Polychórické kompozície Matthäusa Apellesa von Löwensterna (1594-1648): Rozdiel v inštrumentálnom obsadení v skladbách zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch a v Levočskej zbierke hudobnín

Úvod

Christe, du Beistand deiner Kreuzgemeine (BWV 275), Heut‘ ist, o Mensch, ein grosser Trauertag (BWV 341), Mein‘ Augen schliess‘ ich jetzt (BWV 378), Nun preiset alle Gottes Barmherzigkeit (BWV 391), Schaut, ihr Sünder! (BWV 408), Singt dem Herrn ein neues Lied (BWV 411), či Wenn ich in Angst und Not (BWV 427) sú zvučné protestantské chorály. V evanjelickom prostredí sú dôverne známe v úpravách Johanna Sebastiana Bacha (1685 – 1750). Málokto však vie, že za pôvodnými chorálovými textami a melódiami sa skrýva niekto iný, sliezsky skladateľ pôsobiaci v okolí Vroclavu – Matthäus Apelles von Löwenstern[1]. Jeho ódy, žalmy a hymny, pre cantus a bassus, s občasným rozšírením o altus a tenor, boli prostredníctvom hudobnej tlače Fruelings Mayen (Breslau 1644,[2] Kiel 1678[3]) v protestantskej liturgii pomerne známe. Na niekoľko storočí však bola opomenutá iná, umelecky významne hodnotná časť jeho tvorby – viachlasné a viaczborové skladby písané technikou cori spezzati. Predvádzané boli na cirkevné sviatky, pravdepodobne pre niektoré vroclavské evanjelické spoločenstvo stretávajúce sa v tom čase v troch kostoloch – sv. Alžbety, sv. Márie Magdalény a sv. Bernardína.[4] Formou rukopisných odpisov sa rozšírili aj do blízkych protestantských enkláv. Hudobnými primárnymi prameňmi máme doložený výskyt hlavne smerom na východ Európy na Spiš a Šariš[5] a v pár exemplároch tiež do Sedmohradska[6]. Iný osud mala jeho tlačená produkcia, z ktorej pochádzajú spomenuté chorálové melódie. Obľúbená bola primárne smerom na západ, v centre reformácie, na území dnešného Nemecka.[7]

Naša štúdia skúma a porovnáva rukopisne zachované dvojzborové kompozície Matthäusa Apellesa von Löwensterna, nachádzajúce sa v dvoch primárnych prameňoch – Levočskej zbierke hudobnín (ďalej uvádzaná v skratke ako LZH) a vo Vroclavských rukopisných prameňoch (známych aj pod názvom Sammlung Bohn). Primárna pozornosť bude venovaná inštrumentálnemu obsadeniu participujúcemu pri predvádzaní diela.

 

Dvojzborové kompozície, obsahujúce inštrumentálnu zložku, zachované v Levočskej zbierke hudobnín

Šírenie tvorby Matthäusa Apellesa von Löwensterna smerom na Spiš a Šariš sa dá zdokumentovať pomocou dvoch rukopisných primárnych prameňov – Levočskej a Bardejovskej zbierky hudobnín.[8] Významnou súčasťou Levočskej zbierky hudobnín je aj šesť tabulatúrnych zborníkov signatúr 13990a /1A/, 13990b /2A/, 13992 /3A/, 13993 /4A/, 13994 /5A/ a 13991 /6A/. Zapísané sú, vtedy najrozšírenejšou hudobnou notáciou používanou koncom 16. a v prvej polovici 17. storočia v protestantskom prostredí, novou nemeckou organovou tabulatúrnou notáciou.[9] Do rôznych častí Európy obývaných evanjelikmi sa táto notácia rozšírila hlavne prostredníctvom dvoch hudobných tlačí Nikolausa Eliasa Ammerbacha (c. 1530 – 1597), konkrétne Orgel oder Instrument Tabulaturbuch (Leipzig 1571[10], Nürnberg 1583[11]) a Ein neu kunstlich Tabulaturbuch (Leipzig 1575[12]). Čisto písmenová hudobná notácia síce bola pôvodne vymyslená a používaná pre zápis inštrumentálnej hudby, ale neskôr plní iný účel. Stala sa bežnou práve pre zápis vokálnych viachlasných, či polychorických skladieb, takzvané intavolácie.

