Abstrakt:
Štúdia analyzuje prienik rôznych štýlov skupiny Guns N´ Roses od hard rocku, cez heavy metal až po art rock. Prináša pohľad na kapelu z hľadiska používania symbolov, charakterizuje ich ako súčasť kontrakultúry v kontroverzných vzťahoch voči spoločnosti, názorom a jej tradičným hodnotám. Pokúša sa analyzovať Guns N´ Roses z estetických aspektov, improvizačných schopností hudobníkov a inšpirácie staršej punkovej generácie pre znovunaštudovanie piesní. Autorka hodnotí jednotlivé albumy v kontexte rockovej histórie, hudobných žánrov a popularity jednotlivých melódií, ktoré sa dostali aj za hranice rockového sveta. Záver podáva pohľad na pôsobenie kapely v súčasnosti, dopĺňa najnovšie poznatky spojené s comebackom zakladajúcich členov Guns N´ Roses, ktorí sa stali dôležitým míľnikom pre budúce pokračovanie a zachovanie tradičného ducha svetoznámej hudobnej skupiny.
Úvod
Téme subkultúr sa síce venuje pozornosť v posledných rokoch v zahraničí a rovnako aj v Čechách, ale výskum na Slovensku v tejto oblasti stagnuje. Nie sú tu odborníci, ktorí by skúmali problematiku v hlbších sondách v rôznych spoločenstvách fanúšikov na Slovensku. Obzvlášť závažná je problematika, ak sa spája rocková subkultúra s extrémistickými prejavmi. Medzi významných českých bádateľov v oblasti výskumu jazzových a rockových subkultúr patria Ondřej Daniel, Petr Koura, Jan Charvat, Miroslav Michela[1] a iní. Vzťah medzi kontrakultúrou, undergroundom, gray zone, double culture nie je vždy celkom jasný a môže vytvárať prechody, meniť sa v závislosti od premenlivých spoločenských podmienok, vzťahov, sociálnych vrstiev, ale aj všeobecne prevládajúcich názorov spoločnosti. Ako to bolo v prípade skupiny Guns N´Roses sa pokúsime preskúmať v nasledovnom príspevku.
Guns N´ Roses
Tvorba skupiny Guns N´ Roses dokazuje rôznorodosť a všestrannosť záujmov hudobníkov v priebehu niekoľkých rokov. Z tvrdého a dekadentného heavy metalu (Appetite for Destruction, 1987) sa dostali k art rockovým tendenciám (Use Your Illusion I, II, 1991) a postmodernej paródii[2] v niekoľkých cover verziách (The Spaghetti Incident?, 1993). Pod vplyvom elektronického rocku (Chinese Democracy, 2008), ktoré odzrkadlili v ich vlastných piesňach, sa dostali do povedomia nie len rockového sveta. Z týchto dôvodov je možné s odstupom času prehodnotiť ich príspevok do rockovej histórie a polemizovať o ich štýlovom a žánrovom smerovaní.
Americká pôvodne hard rocková kapela GN´R vznikla v Los Angeles v roku 1985. Jej zakladateľmi sú W. Axl Rose – spev a klavír, Slash – gitara, Duff McKagan – basgitara, Izzy Stradlin – gitara a Steven Adler – bicie nástroje. Debutovým albumom sa stal Appetite for Destruction (1987), ktorý zaznamenal obrovský úspech v amerických rebríčkoch a celkovo patrí v rockovom svete medzi najlepšie albumy vôbec. Ďalšie albumy GN´R Lies (1988), Use Your Illusion I (1991), Use Your Illusion II (1991), The Spaghetti Incident? (1993) a Chinese Democracy (2008) priniesli prepracovanejšie piesne nielen z hľadiska polyžánrovosti[3], osobitne v melódiách, ale aj narábaním s rôznymi nástrojmi, improvizáciami a programovaním.
