Lukáš Oravec, mainstreamová osobnosť slovenského jazzu

Po etablovaní a rozvinutí jazzového idiómu sa stáva nová jazzová generácia na Slovensku tvorcom univerzálnych znakov. V roku 2000 slovenská scéna pokračuje v prehlbovaní spolupráce so zahraničnými hudobníkmi. Najčastejšie sa pohybujú v strednej Európe a pozývajú do svojich projektov muzikantov z okolitých krajín. Tak sa intenzívne dostáva do slovenskej produkcie český saxofonista Ondřej Štveřáček, poľský saxofonista Piotr Baron, či maďarský spevák Gábor Winand. Nové obdobie pre slovenský jazz prinieslo trend multikultúrnych a medzinárodných projektov. Môžeme vidieť napojenie na európske dianie, pre ktoré sú takéto projekty v novom miléniu charakteristické. Medzinárodné zostavy sa objavujú v projektoch popredných slovenských hudobníkov ako Ľuboš Šrámek, Michal Bugala, Radovan Tariška, Lucia Lužinská, Sisa Michalidesová, Lukáš Oravec, Martin Valihora, Juraj Griglák, Hanka Gregušová a mnoho ďalších. Saxofonista Nikolaj Nikitin v spojení so zoskupením Polajka a českou legendou jazzového kontrabasu – Miroslavom Vitoušom vytvoril nový projekt, v ktorom sa zameral na stredoeurópsku klasickú hudbu v tvorbe Leoša Janáčka s prepojením na jazz. Janáčkova tvorba v tomto unikátnom projekte neslúžila ako kompozičné východisko, ale ako inšpirácia. Vďaka takýmto projektom má slovenská hudobná produkcia multikultúrny charakter.¹ V produkciách, spojených so zahraničím, zohrávajú dôležitú úlohu predovšetkým projekty Martina Valihoru, Michala Bugalu a AMC Tria, ktoré si získavajú medzinárodný význam a ohlas.

Dôležitým predstaviteľom multikulturalizmu a polyštýlovosti je zoskupenie Pavla Bodnára Interjazzional Band. Tvorba tejto skupiny spája prvky populárnej, klasickej, etnickej a ľudovej hudby s karibskými prvkami na jazzovom základe. Bodnárov synkretizmus, sofistikovanosť a rôznorodosť tvorby svedčí o veľkom rozhľade a invenčnosti skladateľa.

Okrem nových zoskupení a mladej nastupujúcej generácie pôsobia na scéne aj starší jazzmeni, ktorí ukončujú svoje východiskové zámery a sú na vrchole svojej kariéry. Jedným z nich je dovŕšenie snáh o transformovanie jazzového idiómu do slovenského jazyka a vytvorenia jazzového šansónu spevákom Petrom Lipom. Počas svojej dlhej kariéry sa ukazuje jeho osobnostný vývoj, kedy sa presúva z vplyvu bluesovej interpretácie smerom k soul jazzu, fusion a neskôr obohacuje svoj štýlový záber o rap.²

Nové milénium prináša pozoruhodné ženské osobnosti do jazzového diania. Slovensko tak nezaostalo za rozmáhajúcim sa prúdom ženských jazzových interpretiek. Medzi tie najdôležitejšie sa zaradili Lucia Lužinská, Dáša Libiaková, Hanka Gregušová a Anita Soul. Špeciálne treba spomenúť Sisu Michalidesovú, Janu Bezek a Ľudmilu Štefánikovú, ktoré vystupujú z konzervatívneho, stereotypného ponímania, že žena by mala v jazze len spievať. Pridávajú sa tak k čoraz väčšiemu prúdu inštrumentalistiek a skladateliek v jazze. Hanka Gregušová sa v Amerike vypracovala zo spievajúcej čašníčky na rešpektovanú speváčku a aktuálne pôsobí v New Yorku.³

Stálym problémom väčšiny slovenských jazzových umelcov je propagácia. Produkcia jazzu vo vydávaní albumov na Slovensku sa niekoľkonásobne zväčšila vďaka novým vydavateľstvám. Existencia vydavateľstiev ako Hevhetia, Hudobné centrum, Millenium Records a v súčasnosti aj Slnko Record, Real Music House a Pavian Records na Slovensku sa však musí vysporiadať so slabou predajnosťou, ktorá je zapríčinená nedostatočne rozvinutou sieťou obchodov, manažmentu a zviditeľňovania umelcov či už na webe, youtube a iných médiách. Ďalším problémom je rovnako ako vo svete, konfrontácia s novými médiami, ktoré menia povahu tvorby a jej samotnú propagáciu na internete.⁴