Postupne si získala veľkú obľúbenosť u dobových odpisovačov, nielen kvôli svojej prehľadnosti a úspornosti. Zhruba 250-taktové kompozície bolo možné zapísať len na dve fólia. Organisti miestnych kostolov navzájom od seba odpisovali hudobné diela rôznych autorov z tlačených, ale aj rukopisných predlôh. Niektoré tabulatúrne zborníky obsahovali až dve stovky skladieb.

Okrem pozitív prináša tabulatúrna notácia tiež isté nevýhody. Pôvodní odpisovači nám už nedokážu pretlmočiť v primárnom prameni neuvedené informácie, ktoré vo svojej dobe považovali za samozrejmé. Tým, že tieto tabulatúrne zborníky slúžili pre sprievod vokálneho, prípadne vokálno-inštrumentálneho telesa samotným organistom, neobsahujú vždy kompletný zápis diela. Časté sú v nich redukcie hudobnej alebo textovej zložky. Vo svojej dobe boli tieto tabulatúrne zborníky samozrejme doplnené príslušnými hlasovými zošitmi a inštrumentálnymi partami, ale tie sa počas nasledujúcich storočí väčšinou stratili. Dnes preto v istých prípadoch nevieme zistiť pôvodné znenie, či obsadenie skladby. Obzvlášť výrazné je to pri výhradne rukopisne zachovaných kompozíciách.

Levočské tabulatúrne zborníky vznikali zhruba v prvej polovici 17. storočia a spolu obsahujú vyše 1100 zápisov rôznych skladieb od dobových hudobníkov.[13] Matthäus Apelles von Löwenstern sa ocitá v spoločnosti autorov ako Melchior Vulpius (c. 1570 – 1615), Hieronymus Praetorius (1560 – 1629), Bartholomäus Gesius (c. 1562 – 1613), Heinrich Schütz (1585 – 1672), Samuel Scheidt (1587 – 1654) a iných. Často však nachádzame v zborníkoch anonymné diela bez uvedenia autora. V LZH sa zachovali aj početné hlasové zošity úzko súvisiace s tabulatúrnym zápisom. Celkovo je M. Apelles von Löwenstern reprezentovaný 27 kompozíciami, z ktorých 7 sú fragmenty.[14]

Prednosťou týchto tabulatúrnych zápisov je, že skladby vyzerajú na prvý pohľad ako kompletne zapísané. Redukcie do kostrových hlasov sú menej časté. V zborníku sign. 13992 /3A/ nachádzame občas pripísané strohé informácie o inštrumentálnej zložke, avšak ani príslušné hlasové zošity nám veľmi nenapomáhajú v objasnení problému participácie inštrumentálnej zložky. Obsahujú len vokálne party s ojedinelými zápismi hudobných nástrojov do prebiehajúceho ľudského hlasu. V prípade M. Apellesa von Löwensterna iba dve dvojzborové skladby obsahujú zmienku o hudobných nástrojoch – Alleluja. Lobet den Herren[15] a Alleluja, Zu ehren unsern Gott.

V diele Alleluja. Lobet den Herren nachádzame v sign. 13992 v úvodnom úseku na text Alleluja skratku pre väčšie, bližšie nešpecifikované, inštrumentálne obsadenie Cap.[ella]. Neskôr počas skladby sú názvy nástrojov dodatočne vpísané pred hotové hlasy a ich zaradenie pôsobí nejasne. Zapisovateľ zapísal vokálnu zložku 1.Alt, 1.Tenor, Tenor, a pred ňu dodatočne dopísal Viola, Viol, Voce. Tieto hudobné nástroje teda pravdepodobne zdvojovali vokálne hlasy. Inú funkciu majú Husle – Violino a pozauny – Trombone nachádzajúce sa ďalej v priebehu kompozície, ktoré s veľkou pravdepodobnosťou zneli samostatne.