Guns N´ Roses radíme do heavy metalu druhého obdobia (1979 – 1991), ale svojim vizuálom, z hľadiska štýlu obliekania druhej polovice 80. rokov a dôrazom na melódiu piesní, tiež do glam metalu (hair metal), kam patrili aj príbuzné kapely ako Bon Jovi, Twisted Sister, Poison, Mötley Crüe alebo Kiss. Skupina od polovice 80. rokov, až do odchodu väčšiny členov v prvej polovici 90. rokov, prešla veľkým progresom z hľadiska hudobného i módneho štýlu. Heavy metalové piesne z albumu Appetite for Destruction pôsobia agresívne, dominuje v nich napätie a lacná zábava v podobe drog, sexu a alkoholu. Obal albumu zobrazuje široký, fialový kríž so žltými ornamentmi na čiernom podklade, ktorý je zdobený piatimi vlasatými lebkami. Druhý album GN´R Lies pôsobí ako bulvárna stránka novín s názvom GNR´ Lies, sú pod ním fotografie členov kapely a rôzne nadpisy článkov ako názvy piesní. Use Your Illusion I a Use Your Illusion II sú najzaujímavejším dvojalbumom, pretože zobrazujú nenápadný obraz dvoch postáv z fresky Aténska škola od renesančného maliara Raffaela, ktorá sa nachádza vo Vatikáne. Výjav postáv je graficky upravený prostredníctvom dvoch filtrov, pre UYI I bola použitá žlto-červená farba a pre UYI II modrá. Album The Spaghetti Incident? zostavený z cover versions, má na obale reálne špagety v omáčke, pretože je to paródia na incident bývalého bubeníka Stevena Adlera, ktorého vyhodili z kapely v roku 1990 pre ťažkú závislosť. Posledný album z roku 2008 Chinese Democracy pôsobí azda najpokojnejšie, dokonca až sentimentálne. Odstavený bicykel, s obrovským prázdnym košíkom pri múre s grafitovým nápisom Guns N´ Roses, vytvára dojem prázdnoty.
Symboly, móda a protest
Módny vkus kapely sa začal vyššie spomínaným hair metalom/glam metalom, v ktorom dominovali flitre, kožušiny, vulgárne pôsobiace latexové oblečenie, make-up a neupravene rozstrapatené dlhé vlasy. Úlohou tohto štýlu je prezentácia nového mužského vzhľadu, ktorý svojim sex appealom a vkusom pre módu dehonestuje tradičného a rodinne založeného muža. Postupným úpadkom a odporom k hair metalu koncom 80. rokov, kapela uprednostnila ležérnejšie a pohodlnejšie módne kúsky, tiež spadajúce do obdobia hudobného štýlu grunge, ako sú kockované košele, roztrhané džínsy, tenisky, jednoduché tričká s potlačou vlastnej, prípadne inej kapely, šatky okolo hlavy a pod. Najikonickejším a preživším módnym doplnkom sa stal čierny cylinder gitaristu Slasha, ktorý zdobí jeho hlavu na koncertoch dodnes. Isté kontroverzie vyvolali tričká s podobizňou vraha Charlesa Mansona, ktoré Axl Rose prezentoval na koncertoch a tiež vo videoklipe piesne Estranged. V denníku Los Angeles Times stojí jeho vyjadrenie z roku 1993 v tomto znení: “I wore the T-shirt because a lot of people enjoy playing me as the bad guy and the crazy. There’s a real difference between Manson and myself, and that is, ‘Thou shalt not kill,’ which I don’t. He’s a sick individual.”[4] [“To tričko som mal na sebe, pretože veľa ľudí bavilo vidieť ma hrať sa na zlého chalana a blázna. Medzi Mansonom a mnou je skutočný rozdiel, a to je prikázanie ‚Nezabiješ,‘. On je chorý jedinec.“]
Guns N´ Roses sa nevyhli ani punkovým prvkom spojenými s hnevom, provokáciou a rebéliou, čím môžeme kapelu zaradiť do kontrakultúry. Škandály sa diali na pódiu aj v ich životoch. Kapela si vyslúžila titul ako najnebezpečnejšia skupina na svete. Okrem niekoľkoročných problémov kapely s drogami a alkoholom, je možné vyzdvihnúť ako bol Axl Rose niekoľkokrát zatknutý za výtržnosti. V roku 1991 počas piesne Rocket Queen agresívne skočil z pódia do publika, aby znemožnil fanúšikovi si ho natáčať. V roku 1990 Duff a Slash prišli dvakrát na odovzdávanie cien American Music Awards podgurážení na pódium. Slash počas ďakovnej reči dvakrát zanadával, čo organizátori živého vysielania okamžite prerušili a pokračovali ďalej v programe. Na festivale Monsters of Rock, počas začiatku vystúpenia Guns N´ Roses, zahynuli dvaja fanúšikovia v tlačenici. Záujem kapely o punk v hudbe budeme analyzovať neskôr.
