Integrácia žiakov so zdravotným znevýhodnením do základnej umeleckej školy

Úvod

V súčasnej spoločnosti sa čoraz viac skloňuje slovo integrácia. Pretože školská legislatíva v dnešnej dobe zaručuje všetkým deťom, žiakom bez rozdielu možnosť vzdelávania, naskytá sa rodičom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) príležitosť integrácie do kolektívu intaktných jedincov. O integrácii detí do základných škôl máme už dnes mnoho literatúry, a tak majú jedinci so ŠVVP postupne čoraz viac možností. Čo sa prejavuje ako deficitné, je práve integrácia do umeleckých škôl. Pretože, tak ako majú deti so zdravotným znevýhodnením nárok na vzdelanie, majú mať možnosť aj rozvíjať svoje umelecké nadanie.

Vieme, že škola patrí všetkým bez ohľadu na rodinu, z ktorej pochádzame, akú máme farbu pleti, aké prekážky musíme v živote prekonávať a s akým sme sa narodili zdravotným znevýhodnením. Každé dieťa má iné potreby, pretože každý jedinec je iný. Niektoré potrebujú odlišný prístup  k vzdelávaniu, iné metódy, iné formy práce, sú to vlastne špeciálne vzdelávacie potreby.[1]

Tak ako v intaktnej populácii aj v skupine ľudí so zdravotným znevýhodnením sa objavujú jedinci disponujúci umeleckým talentom.  Našim cieľom je poskytnúť informácie o integrácii, zamerať sa na jej znaky v základnej umeleckej škole, vytvoriť prehľad o jej charakteristických a špecifických prvkoch pri deťoch so zdravotným znevýhodnením.

 

Integrácia

 

Každý z nás má právo na plnohodnotný život v spoločnosti. Preto má škola zabezpečiť čo najkvalitnejšie vzdelanie všetkým deťom bez rozdielu. Keďže sa zaoberáme integráciou detí so zdravotným znevýhodnením do základnej umeleckej školy, musí byť ujasnené čo tento pojem znamená.

Pre školskú integráciu a integráciu do spoločnosti je postoj širokej verejnosti k jedincom so zdravotným znevýhodnením mimoriadne dôležitý.^[2] Platformy pristupovania k deťom, ktoré sa v dôsledku svojho postihnutia, narušenia alebo ohrozenia líšia od intaktných jedincov sa v priebehu vývoja spoločnosti rôznymi spôsobmi menia. Táto skutočnosť má súvis s viacerými faktormi, ktoré limitujú prístup k nim. Veľmi dôležitými činiteľmi sú socioekonomický potenciál danej spoločnosti a svetonázor, ktorý v danej fáze vývoja ľudstva dominuje.^[3] Starostlivosť, ktorú tieto deti potrebujú závisí od materiálnych prostriedkov danej spoločnosti. Dôležitou zložkou pristupovania k ľuďom s postihnutím je aj svetonázor spoločnosti. Prístup k ľuďom s rôznym zdravotným znevýhodnením má dva póly: represívne postoje (až fyzická likvidácia týchto jedincov) a exklúzia, postoj akceptácie, až po láskavý prístup k jedincom.^[4]

V našich školách stále viac pribúdajú deti, ktoré potrebujú špeciálny, iný prístup učiteľa. Dôvod môže byť nie len v náraste počtu takýchto detí, ale aj v zmene pohľadu spoločnosti na problematiku výchovy a vzdelávania žiakov so ŠVVP. Spoločnosť je citlivejšia na individuálne potreby detí i dospelých. Žiakovi so ŠVVP treba zabezpečiť úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní tak, aby vyplývali z potrieb jednotlivca.^[5] Všetky deti sú vzdelávateľné ak majú optimálne podmienky. V takomto svete majú aj deti so ŠVVP možnosť dosiahnuť v bežnej škole svoje osobné maximum. Je ale dôležité uvedomiť si rozdiel medzi spravodlivosťou a rovnosťou. Preto treba počítať s tým, že každé dieťa má iné schopnosti. Z tohto dôvodu musí učiteľ rozpoznať schopnosti všetkých detí, aby tak dokázal správne určiť vhodné učebné postupy a obsah.^[6] Keď sa zbavíme predstavy, že deti v triede musia zvládať to isté učivo, umožníme tak všetkým deťom skutočne sa vzdelávať. V niektorých školách na Slovensku je takýto prístup už bežnou praxou.^[7]