Zápis Alleluja. Zu ehren unsern Gott tiež v sign. 13992 obsahuje zmienku o použití hudobných nástrojov. V niektorých úsekoch sú vpísané pozauny (Trombone), cinky (Corneto) a trúbka (Trombetto) podporujúce najvyššie hlasy daných zborov. Pokyny Trombone et voce, Cornet[o] et voce nám jasne predpisujú zdvojovanie vokálneho partu. Zložitejšie je to s trúbkou, tá je vpísaná do najvyššieho hlasu druhého zboru – Altu. Fanfárový pohyb ale jasne prekračuje jeho prirodzený rozsah. Je teda možné a pravdepodobné, že ľudský hlas v tomto úseku nespieval, respektíve sa nám tento part nezachoval. Nápomocné v rozlúštení rébusu mohli byť zachované hlasové zošity. Až šesť hlasových zošitov sa zachovalo v rámci Bardejovskej zbierky hudobnín v sign. Ms. mus. Bártfa 2, koll. 2. Z ôsmich hlasov dvoch zborov chýba iba prvý soprán prvého zboru a bas z druhého zboru. Čisto inštrumentálne party sa v tejto zbierke nezachovali. Finálne zistenie však vedie k tomu, že do vokálnych hlasov sú vpísané len rovnaké pokyny pre nástup hudobných nástrojov na rovnakých miestach ako v iných primárnych prameňoch.

Viac informácií o inštrumentálnej zložke v dielach Matthäusa Apellesa von Löwensterna zachovaných v LZH nenachádzame.

Tabuľka 1: Podrobný rozpis participujúcich hudobných nástrojov v kompozíciách Matthäusa Apellesa von Löwensterna zachovaných v Levočskej zbierke hudobnín.

primárny prameň: SK-Le	13992 /3A/	13992 /3A/
názov skladby	Alleluja. Lobet den Herren	Alleluja, Zu ehren unsern Gott
hudobné nástroje vpísané do vokálnych hlasov	Viola Violino Trombone (sola)	Trombone (et Voce) Cornetto (et Voce) Trombetto

Dvojzborové kompozície, obsahujúce inštrumentálnu zložku, uchované vo Vroclavských rukopisných prameňoch

Ak by muzikológ Emil Bohn koncom 19. storočia nezačal výskum hudobných tlačí a rukopisov zachovaných vo vtedajšej Staatsbibliothek zu Breslau vo Vroclave, ostal by možno M. Apelles von Löwenstern navždy len skladateľom krátkych duchovných piesní. Dnes sa celá táto zbierka nachádza v Nemecku v Staatsbibliothek zu Berlin, kde bola prenesená pravdepodobne počas druhej svetovej vojny ako vojnová korisť. Nám sa ju podarilo študovať až po celkovom preskúmaní a skompletizovaní informácií o dielach Matthäusa Apellesa von Löwensterna v Levočskej a Bardejovskej zbierke hudobnín.

Jeho kompozície v tejto zbierke sa zachovali v rukopisnej podobe[16], pričom väčšina je písaná viaczborovou technikou. Oproti jednoduchým úpravám duchovných piesní znamenal Bohnov objav veľký zvrat v pohľade na skladateľské schopnosti tohto autora. Celkovo ide o 30 jednotlivých kompozícií zapísaných do 25 signatúr. Sú zapísané v sign. Slg. Bohn ms. mus 21, 29, 31, 38, 50, 58b, 63, 72, 78, 168a-l, 287, 292 a 348. Pôvodne ich bolo identifikovaných menej, ale na základe porovnania s LZH sa nám podarilo priradiť Matthäusovi Apellesovi von Löwensternovi ešte ďalšie v primárnom prameni anonymné skladby.[17]