Lukáš Oravec

Trúbkar Lukáš Oravec patrí k mladej generácii jazzmenov, ktorých ešte formovalo Žilinské konzervatórium, kde pôsobil vynikajúci big band. Tam sa mnohí, dnes už etablovaní slovenskí jazzmeni, stretávali s jazzovou interpretáciou a naberali prvé skúsenosti. Dôležitým momentom vo vývoji Lukáša Oravca bolo štúdium v zahraničí na Royal Academy of Music Aarhus v Dánsku, kde v rokoch 2008 a 2009 študoval pod vedením Christiana Steenstrupa a Martina Schustera. V hudobnom vzdelávaní potom pokračoval na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Počas stáže v Katoviciach na Akademii Muzycznej Karola Szymanowskiego mal možnosť študovať u legendárneho poľského jazzového trubkára Piotra Wojtasika. Ten mal v mnohých veciach zásadný vplyv na Oravca a neskôr mu Lukáš Oravec venoval skladbu Piotrology, ktorá bola písaná v duchu moderného mainstreamu pod vplyvom Woodyho Shawa a Wyntona Marsalisa. Po návrate na Janáčkovu akadémiu študoval jazzovú interpretáciu pod vedením významného slovenského trubkára Juraja Bartoša a následne ukončil štúdium na Viedenskej univerzite. Veľké skúsenosti zo zahraničia a akademické znalosti spolu s technickou zručnosťou ho hneď zaradili medzi najlepších trubkárov na súčasnej slovenskej scéne. Následne sa mu podarilo získať dvakrát ocenenie Esprit za najlepší jazzový album roku (2014 a 2017).⁵

Lukáš Oravec patrí v súčasnosti k najvýraznejším osobnostiam v pokračovaní tradície jazzovej trúbky. Jeho tón je síce podobný tónu Juraja Bartoša, ale estetika Oravcovho tónu vychádza z cool jazzu. Jeho tón je zdržanlivý a rovný bez prehnaného vibráta. Jeho tvorba sa radí do neo-bopového štýlu a vychádza z tradicionalistického prúdu Wyntona Marsalisa. Oravec považuje tradíciu a bebop za stavebný kameň jazzového jazyka: „Bebop je pre mňa bibliou. Tak ako blues alebo swing, bebop patrí k základným stavebným kameňom jazzu. Samozrejme, pri bebope musíte ovládať remeslo – bebopoví hráči sa okrem iného vyznačovali vysokou mierou inštrumentálnej zručnosti. Bebopový či hardbopový language je univerzálny, dá sa použiť takmer všade. Nemá ďaleko ani k starému jazzu, ani k tomu modernému.“⁶Oravca v hudobnej kariére v prístupe k trúbke ovplyvnili najmä Tom Harrell, Wynton Marsalis, Roy Hargrove, Nicholas Payton a Woody Shaw. V Dánsku mal možnosť študovať, ale aj pôsobiť vo významných zoskupeniach ako Kluvers Big Band, RAMA Big Band, Blood, Sweet Drum’n Bass Big Band. Oravec poznamenáva, že tieto big bandy sa orientujú na nové, rôznorodé kompozície a starému big bandovému jazzu sa tu venuje málo pozornosti. V porovnaní so Slovenskom tam vidí lepší pedagogický prístup, vybavenie škôl, no aj vzdelané publikum, ktoré má prehľad a veľký záujem o jazz.

Lukáš Oravec sa aktuálne prezentuje s autorskou tvorbou a vlastnými projektami, v ktorých sa objavujú významní medzinárodní jazzmeni ako Bob Mintzer, Vincent Herring, Kálman Oláh, Essiet Okon Essiet a iní. Jeho kompozičný prístup ovplyvnili najmä Roy Hargrove, Wynton Marsalis, Paul Hindemith a Eugène Bozza.⁷ Tvorbu a štýlové tendencie Lukáša Oravca si bližšie rozoberieme na skladbe Moonday z druhého štúdiového albumu – Piotrology (2015).

Moonday

Kompozícia Moonday je lyrická skladba z druhého albumu Lukáš Oravca a reflektuje jeho neo-bopové smerovanie, ktoré načrtol už vo svojom prvom albume Introducing, kde sa však ešte veľmi neprezentoval vlastnou tvorbou. Tón trúbky Lukáša Oravca je v tejto kompozícii veľmi rovný a ponáša sa na cool jazzovú estetiku. Jeho striedmy tón sa kontrastne dopĺňa s farebnejším výrazom amerického alt saxofonistu Vincenta Herringa.