Integrácia je jedna z foriem starostlivosti o žiakov so ŠVVP. Chápeme ju ako súčasť všeobecnej edukácie, ktorá sa má takýmto jedincom poskytovať v rámci bežných edukačných inštitúcií, ak to umožňuje charakter zdravotného znevýhodnenia a aktuálna vývinová úroveň dieťaťa.^[8]

Aby bol jasne uchopený pojem integrácia, treba si ujasniť základnú terminológiu. Integrácia ako slovo je využívané v dnešnej dobe veľmi často. Pochádza z latinského slova integer, pod významom nenarušený alebo úplný.^[9] Ján Jesenský delí integráciu na školskú a pedagogickú. Školská integrácia je označenie zahŕňajúce napríklad žiakov z migrujúcich skupín do školských zariadení. Pedagogická integrácia je školská a mimoškolská a zahŕňa do seba pôsobenie rodiny a rôznych inštitúcií. Sem sa zaraďuje aj každé pedagogické ovplyvnenie jedinca, ktoré má cieľ integrovať intaktné aj zdravotne znevýhodnené osoby bez rozdielu veku.^[10] V bežnej praxi sa u nás využíva slovné spojenie školská integrácia. Tú Ján Jesenský definuje ako dynamický a postupne sa rozvíjajúci proces, v ktorom sa stáva skutočnosťou spolužitie ľudí so zdravotným znevýhodnením a intaktných jedincov. Aby bola integrácia funkčná, musí ísť o vzájomne vyváženú adaptáciu a priebeh výchovy a vzdelávania, a to pri aktívnom riešení problémov vo výchovno-vzdelávacom procese.^[11]

Zákon o sústave základných a stredných škôl §32a ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. hovorí o školskej integrácii ako o výchove a vzdelávaní žiakov, ktorí majú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a sú začlenení v triedach základných a stredných škôl. Integrované vzdelávanie teda podľa zákona predstavuje prístupy a spôsoby zapojenia žiakov so zvláštnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v hlavných prúdoch vzdelávania v bežných školách.^[12]

Integrácia má svoje formy. Sú to:

–          Individuálna integrácia – začleňuje sa žiak so ŠVVP do triedy intaktného kolektívu.

–          Skupinová integrácia – vytvára sa špeciálna trieda pre niekoľko žiakov so ŠVVP
v rámci školy pre intaktné deti.

–          Forma integrácie v škole zriadenej pre žiakov so zdravotným postihnutím – kde sa zahŕňajú kombinácie predchádzajúcich foriem.^[13]

V súčasnosti zastrešuje zákon prvú uvedenú formu integrácie.

Školská integrácia znamená školské začlenenie. Keďže je to synonymické označenie toho istého javu, v niektorých paragrafoch školského zákona je možné nájsť aj druhé z označení. Oba pojmy pomenovávajú ten istý proces, a to návrh na prijatie žiaka so ŠVVP do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do materskej školy, do základnej školy alebo na strednú školu.^[14]  Ako už bolo uvedené vyššie, školská integrácia sa dnes chápe ako individuálne začlenenie žiakov so ŠVVP do tried pre žiakov základnej školy pre intaktné deti. Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov upravuje predošlú normu, kedy sa za integráciu považovala aj výchova a vzdelávanie detí so ŠVVP v špeciálnych triedach základných škôl. Dnes sa školská integrácia vzťahuje na zaradenie žiaka so zdravotným znevýhodnením do triedy s ostatnými žiakmi základnej školy.^[15] Aj podľa Viktora Lechtu treba brať integráciu ako individuálne zaradenie žiaka do triedy v bežnej škole. Tá by mala byť v čo najbližšej vzdialenosti k jeho bydlisku a obsiahnuť odbornú pedagogickú podporu.^[16]

V neposlednom rade treba ešte spomenúť, že legislatívne normy ktoré sa zameriavajú na možnosť rovnoprávneho prístupu vo výchove a vzdelaní zakazujú diskrimináciu. Poskytujú taktiež zákonným zástupcom možnosť integrácie ich detí do bežných škôl. Dôležité sú ale aj práva ostatných účastníkov tohto procesu. Integrácia nemôže byť orientovaná natoľko na jedinca, aby okliešťovala práva ostatných zúčastnených. Ak nie je dostatočne funkčná, aby zabezpečovala komplexný rozvoj, je dôležité integračný krok prehodnotiť.^[17]