Tieto rukopisné zápisy sú na rozdiel od tých levočských riešené až tromi rôznymi spôsobmi: formou tabulatúrneho zápisu, hlasových zošitov a aj inštrumentálnych partov. V prípade tabulatúrnych zápisov nachádzame často redukcie do kostrových hlasov – sopránu a basu. To nám napovedá, že tieto tabulatúrne zborníky s veľkou pravdepodobnosťou slúžili výhradne na sprievod vokálneho, respektíve vokálno-inštrumentálneho telesa organistom. Pre našu štúdiu je z tohto celku dôležitých 12 kompozícii. Sú to tie obsahujúce inštrumentálne party, alebo zmienku o hudobných nástrojoch. Konkrétne ide o diela zapísané v sign. Slg. Bohn ms. mus 58b, 63, 72, 78/1, 168b, 168c, 168f, 168g, 168h, 168k, 287, 348. Jednotlivé, zachované exempláre nesú významné spoločné znaky. Signatúry sú zabalené do jedného veľkého fólia rozmeru zhruba A3, na ktorom je tabulatúrna partitúra. Do neho sú vložené samostatné vokálne a inštrumentálne party formátu A4. Väčšinou sa zmestili na jedno fólio. Ak sa pozrieme na všetky spomenuté primárne pramene, písalo ich viacero rúk. Čo je zaujímavé, na úvodnej strane sú jednotlivé skladby očíslované (napr. sign. 63 má No: 134). Kto a kedy toto číslovanie napísal nie je známe. S veľkou pravdepodobnosťou nejde o autografy, avšak tieto skladby obsahujú najdôkladnejší rozpis inštrumentára používaného pri dobovom predvádzaní diel M. Apellesa von Löwensterna.

Z hľadiska zapísaných hudobných nástrojov je tieto diela možné rozdeliť do dvoch kategórií:

a)      kompozície s neurčitým inštrumentálnym obsadením

b)      kompozície s konkrétnym inštrumentálnym obsadením

A)    Kompozície s neurčitým inštrumentálnym obsadením

V tejto kategórii nachádzame tri dvojzborové skladby Der Gerechte kommt um, Zion spricht der Herr hat mich verlassen (a) a Danket dem Herrn prediget seinen Namen. Napriek tomu, že evidentne boli predvádzané vokálno-inštrumentálne, dnes prevažne nemáme bližšie informácie o participujúcich hudobných nástrojoch. Organ v podobe basa continua bol štandardným inštrumentálnym sprievodom. Pre nás je ale zaujímavé jeho zdvojenie Violonom v prvých dvoch spomenutých skladbách. V kompozícii Zion spricht der Herr hat mich verlassen (a) je zapísané aj všeobecné označenie pre inštrumentálne zoskupenie – Capella, ktoré nachádzame pri tenore z druhého zboru. Podobné je to aj pri rôznych hlasoch skladby zachovanej v sign ms. mus 168b – Danket dem Herrn prediget seinen Namen. Jedinú výnimku tvorí predpis v sopránovom parte – Cornetto et Capella I Chori – Cantus I. Kompletný rozpis zmienok o hudobných nástrojoch môžeme vidieť v tabuľke 2.

Tabuľka 2: Podrobný rozpis participujúcich hudobných nástrojov v kompozíciách Matthäusa Apellesa von Löwensterna, zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch, konkrétne v skladbách s neurčitým inštrumentálnym obsadením.

primárny prameň: D-B Slg. Bohn	ms. mus 58b	ms. mus 78/1	ms. mus 168b
názov skladby	Der Gerechte kommt um	Zion spricht der Herr hat mich verlassen (a)	Danket dem Herrn prediget seinen Namen
hlasové party obsahujúce zmienku o hudobných nástrojoch	Bassus Continuus Bassus Continuus & Violono	Bassus Continuus Bassus Continuus, pro Violon: Tenor 2 Chor: – Capella	Cornetto et Capella I Chori – Cantus I  2 Cantus Capella 2 Tenor Capella Tenor Capella I Chori – Tenor Altus Capella 2 chori Bassus Capella 2 Chori 2x Bassus Continuus

