe aj práci s hlasom čiastočne od Ivana Táslera, čo je pochopiteľné, keďže s ním absolvovala veľké slovenské turné (1996). To však vôbec nebolo na škodu, práve naopak. Priniesla do slovenskej ženskej vokálnej tvorby anglo-americký feeling[4]. Keby sme ho chceli prirovnať k svetovým známym vokálom, najbližšie, čo sa týka otvoreného hlasu vo forte, používanom najmä v refrénoch, istú podobnosť možno nájsť u Alanis Morissette v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. Stále však nemožno hovoriť o kopírovaní, ale o hľadaní si svojho vlastného štýlu a autentického výrazu, ktorý sa časom vyvíjal a vyvíja u Knechtovej, pokiaľ ide aj o techniku spevu, v podstate dodnes. Jej vokálny prejav je ovplyvnený jednoznačne aj speváckymi školami, ktorými speváčka prešla. Hovorí o tom:
„Moje úplné začiatky ešte s IMT Smile – som spevácku techniku neriešila. To prišlo až neskôr približne v mojich 19-tich. Skúsila som jednu pani učiteľku spevu na ĽUŠ v Prešove počas nahrávania CD s Pehou. Učila ma základy dýchania do bránice a celkovo sa ma snažila prerobiť, ale vôbec mi to nesadlo. Bola som z toho úplne zablokovaná a nedokázala som v štúdiu zaspievať ani to, čo pred tým, než som za ňou prišla. S kapelou sme sa vtedy zhodli, že k nej prestanem chodiť. Mala som problém, keďže po pesničke Spomaľ sme hrávali veľmi veľa koncertov, niekedy aj trojáky (tri koncerty odohrané v jeden deň, pozn. autora) za deň. Cítila som sa fyzicky veľmi unavená, našťastie hlas držal. Usúdila som, že sa potrebujem venovať opäť speváckej technike. Preto som skúsila asi rok hlasového pedagóga Jara Žiga. Stále to však nebolo ono. Keď som neskôr začala fungovať sólo, skladala som si sama pesničky, ktoré som však nedokázala v štúdiu zaspievať. Buď som si ich dala príliš vysoko alebo sa objavilo veľa prechodných tónov na malom úseku, mala som teda trochu problém s dychom. Potrebovala som odbornú radu a našťastie sa mi konečne podarilo nájsť spriaznenú dušu v podobe skvelej českej hlasovej pedagogičky Hany Peckovej, s ktorou spolupracujem dodnes. Už to bude osem rokov. Vždy pri nahrávaní nového CD spolupracujeme intenzívnejšie a inak v rámci roka skype-ujeme priebežne podľa potreby. Ukázala mi úplne nové nuansy a spôsob spievania prirodzene ako vždy vraví: spívej, jak mluvíš[5]. Celkovo sa mi zväčšil rozsah, spievam s väčšou ľahkosťou, nemám problém odspievať viacero koncertov za sebou, zlepšili sa mi prechodné tóny aj hlavový register.“[6]
Asi najcharakteristickejší prvok Katkinho vokálu je časté vzlykanie, akoby nárek, ktorý dosahuje pomocou krátkeho glissanda a zmena farby vo vyšších polohách, akoby stmavenie hlasu. Robí to evidentne vedome, pretože dokáže v jednej skladbe prejsť z jemnej, čistej až typicky „slovenskej ženskej vokálnej farby“[7] do už vyššie spomínaného tmavšieho zafarbenia a tým aj zhutnenia vokálu.
Keď sa vrátime naspäť do roku 1999 a ku skladbe Diaľkové ovládanie, v Katkinom vokálnom prejave prevládal skôr drsnejší prejav v celej skladbe. Miestami bel cantovo kryje samohlásky ako napr. hneď v prvej strofe v čase 0:15 „v mojom svete mám..“ V ďalšej skladbe Vaňa plná piraní[8] (2001) môžeme počuť širokú zásobáreň Katkiných vokálnych schopností a možností. Na začiatku znie spev v jemnom hlavovom registri, naopak, v refrénoch rockovo skresľuje a zhutňuje svoj hlas najmä na slove „piraní“ až po d2. Záver tejto rockovej skladby v čase 2:27 dokonca obohatila o shout, kde prechádza z d v plnom hlase v legáte cez skreslený hlavový register až takmer po g3 už vo fistule a späť.