 

Integrácia v ZUŠ

           

            V štátnom vzdelávacom programe pre základne umelecké školy sa definuje žiak so zdravotným znevýhodnením ako dieťa so zdravotným postihnutím, alebo dieťa choré, zdravotne oslabené a s vývinovými poruchami. Štúdium takýchto jedincov v ZUŠ má podľa tohto dokumentu nielen výchovný, vzdelávací, umelecko-estetický, socializačný, ale aj preventívne – terapeutický charakter. Umenie a umelecké aktivity silno pôsobia na elimináciu alebo kompenzáciu deficitu dieťaťa. Sám štát nás oboznamuje prostredníctvom tohto materiálu, že je potrebné podporovať vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením, pretože majú taktiež právo na rozvoj svojich schopností a zručností, a tým im otvoriť možnosť profesionálne sa uplatniť v umeleckej oblasti, poprípade im otvoriť dvere do aktívneho kultúrneho života.^[18]

Tak ako sa na ZUŠ integrujú deti znevýhodnené, s výchovno-vzdelávacími problémami, deti s obmedzenými fyzickými možnosťami, deti s obmedzenými mentálnymi možnosťami a neprispôsobivé deti.^[19] Všetky takéto deti, ktoré sú zaradené do vzdelávania na ZUŠ,  potrebujú špecifický prístup zo strany vyučujúcich. Dôležitý je vzťah pedagogických pracovníkov školy a rodiny.^[20] Z vlastnej skúsenosti vieme, že pri práci s takýmito deťmi je nevyhnutná komunikácia a aktívna spolupráca s rodičmi. Je žiaduce aby učiteľ na ZUŠ uplatňoval kombináciu sociálno-pedagogických postupov a alternatívnych metód, modifikoval metódy, ktoré používa vo vzdelávaní bežnej populácie. Realizácia integrovaného vzdelávania prebieha na rôznych úrovniach. Tieto úrovne sú závislé od druhu a rozsahu zdravotného znevýhodnenia a momentálneho stavu žiaka. Pedagóg sa preto musí odlišne pripravovať, voliť iné metódy a určovať si iné zámery vo výučbe.^[21]

Modifikácia metód pomáha aj pri mimohudobných cieľoch, kedy žiaka pedagóg formuje aj v oblastiach, v ktorých má problém, napríklad zlepšuje sociálnu komunikáciu alebo špeciálne schopnosti. Preto je potrebné pri plánovaní a realizácii vzdelávacieho procesu vychádzať z konkrétnych zistení a popisu špeciálnych potrieb a možností žiakov. Pre tieto špecifické potreby vyučovanie prebieha na základe špeciálno-pedagogickej starostlivosti a princípov individuálnosti a diferenciácie vzdelávania.^[22]

Dieťa so zdravotným znevýhodnením prijíma riaditeľ, ak o to požiada rodič. Vedenie školy taktiež vytvára podmienky pre úspešne vzdelávanie takéhoto dieťaťa. Integrovaná výučba zahŕňa spoločnú výchovu a vzdelávanie pre žiakov so ŠVVP a intaktných žiakov, napríklad na hodinách hudobnej náuky.^[23] Aby sa dieťaťu pedagóg dokázal venovať na odbornej úrovni je nevyhnutnosťou správna diagnostika, ktorá je vykonaná v odbornej psychologickej poradni.^[24]Pri vyučovacom procese musia byť tolerované obmedzenia žiaka, a preto by mal učiteľ pristupovať k žiakovi individuálne. Ak je v ZUŠ žiak integrovaný, je mu  možné vypracovať individuálny výchovno-vzdelávací program, ktorý zodpovedá a korešponduje s potrebami konkrétneho dieťaťa a zohľadňuje jeho obmedzenia. Ak je to potrebné, môžu sa pre takéhoto žiaka využívať alternatívne formy komunikácie. V prípade, že je to žiaduce, učiteľ alebo ZUŠ môže spolupracovať so zložkami školského systému výchovného poradenstva a prevencie (Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie) alebo jej ďalšími zložkami (školský špeciálny pedagóg, školský psychológ, liečebný pedagóg a i.).^[25]