B) Kompozície s konkrétnym inštrumentálnym obsadením

Niekoľko rokov po preskúmaní levočských a bardejovských primárnych prameňov bolo možné preskúmať vroclavské rukopisné pramene, dovtedy poznané len prostredníctvom Bohnovho katalógu. Pri dôkladnom prezretí nasledujúcich signatúr bol ihneď jasný, úplne iný rozmer jeho diel. Tie sa predtým v LZH javili ako a capella s občasným zdvojením spevákov hudobnými nástrojmi, či ojedinelými sólovými nástrojmi použitými pre hudobno-rétorické účely. Ako bolo spomenuté skôr, tieto primárne pramene majú podobu veľmi redukovanej tabulatúrnej partitúry, do ktorej sú zabalené vokálne a inštrumentálne party. Oproti levočským tabulatúrnym partitúram tak nachádzame kompletnú podobu diela platiacu minimálne pre ten kostol, kde bola daná skladba predvádzaná.

V tabuľke 3 môžeme vidieť výber štyroch polychórických skladieb s podobným inštrumentálnym obsadením. Ide o skladby zachované v sign. ms. mus 63, ms. mus 168g, ms. mus 168k ms. mus 348 – Die den Herren früchten, Lobe den Herrn meine Seele (b), Veni sancte spiritus reple a Von Himmel hoch da komm ich her. Vokálne hlasy v tomto prípade hrajú spolu so spevákmi rovnaký part. Zaujímavé je, že prvý zbor kopírujú sláčikové nástroje Violino, Violone a druhý zbor plechové dychové nástroje – pozauny, Trombon, respektíve Trombon Grosso. Okrem obligátneho Bassa continua nachádzame ešte v skladbe Von Himmel hoch da komm ich her samostatný part pre cink – Corneto.

Tabuľka 3: Podrobný rozpis participujúcich hudobných nástrojov v kompozíciách Matthäusa Apellesa von Löwensterna, zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch, konkrétne v skladbách s konkrétnym inštrumentálnym obsadením.

primárny prameň: D-B Slg. Bohn	ms. mus 63	ms. mus 168g	ms. mus 168k	ms. mus 348
názov skladby	Die den Herren früchten	Lobe den Herrn meine Seele (b)	Veni sancte spiritus reple	Von Himmel hoch da komm ich her
inštrumentálne party: 1. zbor	Cantus 2dy chori primi – Violino et VoceCantus tertij chori primi – Violino et VoceBassus I chori – Violone et Voce	1 Cantus I Chor: – Viol: 2 Cantus I Chor: – Viol: Altus I Chor: – Viol: Basus I Chor: – Viol:	1 Cantus – Violin Tenor superioris Chori: – Viol: Bassus Superior – Violone Bassus superior chori – Violino Bassus Superioris Chori – Violon	1 Cantus Chori – Violini 2 Cantus Chori – Violini Tenor Chori – Violini Bassus – Violon – Instrumento
inštrumentálne party: 2. zbor	Altus inferioris chori – Trombone et Voce Tenor inferioris chori – Trombone et Voce Bassus inferioris chori – Trombone et Voce	Cantus 2 Chor: – Trombon: et Voce. I Tenor 2 Chor: – Trombon: II Tenor 2 Chor: – TrombonBassus 2 Chor: – TrombonI Cantus – Capella 2 Cantus I Chor – Capella Altus 2 Chor – Capella 1 Tenor 2 Chor – Capella 2 Tenor 2 Chor – Capell: Bassus 2 Chor – Capella	Cantus inferioris Chori – Voce é Trombin: Altus inferioris Chori – Voce é Trombon Tenor inferioris Chori – Voce é Trombon: Bassus inferioris Chori – Voce é Trombono grosso	Cantus Chori – Tromboni Altus Chori – Tromboni Tenor Chori – Tromboni Tenor Chori – Trombon Bass Chor. – Tromboni
inštrumentálne party: ďalšie			Basso Continuo Bassus Continuus et Violon	Corneto Bassus Continuus & Violon Bassus Continuus