Ak sa posunieme o päť rokov dopredu ku skladbe Spomaľ[9] (2005), pravdepodobne najúspešnejšej piesni kapely Peha, ale aj najúspešnejšej z hľadiska vývoja samotnej Katky ako autorky a speváčky. Budeme analyzovať jej live vystúpenie z roku 2006. Prvú slohu „za niečím krásnym..“ strieda jemný hlas v hrudnom registri s hlavovým v piane s pridaním dyšných tónov až po f. Druhé „za niečím zvláštnym..“ už pridáva na razancii a otvára tón svojou typickou hutnejšou farbou, ktorú už naplno ukazuje v refrénoch. Táto schéma sa ešte raz celá zopakuje, čím kontrastne oddeľuje refrény od slôh a zväčšuje tak dynamický efekt v refréne, keďže celá skladba je sprevádzaná iba klavírom, čím viac vyznieva dynamická práca s hlasom. Čo sa týka vibráta, môže sa zdať, že ho Katka po väčšinu času výrazne nepoužíva. Opak je však pravdou, čo môžeme dokázať napr. v skladbe Za tebou[10] (2005). Je tu zreteľne počuť koncovky viacerých fráz najmä v slohách, kde konce slov jemne vibruje, čo je esteticky veľmi príjemný efekt. Keď vezmeme do úvahy Katkin rozhovor, teda práve po najväčšom úspechu z roku 2005 a následnom speváckom posune skrz hlasovú pedagogičku Hanu Peckovú, môžeme porovnať rozdiely. Najlepšie ich môžeme zdokumentovať na najnovšom sólovom albume a skladbe Bezpečné priepasti[11] (november 2015). Takmer celá skladba je spievaná v hlavovom registri, ktorý Katka značne zlepšila, je istý, dynamicky precízny. Cítiť tu výrazný posun, ohromnú ľahkosť, krytie tónov, zriekla sa svojej „klasickej“ hutnej farby, naopak, ukazuje spevácku ženskosť a vyzretosť v tej najkrajšej podobe. Navyše si všetky tieto technické dokonalosti Katka dovolila bez problémov predviesť aj naživo ako napríklad pri premiére na rádiu Expres (9.11.2015), čím jednoznačne ukazuje, že ohromné množstvo koncertov, spojené s talentom, drinou a nemenej dôležitou dobrou vokálnou technikou, prinášajú úspech.
Transkripcia a prepis do softvéru: Oskar Lehotský, Samuel Tomeček
Zuzana Smatanová
(*14. júna 1984, Súľov-Hradná) je slovenská pop-rocková speváčka, textárka, skladateľka a gitaristka. Svoju kariéru odštartovala víťazstvom v autorskej súťaži Coca-Cola Popstar (2003) ako nám sama potvrdila:
„Profesionálne som začala spievať od roku 2003, keď som vyhrala autorskú súťaž Coca-Cola Popstar, ale predtým som samozrejme spievala doma s gitarou, alebo počas strednej školy na internáte. Začalo to teda zrejme v roku 2000.“[12]
Doposiaľ vydala päť sólových albumov. Jej tesitúra je soprán. Môžeme povedať, že má typicky „slovenskú“ ženskú farbu hlasu, kedy pomocou otvorenia rezonátorov a druhým formantom zvýrazňuje mierne piskľavé spektrum jej farby hlasu. Zároveň je to však aj jej charakteristický rozpoznateľný prejav, kedy poslucháč okamžite spozná Smatanovú po odznení niekoľkých tónov akejkoľvek skladby. Smatanová začínala, môžeme povedať, ako pesničkárka, spevácky samouk.
„Bola som samouk. Nemala som žiadne základy spevu, ani techniku, môj prejav bol čisto prirodzený. Všetko som sa učila za jazdy.“
Keď sa pozrieme bližšie na jej tvorbu, dokážeme určiť jej spevácke nuansy. Prvý album Entirely good (2003) je naspievaný (s výnimkou skladby Ak sa dá[13]) celý v angličtine. Práve táto skladba je azda najsilnejšou piesňou z tohto albumu a je tu počuť čiastočná zvuková a tiež spevácka podobnosť k americkej speváčke Alanis Morissette. V jej vokálnom prejave využíva široké spektrum speváckych schopností, v slohách od začiatku skladby až po 2:24, spieva dynamicky ľahko s jemným, miestami dyšným falzetom a tiež hlavovým registrom. V čase 2:24 už nastupuje vyššie spomínaná Smatanovej typická „otvorená farba hlasu“. Na posledných slabikách slov „dokážem; rozkážem; zastavím“ (samohláska + písmeno m) akoby mierne afektovo zakončovala koncovky, čo je v určitej fáze jej tvorby ďalším typickým znakom. V neskoršej tvorbe to už nie je až také výrazné ako v jej začiatkoch. Okrem realizovania svojich sólových albumov spolupracovala s mnohými slovenskými umelcami. Jeden z najlepších projektov bol s Ivanom Táslerom (IMT Smile) v skladbe Úsmev a čaj[14] (2004). Ivan ako producent a zároveň vokálny coach, dokázal zo Zuzany dostať azda najpríjemnejší výraz. Celá skladba je koncipovaná ako duet, kde Zuzana hrá prím, spieva celé slohy, aj refrény a Tásler spieva iba v bridgeoch a outre skladby. Smatanová vo svojich úsekoch spieva veľmi jemne, vôbec neotvára druhý formant, čistý hlas dofarbuje jemnou dyšnosťou a na najvyššom tóne v slohách c2 prechádza do príjemného falzetu, dynamicky v mezzoforte, ktoré ešte obohacuje o vkusné vibráto. V refrénoch osciluje medzi hlavovým registrom a dyšným falzetom.