Učiteľ v ZUŠ vyžaduje od žiaka so ŠVVP len to, čo dokáže dosiahnuť so svojimi limitáciami. Jeho vzdelávanie vyžaduje odbornú prípravu pedagogických pracovníkov, ktorí spolupracujú s odborníkmi, a taktiež rodičmi žiaka. Dôležité je podnetné prostredie s vhodnými materiálnymi a technickými podmienkami, ktoré zahŕňajú didaktické a kompenzačné pomôcky a umožňujú žiakovi rozvoj a podporujú jeho sociálnu integráciu.^[26]

Je potrebné si uvedomiť, že nie je nič jednoduchšie, ako dieťa so ŠVVP vylúčiť z vyučovacieho procesu alebo presunúť k inému pedagógovi. Aby fungovala integrácia celoplošne, je potrebné preškoľovanie pedagógov z oblasti špeciálnej pedagogiky, aktívna spolupráca s odborníkmi z oblasti lekárstva, liečebnej pedagogiky, psychológie, klinickej psychológie a psychiatrie. Ďalším krokom by malo byť vypracovanie špecifických metodických a didaktických zásad a metód pri integrácii v ZUŠ. Taktiež by sa nemalo zabúdať na spoluprácu s rodičmi, ktorí poskytnú všetky potrebné informácie o dieťati a písomné vyjadrenie od spomínaných odborníkov. Je potrebné aby sa zvýšili normatívy z podielových daní pri začlenení žiakov so ŠVVP do ZUŠ.           Na mieste je aj správna motivácia učiteľa a v neposlednom rade dostatočné vybavenie a bezbariérovosť školy.^[27]

Integrácia na ZUŠ Júliusa Kowalského

 

Na Základnej umeleckej škole Júliusa Kowalskeho v Bratislave sú od roku 2003  otvorení integrácii detí so špeciálnymi potrebami. Rodičia majú možnosť svoje deti prihlásiť na Špeciálnu hudobnú výchovu. Na internetovej stránke tejto základnej umeleckej školy[28]  sa môže záujemca dočítať, že talentom disponuje tak dieťa “bežné”, ako aj dieťa so špeciálnymi potrebami. Taktiež píšu o obmedzeniach, ktoré môžu vychádzať zo zníženej mentálnej kapacity alebo vyplývajú z telesného nedostatku. Treba sa ale poradiť s odborníkmi, ako tento nedostatok vykompenzovať a pokúsiť sa talent rozvíjať. Na tejto škole si dieťa so špeciálnymi potrebami môže vybrať hudobný nástroj, na ktorý by chcelo hrať. Výber možno prekonzultovať so špeciálnym pedagógom a psychológom. Žiak so ŠVVP školu navštevuje dvakrát týždenne. Po minulé roky sa mohol dokonca zapojiť aj do kolektívu na súborovú hru. Na škole je aj možnosť prihlásiť tieto deti na tanečný odbor. Podmienkou je úspešné absolvovanie prijímacích skúšok a konzultácia so školským psychológom.  Súčasťou štúdia sú vystúpenia na interných a verejných podujatiach školy. Škola integruje aj deti s PAS, ktoré majú záujem o hudbu, sú schopné komunikovať s učiteľom, porozumejú inštrukciám v rámci svojich schopností a ich výučba prebieha individuálnou formou.

Pri predmete hudobnej náuky sa na tejto škole zvažuje výučba na základe individuálnych možností dieťaťa. Pokiaľ sa nedá integrovať dieťa so ŠVVP do vyučovacieho procesu v kolektívnej forme, môže tento predmet absolvovať v triede špeciálnej hudobnej náuky. V súčasnosti nemajú na škole ročníkovú kontinuitu integrovaných žiakov. Preto každý z nich príde na svoj čas a je vyučovaný individuálne a postupuje podľa svojho IVVP.^[29]

 

Rozhovor  s integrujúcou pedagogičkou, Gabrielou Badinovou

 

Za projektom stojí pedagogička, Mgr. Gabriela Badinová, s ktorou sme uskutočnili rozhovor v dňoch 22. a 31. 1. 2018. Na nasledujúcich stranách uvedieme informácie, ktoré sme pomocou rozhovoru získali. Badinová študovala najskôr na Konzervatóriu v Bratislave, odbor hra na husliach, a na vysokú školu išla už so zameraním na vychovávateľstvo na Pedagogickej Fakulte Univerzity Komenského. Špecializácia štúdia bola pedagogika emocionálne a sociálne narušených, kde bol jeden zo štátnicových predmetov špeciálna výchova hudbou. Po ukončení štúdia sa Badinová rozhodla uplatniť svoje vedomosti v ZUŠ a svoj zámer predostrela aj vedeniu školy Júliusa Kowalského. Riaditeľka školy Mgr. Dagmar Prokešová bola tomuto projektu naklonená a preberala nad celým integračným projektom zodpovednú záštitu.