Vývoj, progresivita a hodnotenie
Prvou zároveň úspešnou a kontroverznou piesňou z albumu Appetite for Destruction (1987) je Welcome to the Jungle. Vo videoklipe sa môžeme stretnúť s prvkami hair metalu s obrazom a premenou mladého chlapca (Axl Rose) z vidieka, keď vyjde s kufrom z autobusu do nočného veľkomesta. V závere videoklipu, pred vitrínou, vidíme jeho zmenu štýlu obliekania. Nezameniteľná skladba začína Slashovým gitarovým riffom, ku ktorému sa pridá Axl Rose s takmer viac ako dvadsaťsekundovým agresívnym zavíjaním ako siréna. Spevák je prirodzený barytonista (modálny register)[5] ale pri speve využíva prevažne vyšší hlas (falsetto) a občas screamimg. Pre porovnanie hlasu môžeme uviesť dve skladby z albumu Chinese Democracy – prvé slová piesne Shackler´s Revenge – “I’ve got a funny feeling there’s something wrong today I’ve got a funny feeling and it won’t go away…“a falzet balady This I Love v čase od 2:01 – “In my heart… So if she’s somewhere near me I hope to God she hears me…“ Screamimg nájdeme v závere piesne You Could be Mine (5:33) alebo Yesterdays (2:21). Nemôžeme zabudnúť poukázať na skladbu Don´t Cry, v ktorejmôžeme sledovať celkovú gradáciu melódie i spevu od hlbokého podmaňujúceho úvodu po screamingový záver.
Gitarista Slash (Saul Hudson) patrí medzi najlepších virtuózov sveta, svojimi riffmi a improvizáciami v gitarových sólach prispel k sláve viacerých piesní ako napríklad balada November Rain (3:55, 7:09) alebo spomeňme gitarové úvody k hitom Sweet Child O´ Mine a Paradise City. Pozornosť si zaslúžia aj menej známe piesne, v ktorých vyniká gitarová virtuozita – Nightrain (1:53-2:41), Estranged (6:00-6:32), najnovšia skladba Hard Skool (2021, 1:38-2:48), akustická Patience (3:23-4:33) a iné.
Sweet Child O´ Mine z debutového albumu je najikonickejšou a najslávnejšou skladbou Guns N´ Roses. Na Spotify má viac ako miliardu prehratí. Pieseň začína chytľavým gitarovým riffom, ktorý môžeme označiť aj za hook (človek sa v mysli nevie zbaviť odohrávajúcej sa pasáže, úryvku; laicky sa nazýva „ušný červ“[6]). Zaujímavosťou je, že na YouTube dominuje najvyššiemu počtu zhliadnutí pieseň November Rain, ktorý vo februári 2023 dosiahol dve miliardy. Balada, trvajúca takmer deväť minút, s umelo vytvoreným orchestrom prostredníctvom syntetizátorov a programovania, prenikla aj do mainstreamu pop music. Pre rádiovú verziu musela byť skladba skrátená. November Rain sa dočkal v novembri 2022 predvedenia s reálnym orchestrom v remakeu uverejnenom na YouTube s pôvodným videoklipom.
Kapela využíva v mnohých skladbách prvky art rocku. Nachádzajú sa prevažne v najdlhších piesňach, všetky z albumov Use Your Illusion I (1991) a Use Your Illusion II (1991) – Coma (10:15), Estranged (9:23), November Rain(8:57). Skladba Coma miestami vyvoláva psychedelickú atmosféru (3:53-5:40), okrem iného v nej nájdeme zvuky bijúceho srdca hneď v úvode, pípanie nemocničných prístrojov (2:27-2:43), zvuky dýchania (5:16-5:25), oživovania (5:43-6:03) a ženských hlasov (7:13-7:38). Klávesové nástroje neboli typické pre rané štádium heavy metalu a do popredia sa dostávajú neskôr. Rovnaká tendencia sa objavuje aj v Guns N´ Roses. Do kapely pribudol nový člen, klavirista, Dizzy Reed v roku 1990 a pôsobí v nej dodnes. Prvýkrát sa podieľal na klavírnom sprievode pri albumoch Use Your Illusion I (1991) a Use Your Illusion II (1991). Nemôžeme zabudnúť vyzdvihnúť speváka Axla Rosea, ktorý je rovnako schopný skladateľ ako aj klavirista. Najznámejšou klavírnou skladbou je November Rain, kde tento nástroj v úvode dominuje viac ako minútu. Celú rockovú baladu zložil Axl Rose a ako jedinú ju spieva a zároveň aj hrá na koncertnom krídle na živých koncertoch. V piesni Estranged bez žiadneho signifikantného refrénu, nájdeme Axlovu klavírnu improvizáciu v čase 3:45-5:20. Túto skladbu na koncertoch vždy doprevádza Dizzy Reed. Klavír sa dostal aj do neskoršieho albumu Chinese Democracy, môžeme ho nájsť v úvode skladby Street Of Dreams (Dizzy Reed) alebo v romantickej skladbe This I Love (Axl Rose), kde je hlavným sprevádzajúcim nástrojom.