Podobne úspešné spojenie sa zopakovalo pri ďalšej spolupráci týchto dvoch umelcov, Smatanovej a Táslera, pri cover verzii skladby Čerešne[15] (2008) od Jara Filipa. Pri tejto skladbe je už počuť aj hlasový posun Zuzany, čo sama potvrdzuje.
„Časom som pochopila, že ak sa tým chcem stále živiť, musím sa vedieť pri speve šetriť, aby som si nezničila hlasivky. Začala som chodiť na hodiny spevu k hlasovej pedagogičke Alene Čermákovej, ktorá ma naučila dôležité základne veci, ktoré mi dosť pomohli. Dnes už na návštevy u nej nemám veľa času, ale ak mám medzi koncertmi čas pre seba, spievam si aj doma a tým pádom aj cvičím.“[16]
Pri skladbe Čerešne už Smatanová znie v jemnejšej dyšnej polohe evidentne istejšie v porovnaní s predošlou skladbou. Predsa len medzičasom odohrala veľké množstvo koncertov, čím získala cenné skúsenosti i rutinu a oboznámila sa aj s vokálnou technikou Františka Tugendlieba[17]. V závere skladby v čase 3:22, 3:38 Smatanová feelingom na samohláske „a“ (pri nasadzovaní tónu je tiež počuť spoluhláska „j“) v legate prechádza z tónu d2 až o malú terciu terciu vyššie na f2 a späť cez e2, kde je počuť vkusnú melizmu. Ďalšou typickou črtou Smatanovej tvorby a zároveň vokálneho itineráru sú časté vokalízy alebo skôr zdôrazňovanie melodických vokálov na vokalíze „jé, jéijé, uó, u-o-o-ó“ (Tam kde sa neumiera[18] (2003); Daj ruku do mojej ruky[19] (2009); Dnes sa mi nechce nič[20] (2011).
Transkripcia a prepis do softvéru: Oskar Lehotský, Samuel Tomeček
Rôzne modifikácie samohlások so zámerom zdôrazniť melodickosť frázy sa objavujú aj inde ako napríklad „tududu“, „Hej-já-hej“ v skladbe Nech sa deje, čo sa má[21] (2009).
Po mnohých vystúpeniach spevák, či speváčka prechádza aj ťažšími obdobiami v chorobe a hlasivky tým pádom počas vystúpení trpia. Na túto otázku Smatanová odpovedala:
„Problém s hlasivkami som našťastie nikdy nemala. Ak som nemohla spievať, vždy to zapríčinil nejaký zápal hrtana a priedušiek, ktorý som liečila antibiotikami, vyležaním choroby a pokojom, ale hlasivky ako také zatiaľ vydržali všetko :). Ako speváčka si skôr dávam pozor na to, aby som neprechladla a nemala zápal hrdla a dutín, preto nepijem a nejem nič extrémne chladené. Pre speváka, ktorý sa živí spevom, je technika veľmi dôležitá. Množstvo koncertov zvládne len vďaka tomu, že vie, ako a kde posadiť tón, tým pádom netrpia hlasivky a všetko zvládnu. Dôležitá je životospráva, pretože ak je technika, ale každý večer divoká party do rána, málo spánku, prípadne cigarety, vtedy je technika zbytočná, pretože hlasivky trpia a zničia sa. Technika mi pomáha zvládať turné a náročné letné sezóny plné festivalov. Pomáha mi tiež pravidelne cvičenie pilatesu, ktorý mi spevňuje vnútorné svaly a brucho, vtedy mám aj lepšiu kondíciu na pódiu.“[22]
V roku 2015 vyšiel zatiaľ posledný singel V dobrom aj zlom[23], kde Zuzana prichádza s iným zvukom, ešte istejším prejavom, vyzretejším narábaním s ostrým formantom vo vysokých polohách v refréne. V minulosti mala Smatanová totiž problémy s intonáciou počas viacerých živých vystúpení. Čo sa hlasovej techniky týka, Smatanová má takýto názor:
„Som zástancom teórie, že hlasová technika má iba dopomáhať prirodzenému prejavu speváka. Často počujem spevákov/speváčky, ktoré svoj prirodzený prejav stratili vďaka tomu, že sa snažili tóny posadiť maximálne presne, ale vtedy odišla z ich spevu emócia. Myslím, že by mal fungovať medzi dokonalou technikou a niečím prirodzeným istý balans a harmónia.“