Pred pätnástimi rokmi sa na ZUŠ Júliusa Kowalského rozhodli vytvoriť podmienky pre štúdium pre žiakov so ŠVVP a tak nadviazali spoluprácu s Detským centrom pri Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, konkrétne s detskou psychologičkou Mgr. Ľubicou Kövérovou, ktorá pomáhala rozbiehať integráciu. Venuje sa nepočujúcim a nevidiacim deťom a taktiež muzikoterapii. Badinová a Kövérová mali predstavu o vytvorení školy tak pre intaktné deti ako aj pre žiakov so ŠVVP, preto podľa nášho názoru, ich pôvodný plán mal rozmery inklúzie. Oslovili školy pre deti a žiakov so zdravotným znevýhodnením a hľadali jedincov s hudobným nadaním. Celkovo navštívili päť škôl v Bratislave, z toho vo dvoch ich riaditelia odmietli. V ďalších troch boli úspešné (ŠZŠ Nevädzová, ŠZŠ s MŠ Karpatská, Spojená škola Dúbravská cesta). Na týchto školách prebehli prijímacie skúšky, na ktoré žiakov vytipovali školskí psychológovia podľa druhu a kombinácie postihnutia. Nasledoval rozhovor s triednou učiteľkou, ktorá popisovala správanie žiaka a napokon žiak pristúpil k samotnému prijímaciemu pohovoru. Zamerali sa na deti vo veku od sedem do desať rokov. Pedagogička Badinová so psychologičkou Kövérovou prešli približne tridsiatimišiestimi prijímacími stretnutiami a zistili, že ich predpoklad o deťoch s umeleckým nadaním, či už hudobným, výtvarným alebo pohybovo-tanečným, napriek rôznym zdravotným znevýhodneniam, sa potvrdil. Keďže pohovory prebiehali počas vyučovacieho procesu na školách, rodičia boli oboznámení o fakte, že prebehli, až keď bolo ich dieťa vybrané. Viac ako polovica rodičov o takýto typ vzdelávania nemala záujem, a to z rôznych dôvodov. Jedným z nich boli financie, ďalším spôsob dopravy, pretože deti neboli samostatné a nemal ich kto vodiť do ZUŠ. Podľa Badinovej je problém dopravy, prechodu jeden z podstatných, prečo deti so zdravotným znevýhodnením neopúšťajú špecializované prostredie. Posledným z dôvodov bola nedôvera a nedostatok záujmu, akási nevedomosť v oblasti prínosu hudobného vzdelania pre takéto deti.

Z tridsiatichšiestich odskúšaných detí naplnilo dvadsaťtri talentové požiadavky.
Z vybraných detí nastúpilo na ZUŠ Júliusa Kowalského desať. To sa podarilo len vďaka spolupráci so školami a riaditeľmi. Všetky deti do ZUŠ chodili v sprievode svojich vychovávateľov. V praxi tento nápad po krátkom čase narazil na prekážky nezlučiteľné s realizáciou. V návštevnosti hodín boli veľké časové intervaly, keďže sa realizátorky projektu snažili rešpektovať zásady výučby hudby pre všetky ZUŠ, žiaci nastúpili na prípravnú hudobnú výchovu (PHV), a teda kolektívnu výučbu hudobných základov, no pre nízku a nepravidelnú návštevnosť bol proces veľmi nekonzistentný. Problém ale nespočíval v skupine, tá naopak dokázala fungovať ako jeden celok, aj keď v nej boli rôzne deti s odlišnými poruchami. PHV prebiehala ako kolektívny predmet v spolupráci s pani psychologičkou. Na hodine sa využívali prvky muzikoterapie a muzikofiletiky. Do úvodu hodiny boli zaradené relaxácie, ktoré sa využívali s mimohudobným cieľom. Najskôr bolo cieľom relaxácií, aby si deti na nové prostredie zvykli. Neskôr slúžili na podporu imaginácie a využívali sa aj rôzne zoznamovacie hry. Na týchto hodinách bola prítomná tá istá psychologička, ktorá bola súčasťou prijímacích skúšok, a preto bola skupina zostavená za pomoci odborného vedenia, ktoré spojilo žiakov do kooperujúceho celku.

