Abstrakt:
Autor sa zaoberá vznikom jazzovej kritiky začiatkom 20. a 30. rokov vo Francúzsku, USA, Taliansku a Nemecku. Porovnáva také osobnosti ako Hugues Panassié, Charles Delaunay, Leonard Feather, Franco Fayenz a Joachim Berendt. Na ich príklade vyhodnocuje problematiku prvých reflexií o jazze na stránkach časopisov, hovorí o omyloch a hrubých chybách pri hodnotení štýlov (hot, straight, bebop), posudzovaní jazzu z pohľadu “bieleho” európskeho jazzu alebo rasových a gender predsudkov. V prípade spomenutých kritikov sa tiež prepájala ich aktivita ako producentov, organizátorov, managerov a u niektorých kritikov aj aktívnych hudobníkov, ktorá by v súčasnosti predstavovala konflikt záujmov, najmä ak súčasne písali sami o sebe a propagovali svoje vlastné managerske aktivity.