Záver
Na Slovensku bola v oblasti kryštalizácie vokálnych techník výrazná škola Františka Tugendlieba, neskôr jeho žiačky Aleny Čermákovej a ďalších pedagógov ako napríklad Lukrécie Bílkovej, Adrieny Bartošovej, Jaroslava Žigu a iných. Súčasní slovenskí speváci a speváčky vyhľadávajú tiež českých pedagógov ako napríklad Eduard Klezla, Hana Pecková a iní. Uvedené analýzy, verifikované prostredníctvom autentických výpovedí Katky Knechtovej a Zuzany Smatanovej sú dokladom, ako sa pôvodne neškolený hlas, spevácky samouk, experimentátor môže meniť a zdokonaľovať k cizelovaniu vokálnej techniky. Prirodzené objavovanie nových možností v speve sa vždy dialo na pozadí vývoja rockových štýlov a vývoja hudobného prostredia vo vzťahu rockový samouk – vzdelaný rockový hudobník. Vokálne praktiky samouka a vzdelaného speváka idú síce ruka v ruke s originalitou, ale vzdelaný spevák potvrdzuje svoje miesto v súčasnej rozvinutej profesionalite rockovej hudby.
Bibliografia:
Bartošová, Adriena: Spev ako dôležitý prostriedok hudobnej interpretácie herca speváka. [Dizertačná práca] Bratislava: VŠMU, 2006.
Kajanová, Yvetta: Aktuálne otázky súčasného hudobného školstva. In: Muzikologické fórum, roč. 6, č. 1-2, 2017, s. 124-131.
Kajanová, Yvetta: Rocková subkultúra v Bratislave. In: Musicologica.eu, č. 1, 2019, http://www.musicologica.eu/?p=1484
Lehotský, Oskar: Slovenská populárna hudba v období 1977 – 1989. Bratislava: VUK, 2013.
Smutná-Vlková, Mária: Metodika spevu a prehľad literatúry spevu. Bratislava: VŠMU, 1981.
Tugendlieb, František: Hlasová výchova popového zpěvu. Praha: Hudobná agentúra Pepa, 2002. Zo slovenského originálu: Hlasová výchova spevákov populárnej hudby. Bratislava: Národné osvetové centrum, 1979.
Vašek, Rudolf: Kultivovaný zpěv, jeho zásady a metodika. Praha: Panton, 1977, 1990.
[1] http://www.katarinaknechtova.com/sk/bio
[2] Call & response – v afroamerickej gospell music veľmi často využívané spievanie, kedy sólový spevák predspieva slovo alebo frázu a zbor alebo iní speváci po ňom frázu zopakujú.
[3] Katka Knechtová, Karol Sivák/Vlado Krausz.
[4] Feeling – cítenie; v hudobnej praxi veľmi používané slangové slovo.
[5] Rovnako ako pri speech level singing.
[6] Telefonický rozhovor zo dňa 10.11.2015.
[7] Objavuje sa v hrdelnom ľudovom spievaní slovenských trávnic, ide o otvorenie rezonátorov a zvýraznenie druhého formantu hlasu, čím sa docieli piskľavá farba hlasu.
[8] Katka Knechtová, Karol Sivák/Vlado Krausz.
[9] Katka Knechtová/Vlado Krausz.
[10] Katka Knechtová/Vlado Krausz.
[11] Katka Knechtová/Silvia Kaščáková.
[12] Písomné interview z januára 2016.
[13] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová.
[14] Ivan Tásler/Vlado Krausz.
[15] Jaro Filip/Milan Lasica.
[16] Písomné interview z januára 2016.
[17] Hlasová pedagogička Alena Čermáková vychádza pri výučbe spevu z vokálnej školy Františka Tugendlieba.
[18] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová, Jozef Urban.
[19] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová.
[20] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová.
[21] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová.
[22] Písomné interview z januára 2016.
[23] Zuzana Smatanová/Zuzana Smatanová.