V ďalšom roku požiadali tvorcovia integračného projektu grantom o financie na autobusovú dopravu pre deti zo základných škôl na ZUŠ. Tri roky získavali financie pomocou grantových projektov a deti mali zabezpečenú prepravu s odborným dozorom. V autobuse s nimi cestovala aj psychologička. Ďalšie dva roky financovali autobusovú dopravu rodičia sami a prispievala aj ZUŠ zo ZRŠ. Práve v tomto čase mal projekt svoje zlaté obdobie. Snaženie celej školy sa odzrkadľovalo na výsledkoch, deti naozaj hrali na hudobných nástrojoch, rodičia sa začali iniciatívnejšie zapájať, no najväčšia aktivita išla zo strany realizačného tímu. Za pätnásť rokov sa zapojilo do integračného procesu  viacero pedagógov. Z hudobného odboru to boli: Ivica Neshybová, Ladislav Neshyba, Dagmar Prokešová, Soňa Radulová, Renata Beňovičová, Michaela Fiedlerová, Hana Friedová, Xenia Jarová, Alica Ďurišová, Tomáš Rojček, Katarína Halinkovičová, Viliam Udič a Ladislav Patkoló. V tanečnom odbore integrujúcou pedagogičkou bola Helena Žitňanová a Veronika Pohančeníková, v literárno-dramatickom odbore Miroslav Mihálek a vo výtvarnom odbore Irjo Malovaný, Hana Juhász-Muchová.

Proces integrácie tejto skupiny detí trval sedem až osem rokov. Za ten čas sa vytvoril súbor 3noty do nôty, kde hrali žiaci na nástrojoch, ktoré študovali a na orffových nástrojoch. Dievča s Downovým syndrómom hralo na violončelo, ďalší žiak na husle, ostatní žiaci hrali na keyboarde a v súbore zneli aj rytmické nástroje. ZUŠ Júliusa Kowalského sa pomocou grantu podarilo nakúpiť nástroje Orffovho inštrumentára, ktoré využívali v spomínanom súbore. Po zlatom veku projektu deti odrástli a prestali navštevovať ZUŠ s rôznych dôvodov. Problémom bolo, že i keď bola škola otvorená pre deti so zdravotným znevýhodnením, za toto obdobie neprichádzali žiadni noví jedinci, ktorí by sa stali žiakmi jedinečného a prelomového projektu, a to aj napriek veľkej snahe. ZUŠ usporadúvala dvakrát ročne koncerty, bola pripravená prijímať všetky deti v škále od neurotypických až po deti s rôznym zdravotným znevýhodnením.

Integrácia v ZUŠ Júliusa Kowalského upravuje aj podmienky pri vyučovaní hudobnej náuky (HN). Pri deťoch s poruchami autistického spektra prebieha prevažne v individuálnej forme s pedagógom hlavného predmetu. Pre jedincov s PAS je to sociálne výhodné a pedagóg vie lepšie prispôsobiť formu preberaného učiva praktickým nástrojovým potrebám dieťaťa. Časová dotácia hodiny je tiež upravená podľa jeho individuálnych potrieb. Prostredie a okolie sa prispôsobuje a nastavuje tak, aby žiaci so ŠVVP mohli byť súčasťou takéhoto typu vzdelávania. Je dôležité podotknúť, že v každom ročníku boli a sú len jednotlivci so ŠVVP,  nedá sa vytvoriť jedna skupina takých žiakov, ktorí by boli v rovnakom ročníku. V ZUŠ Júliusa Kowalského prebieha tzv. Špeciálna hudobná náuka, ktorú absolvuje skupina detí so zdravotným znevýhodnením. Skupina je vytvorená z rôznych ročníkov, s rôznymi druhmi porúch a s rôznou úrovňou nadania. Prístup a vyučovanie je v takýchto prípadoch individuálne vedený a evidovaný v súlade so stanovami pre ZUŠ.