Skladba je po formovej stránke jednoduchá, používa piesňovú formu. Už formové spracovanie poukazuje na tradičný jazzový koncept, kde bola väčšina štandardov v piesňovej forme s následnými sólovými vstupmi protagonistov a návratom témy na záver ako to môžeme sledovať aj v analyzovanej Moonday. V úvode skladby sú dve kontrastné témy vo forme A,A,B,A (notová ukážka č. 1), po ktorých nasledujú rozsiahle sóla s návratom už bez opakovania prvej témy vo forme A,B,,A.

Zaujímavým charakteristickým prvkom skladby, ktorý sa objavuje v A diely je striedanie rovného cítenia fráz „bez artikulačných nuáns“ a typicky swingového frázovania so shuffle rhythm. V predtaktí a v 4. a 8. takte si môžeme všimnúť pohyb v osminových notách na 3. a 4. dobe, ktorý je hraný vždy „rovno“ a za ním nasleduje zádrž. Po nej prichádza fráza so synkopou hraná so swingovým cítením. Táto neustála polarita medzi beatom a off-beatom vytvára zaujímavý vnútorný kontrast vo frázach. B diel má kontrastne oproti A dielu menej ucelenejšie frázy, ktoré nastupujú hlavne na neprízvučných dobách. Odlišný B diel je zakončený staccatovou frázou, ktorá sa vyhýba nástupu na dobu. Návrat do A dielu nie je úplne identický, celý diel je transponovaný o poltón vyššie.

V notovej ukážke č. 2 môžeme vidieť fragment klavírneho sprievodu v častiach A,B. Ten poukazuje na skutočnosť, že skladba sa po harmonickej stránke vyhýba jednoduchému postupu jazzových kadencií, či dominantných jadier. Harmonický aranžmán klavíru spracoval Ľuboš Šrámek, ktorý použil zahustené akordy s mnohými pridanými vrchnými tenziami alebo alteráciami. Harmonický priebeh sa môže zdať na prvý pohľad nesúrodý bez logiky, no prepojenie harmónie vychádza z melódie. Každý akord má svoje vlastné asociatívne centrum. Je to moderný princíp modálnej harmónie, ktorá je úplne podriadená melodickému priebehu. Zvolené tenzie a voicingy sú vybrané tak, aby obsahovali čo najviac tónov z melódie, pričom akordy majú častokrát medzi sebou jeden alebo viac spoločných tónov a hlasy sú rozvádzané sekundovým pohybom, čo odkazuje na linearitu harmónie.

Lukáš Oravec tvorí veľmi spontánnym spôsobom, pričom sa odráža od nejakého motívu, ktorý vzniká pri cvičení. Ak vyimprovizovaný motív znie dobre a dáva mu aj koncepčne zmysel, ďalej s ním pracuje. V jeho tvorbe nenájdeme príliš akademický prístup ku kompozícií, aj keď v niektorých skladbách postupoval schematicky, napríklad

s intervalovou výstavbou.⁸ Najdôležitejším aspektom v jeho tvorbe je melodická nosnosť, energia skladby a lyrický výraz, čo sa preukazuje aj v skladbe Moonday. Jeho súčasná tvorba preukazuje väčšiu odvážnosť a slobodu vo vyjadrovaní a reflektuje jeho interpretačnú zrelosť. Lukáš Oravec vďaka bohatým skúsenostiam v zahraničí priniesol na slovenskú scénu svetový neo-bopový moderný mainstream a nadväznosť na tradíciu v súčasnom akustickom jazze.

Zdroj: Lukáš Oravec

Bibliografia:

GIOIA, Ted. The history of jazz. New York: Oxford University Press, 2011.

GRIDLEY, Mark C. Jazz styles: history & analysis. Upper Saddle River, N.J: Prentice Hall, 2006.

KAJANOVÁ, Yvetta. Slovenský jazz, kontexty a súvislosti. Bratislava: Univerzita Komenského, 2014.

KAJANOVÁ, Yvetta. Slovakian Female Composers: Courageous, Original and Prejudice-free (Ľubica Čekovská, Hanka Gregušová, Shina, Jana Bezek), In: Leon Stefanija (ed.): Femininity in the female music since 1918: views of some smaller musical cultures in Europe, Vienna, Hollitzer Verlag 2018; Žensko v glasbi skladateljic po 1918: pogledi nekaterih manjših glasbenih kultur Evrope, Glasba na Slovenskem po 1918, Ljulblana 2018.

LAWN, Richard. Experiencing jazz. New York, NY ; Abingdon, Oxon: Routledge, 2013.

NICHOLSON, Stuart. Is Jazz Dead?: or has it moved to a new address. New York: Routledge, 2005.

Táto práca bola podporená grantom VEGA 1/0015/19.