Ako boli vyššie zmienené zvuky v skladbe Coma, tak v ďalších skladbách nájdeme vďaka technologickým vynálezom nasamplovaný sound a zvuky prírodných živlov – dážď a búrku (zvuk dažďa a búrky v piesni môžeme počuť už u skupiny The Doors – Riders On The Storm – 1971) v November Rain (8:25), Civil War (7:10). V Knockin´on Heaven´s Door (3:40-3:53) prebieha telefónny hovor, v úvode skladby Hard Skool zaznie školský zvonček, v Paradise City píšťalka (1:22) a pri skladbe Nightrain v úvode zaznie klaksón vlaku, ktorý je možné počuť iba na živých koncertoch, do originálnej piesne nebol pridaný.
Okrem heavy metalových rýchlych skladieb, rockových balád a podobne, v diskografii skupiny sa objavujú aj akustické a pomalé piesne. Z albumu GN´R Lies (1988) je to známa akustická skladba Patience, ktorá je o trpezlivosti, ťahavá pieseň je hraná tromi akustickými gitarami a spevom. This I Love z posledného albumu, by sa dala rovnako zaradiť medzi pomalé klavírne slaďáky. Pohodová pieseň So Fine z albumu Use Your Illusion II, je jednou zo skladieb, kde okrem Axla Rosea, ktorý spieva prevažne refrén, sa k sólovému spevu dostáva aj basgitarista Duff McKagan (Michael Andrew McKagan).
Guns N´ Roses sú známi aj vďaka cover verziám, najmä folkovou skladbou Knockin´on Heaven´s Door od Boba Dylana z roku 1973, ktorú prerobili na úspešnú hard rockovú pieseň, hoci iní umelci dali prednosť reggae.[7]Ďalšou cover verziou je art rocková Live and Let Die, ktorú pôvodne zložili v roku 1972 Paul a Linda McCartney pre skupinu Wings. Obe verzie boli nominované na cenu Grammy. Skladby sú melodicky rovnaké, rozdielny je iba hlasový prejav. McCartneyho spev je jemnejší, viac smerujúci k popu, naopak spev Axla Rosea je agresívnejší, bohato intonovaný a doplnený o dôraz screamingu. Doo-wop skladbu Since I Don´t Have You od The Skyliners z roku 1958 Guns N´ Roses predviedli v podobnom duchu blues rocku a vydali ju na albume The Spaghetti Incident? (1993), ktorý obsahuje cover verzie punkových a rockových skladieb na prelome 70.-80. rokov. Since I Don´t Have You tvorí výnimku, pretože bola pôvodne nahratá v druhej polovici 50. rokov. Tento album prináša aj zmeny v hlavnom speve. Duff McKagan vystriedal frontmana Axla Rosea v troch klasických punkových piesňach – New Rose je identická ako pôvodná nahrávka kapely The Damned z roku 1976, od Guns N´ Roses pôsobí však čistejším soundom. Skladbu You Can’t Put Your Arms Around a Memory (1978) od Johnnyho Thundersa okrem Duffa prespieval aj Billie Joe Armstrong z punkovej kapely Green Day v roku 2020. Thundersov spev miestami pôsobí falošne a parodicky, Duffov chlapčenský hlas úspešne napodobnil Johnnyho interpretáciu, v jej úvode vzdáva hold spevákovi slovami: “This one´s for you Johnny.