Postupom času, v ôsmom až deviatom roku integrácie sa rodičia detí začali zmieňovať vo svojich komunitách o práci v ZUŠ. A tak v priebehu roka prišlo do ZUŠ niekoľko rodín s členom so zdravotným znevýhodnením so záujmom o zapojenie sa do integrácie. O integrácii sa dozvedeli od iných rodín, alebo mali informácie z internetovej stránky. Za posledných päť rokov sa situácia vyvinula tak, že z  prvého náboru už nenavštevuje ZUŠ ani jeden z pôvodných žiakov. Priemerne ale chodí do tejto školy deväť integrovaných detí, ktoré študujú hlavný predmet niektorého odboru. Kedysi sa dala využiť aj možnosť navštevovať len súbor, kde hralo dieta len na nástroje z Orffovho inštrumentára. V súčasnosti navštevuje sedem integrovaných žiakov hudobný odbor, jeden literárno-dramatický a jeden tanečný odbor. Z tohto počtu sú štyri dievčatá a päť chlapcov.

Podľa hudobnej pedagogičky Badinovej je počet deviatich, desiatich integrovaných detí optimálny pre chod ich ZUŠ. Integrácia je jedna strana mince a tá druha je inklúzia, ktorá prebieha na škole, keď  chce škola robit integraciu celoplošne. Škola ZUŠ Júliusa Kowalského urobila pre prijatie takýchto detí všetko, čo bolo v jej možnostiach a silách. Riaditeľka školy, ktorá je zodpovedná za celý integračný proces, pre potreby jednotlivých žiakov s IVVP schválila  zredukovaný obsah učiva v určitom ročníku. Pedagógovia boli ochotní viesť si dokumentáciu prislúchajúcu k integrovanému vyučovaniu. Vďaka presťahovaniu ZUŠ do budovy s výťahom sa výrazne znížila bariérovosť, škola spolupracovala s výskumným ústavom, pedagógovia chodili na kurzy, školenia a dopĺňali si vzdelanie. Je dôležité si ale uvedomiť aj ten fakt, že za pätnásť rokov sa striedajú pedagógovia, personál sa na škole mení a tak sa mení aj prístup. Niektorí pedagógovia majú rešpekt pred výučbou a vedením žiaka so ŠVVP a každý má právo na voľbu či bude, alebo nebude učiť takéto dieťa. Hudobný pedagóg nesmie byť nútený k takémuto typu vyučovania, pretože nie je špeciálnym pedagógom. Desať detí je teda optimálny počet aj z tohto dôvodu. Počet integrujúcich pedagógov sa rozrastá veľmi pomaly.

Za obdobie integrácie na ZUŠ Júliusa Kowalského boli prijaté deti s rôznym zdravotným znevýhodnením, konkrétne deti s Downovým syndrómom, deti s oneskoreným vývinom, s intelektovým deficitom, sociálnou depriváciou, detskou mozgovou obrnou, deti s PAS a najviac detí s Aspergerovým syndrómom. Škola mala so žiakmi úspechy, ktoré boli nad očakávania. Žiak s detskou mozgovou obrnou bol veľmi nadaný na spev. Vďaka odbornej práci pedagógov na tejto škole a svojmu talentu vyhral niekoľko súťaži, účinkoval na Novej scéne a dostal sa na mimoriadne štúdium na Cirkevnom konzervatóriu. Ďalší žiak s Aspergerovým syndrómom vďaka svojmu nadaniu a správnemu vedeniu študoval niekoľko nástrojov a skladbu, hral v kapele a bol mimoriadnym študentom Konzervatória v Bratislave na odbore skladba, momentalne sa presťahoval s rodicmi do ineho štátu.

Badinová vyjadrila pri našom rozhovore aj mierne obavy pri integrácii v tejto oblasti, zo situácie ak integruje v ZUŠ prostredí len jeden učiteľ, bez podpory vedenia a okolia. Podľa Badinovej je taktiež nesmierne dôležité, aby boli rodičia dostatočne otvorení a povedali učiteľovi pravdu o diagnóze. Mali by poskytnúť všetky dôležité dokumenty o dieťati, či už je to psychologická alebo špeciálno-pedagogická správa. Ústretovosť by sa mala prejaviť aj v oblasti redukcie osnov. Pedagóg, ktorý integruje, by mal mať možnosť konzultovať problémy, ktoré môžu prísť pri vedení žiaka so ŠVVP s ďalšími odborníkmi. Badinová sa obáva, že tieto podmienky pedagógovia, ktorí sa snažia o integráciu v ZUŠ sami, ako jednotlivci, nemajú. Potom ostávajú bez podpory a po čase môžu prejsť z pôvodnej snahy o integráciu do nechuti až vyhorenia. Z toho vyplýva, že by bolo potrebné, aby mal pedagogický zamestnanec ZUŠ možnosť voľby štúdia, ktoré by ho pripravilo pre špeciálno-pedagogickú prax so zameraním na modifikácie hudobno-interpretačných vzdelávacích metód. Pre fungujúcu integráciu na ZUŠ je potrebné aby na nej pôsobil hudobný pedagóg so špeciálnopedagogickým, alebo psychologickým vzdelaním.