Podobný, aj keď zredukovaný fenomén nastáva pri sign. ms. mus 168c a ms. mus 168f, čiže v kompozíciách Deus misereatur nostri a Kommet her, lasst uns dem Herren frohlocken. V tomto prípade už prvý zbor nie je sprevádzaný husľami, avšak pre druhý zbor nájdeme dvojité party vokálneho hlasu a pozauny (Trombon). Druhá spomenutá skladba obsahuje aj ďalšie dva samostatné party pre cinky (Cornetto) (pozri tabuľku 4).

Tabuľka 4: Podrobný rozpis participujúcich hudobných nástrojov v kompozíciách Matthäusa Apellesa von Löwensterna, zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch, konkrétne v skladbách s konkrétnym inštrumentálnym obsadením.

primárny prameň: D-B Slg. Bohn	ms. mus 168c	ms. mus 168f
názov skladby	Deus misereatur nostri	Kommet her, lasst uns dem Herren frohlocken
inštrumentálne party: 1. zbor	Cantus – Capella Cantus – Capella Altus – Capella
inštrumentálne party: 2. zbor	Altus inferioris Chori – Trombone et VoceTenor inferioris Chori – Trombone et VoceBassus inferioris Chori – Trombone et Voce	Cantus inferioris Chori – Voce et TrombonAltus inferioris Chori – TrombonTenor Inferioris Chori – Trombon Bassus inferioris Chori – Trombon
inštrumentálne party: ďalšie	Capella Zum Basgeigen Bassus pro Organo – I chori – Violin	Capella omnes Cornetto Cornetto 2x Bassus Continuus

Posledné dve kompozície majú pestrejšiu a farebne výraznejšiu inštrumentáciu. V skladbe Singet dem Herren ein neues Lied, denn er thut Wunder zachovanej v sign. ms. mus. 168h je to len v prípade prvého zboru. Práca M. Apellesa von Löwenstern je podobná ako v predošlých dielach, ale v rámci jedného zboru zvolil až trojité obsadenie pre jeden part. V prípade altu, tenoru a basu kombinuje hlas, sláčikový nástroj a trombón (Altus, Tenor, – Viol: et Trombon, Bassus – Violone et Trombon). U sopránového partu spojil husle iba s cinkami (Cantus –– Viol: et Cornetto).

S podobným trojitým obsadením je skomponovaná tiež skladba Komm Heiliger Geist Herre Gott zachovaná v sign. ms. mus 287. Party pre prvý zbor nesú všetky zhodne trojité označenie pre vokálny hlas cink a trúbku (Voce Cornetto et Trombetto), druhý zbor je inštrumentovaný tak ako prvý zbor v predošlej kompozícii, s rozšírením o ďalší nástroj – trúbky. Sopránový part je teda zdvojený husľami, cinkami a trúbkou (Cantus inferi: Chorij – Cornetto, Violino, Trombetto et Voce) a Alt a Bas sláčikovým nástrojom, trombónom a trúbkou (Altus inferi: Chorij – Trombone Violino Trombetto et Voce). Tenorový part sa nezachoval. Analogicky, na základe predošlej kompozície, predpokladáme, že obsahoval rovnaké nástroje ako alt a bas. Otázne však je ako to bolo v skutočnosti pri samotnej hudobnej praxi. Zneli všetky nástroje súčasne, či ad libitum, alebo si ich kapelník vyberal podľa nejakého iného kľúča? Na to s určitosťou nevieme odpovedať.