Faktom taktiež ostáva, že popri bežných umeleckých predmetoch v prostredí na ZUŠ neexistujú iné, špeciálne predmety, ktoré by síce boli nápomocné, ale na ZUŠ nepatria. Momentálne nemajú ZUŠ kompetencie a ani odborných pracovníkov na to, aby boli takéto predmety súčasťou vyučovacieho procesu. Vyučovanie by malo prebiehať na podklade osnov aj keď v niektorých prípadoch redukovaných, modifikovaných. Základná umelecká škola je stále vzdelávacou inštitúciou a to by sa nemalo nijak porušovať. ZUŠ je v školskom zákone zakotvená ako škola primárneho stupňa umeleckého školstva. Jej edukačný cieľ a vyžadované aprobácie pedagogických zamestnancov sa zacieľujú na edukáciu. Pri takomto zákonnom vymedzení nemá ZUŠ odborné kompetencie na terapeutické, rehabilitačné a ani relaxačné intervencie. Pre terapeutické pôsobenie na ZUŠ nie je profesné vybavenie, preto modifikovať nástrojové vzdelanie na proces relaxačnej či hrovej terapie je podľa pedagogičky Badinovej nesprávne a pre neodborníka až nezodpovedajúce.

 

Záver

Školská integrácia žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je jedným z dôležitých elementov moderného vzdelávania. Obohacuje nie len deti integrované, ale aj väčšinový kolektív o skúsenosti s inakosťou. Ak sa kolektív vytvára z rôznych rás, národností, zdravotných znevýhodnení a väčšinovej populácie, dochádza k edukácii, ktorá nie je v osnovách, ale môže zmeniť vnímanie jednotlivcov, a tým aj celej spoločnosti.

Z textu vyplýva, že ak sú jedinci so zdravotným znevýhodnením dostatočne pripravení na hudobné vzdelávanie, môžu sa zaradiť do fungujúcej ZUŠ. Ak sú v triede, kde sa vyučujú kolektívne predmety vytvorené vhodné podmienky, pedagóg dokáže nastaviť zrozumiteľné pravidlá a pripraviť pútavú hodinu podľa potrieb žiakov so ŠVVP, a  v prípade kolektívnych predmetov aj väčšinovej skupiny, hudobná edukácia na ZUŠ môže poskytnúť nenahraditeľný druh vzdelania. Pri vhodnom a adekvátnom pedagogickom vedení pre hudobne nadaného žiaka so ŠVVP sa môže vytvoriť nová pôda pre sebavyjadrenie, a možno aj budúcu profesiu.

Rozhovor s pedagogičkou, Mgr. Gabrielou Badinovou, priniesol obraz o jej dlhoročnej praxi s integrovaním žiakov so ŠVVP do ZUŠ. Poukazuje na to, že ak má integrácia na ZUŠ fungovať celoplošne na území Slovenska, sú potrebné zmeny v oblasti vzdelávania pedagógov a taktiež v stanovách pre ZUŠ.

Je nevyhnutné uviesť, že vhodná hudobná edukácia je možná len v prípade, ak sú zákonní zástupcovia otvorení k spolupráci s pedagógom. Rodičia by mali poskytnúť k nahliadnutiu závery špeciálno-pedagogických a psychologických vyšetrení. Pri integrácii je potrebné vytvoriť vhodné podmienky na vzdelávanie žiakov so ŠVVP v ZUŠ. Veľmi dôležité je budovanie, podporovanie pozitívnej a priaznivej atmosféry vyučovania a kladný prístup pedagogických zamestnancov, samotného vedenia školského zariadenia a odborná psychologická pomoc.