Tabuľka 5: Podrobný rozpis participujúcich hudobných nástrojov v kompozíciách Matthäusa Apellesa von Löwensterna, zachovaných vo Vroclavských rukopisných prameňoch, konkrétne v skladbách s konkrétnym inštrumentálnym obsadením.

primárny prameň: D-B Slg. Bohn	ms. mus 168h	ms. mus 287
názov skladby	Singet dem Herren ein neues Lied, denn er thut Wunder	Komm Heiliger Geist Herre Gott
inštrumentálne party: 1. zbor	Cantus – Viol: et Cornetto Altus – Viol: et Trombon Tenor – Viol: et Trombon: Bassus – Violon et Trombon	Cantus super: Chorij – Voce Cornetto et TrombettoCantus I – Capellam, Cornetto Altus super: Chorij – Voce Cornetto et TrombettoTenor super: Chorij – Voce Cornetto et TrombettoBasus super: Chorij – Voce Cornetto et Trombetto
inštrumentálne party: 2. zbor		Cantus inferi: Chorij – Cornetto, Violino, Trombetto et Voce Altus inferi: Chorij – Trombone Violino Trombetto et Voce Basis inferi: Chorij – Trombone Violine orandi Trombetto et Voce

Záver

Vnútorná potreba ľudstva poznať a tým pádom objavovať svoju históriu nám dovolila nahliadnuť do prvej polovice 17. storočia. Rukopisné primárne pramene nám rozprávajú príbeh jednej významnej osoby, všestranne vzdelaného humanistu M. Apellesa von Löwensterna. Tak ako to v hudobnohistorickom bádaní býva, dej je opradený tajomstvami a otázkami bez zrejmých odpovedí. Niektoré z nich sa časom podarí objasniť, iné ostanú ukryté a zabudnuté v čase.

Je pozoruhodné, že pri dôležitej štátnej funkcii sa M. Apelles von Löwenstern dokázal venovať vlastnej, kvalitnej hudobnej produkcii aktívne predvádzanej vo významnom meste akým bol Vroclav. Dochované rukopisné zbierky nám prinášajú spolu takmer 60 viachlasných kompozícií tohto autora. Na základe zápisu v tabulatúrnych zborníkoch a hlasových zošitoch je možná rekonštrukcia a následná interpretácia väčšiny z nich.

Pri rukopisne zachovaných kompozíciách sa nám okrem prvej a významnej otázky okolo autorstva vynárajú aj ďalšie, nie menej významné. V štúdii sme sa snažili nájsť odpoveď na to akým spôsobom pracuje pri inštrumentácii M. Apelles von Löwenstern s hudobnými nástrojmi. Tabulatúrny zápis prináša určité kompromisy, ale v prípade levočských tabulatúrnych zborníkov nás vedie stále viac a viac indícii k záveru, že zapísané skladby sú relatívne kompletné. Problém nastáva pri porovnaní inštrumentálneho obsadenia. Ak štatisticky porovnáme množstvo skladieb a účasť inštrumentálnej zložky v týchto dvoch hudobných prameňoch, dostávame vážny nepomer[18]. Na území dnešného Slovenska to mohlo byť spôsobené preferenciou a capella predvádzania skladieb pri Bohoslužbách, pravdepodobnejšie sa však javí, že tabulatúrne zborníky neobsahujú všetky potrebné informácie ohľadom participujúcich hudobníkov.

Bohnov katalóg vroclavských rukopisov nám neprináša žiadne informácie o tom, z ktorých kostolov konkrétne pochádzajú tie, ktoré skladby. Toto nám výrazne sťažuje vyvodenie ďalších hypotéz. S veľkou pravdepodobnosťou nemáme v Sammlung Bohn zachované autografy a podobné inštrumentovanie môže súvisieť s konkrétnym kostolom a praxou ad libitum. Nemusí teda vôbec pochádzať od samotného M. Apellesa von Löwensterna.

 

Štúdia je súčasťou riešenia grantu MŠVVaŠ SR a SAV (VEGA č. 1/0699/16 – 19).