“ Armstrongov spev tejto piesne je viac upravený, celkovo skladba pôsobí viac tlmene ako to býva pri starších nahrávkach. Najkratšou punkovou skladbou (1:27) albumu The Spaghetti Incident? je energická pieseň Attitude (1978)od kapely Misfits, ktorú taktiež naspieval Duff. V tejto piesni predviedol svoj tvrdší a agresívnejší dôraz na hlas na rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou skladbou od Thundersa. Pôvodná nahrávka Ain´t It Fun od Dead Boys (1978) pôsobí zaujímavým soundom, skladba strieda pomalú gitarovú melódiu s rýchlim refrénom, v ktorom dominujú bicie. Guns N´ Roses pieseň pojali ako duet s heavy metalovými prvkami ako je výrazný screaming, ktorý v skladbe odznie niekoľkokrát v refréne. Na nahrávke sa podieľal Michael Monroe z kapely Hanoi Rocks sprievodnými vokálmi, ktorými dopomáhal Axlovi Roseovi. Najkontroverznejšou skladbou na albume je akustická Look at Your Game, Girl od vraha Charlesa Mansona, nie je však samostatnou piesňou. Skladba je „ukrytá“ za predchádzajúcou I Don´t Care about You od skupiny Fear. Po skončení vulgárnej skladby od Fear, na ktorej sa viachlasne podieľalo niekoľko neznámych ľudí, nastáva pár sekundové ticho, nasleduje krátky rozhovor v štúdiu a potom začne pomalá skladba s akustickým karibským nádychom a príjemnými vokálmi. Na albume nájdeme tiež skladby od The Stooges, The Professionals, Nazareth, atď.
Texty piesní Guns N´ Roses sú prevažne o nevydarenej láske k žene (Don´t Cry), o alkohole (Nightrain – Night Train Express je v skutočnosti o víne), o drogách (Mr. Brownstone je slangový výraz pre heroín), o priateľkách (Sweet Child O´Mine je o bývalej manželke Axla Rosea), o vojne (Civil War), o spomienkach (Yesterdays) atď.
Niektoré piesne sa dostali aj do filmového priemyslu. Z najnovších filmov po roku 2000 spomeňme Terminátor 4: Salvation – 2009 (You Could Be Mine), rockový muzikál Rock Of Ages – 2012 (cover verzia Paradise City,naspieval Tom Cruise), Jumanji: Ďalší level – 2019 (Welcome To The Jungle) alebo najnovší Thor: Láska a hrom – 2022 (Sweet Child O´Mine).
Záver
Guns N´ Roses si prešli rozpadmi a mnohými zmenami v zložení členov kapely. Jediným stálym členom vždy bol a je spevák Axl Rose (*1962). Na Slovensku kapela vystúpila iba v roku 2012 na Topfeste v úplne inej zostave. Až rok 2016 sa stal comebackom, kedy sa k Axlovi opäť pridali Duff McKagan a Slash. Do súčasného obsadenia patria Dizzy Reed (klávesy), Richard Fortus (gitara), Frank Ferrer (bicie) a prvá žena v kapele, mladá Melissa Reese, ktorá má na starosti syntetizátory, klávesy a programovanie. V kapele sa za celé jej pôsobenie vystriedalo viac ako dvadsať hudobníkov. Guns N´ Roses žili vo svojich začiatkoch pod heslom: sex, drogy a rock & roll, ktoré sa odrazili v aj textoch piesní. Mnohé z nich by nevznikli, keby za nimi neboli aj ženy s nešťastným vplyvom na Axla Rosea. Svoje pocity odzrkadlil v svetových rockových baladách a piesňach ako sú Sweet Child O´Mine, November Rain, Don´t Cry alebo Estranged. Posledné tri zmienené skladby, okrem iných, režíroval Andy Morhan a tvoria úspešnú trilógiu videoklipov (Morhan vytvoril videoklipy napríklad aj kapelám a spevákom ako Van Halen, Ozzy Osbourne, Extreme, Bryan Adams, Aerosmith a pod.). Skupina aj v súčasnosti zverejňuje nové zábery z dôb vrcholu slávy, remixuje známe skladby (napríklad album Appetite for Destruction vyšiel znova v roku 2018), ale produkuje aj nové piesne. V roku 2021 vyšli skladby Absurd s netradičným soundom, pripomínajúci nadčasový elektronický rock a pieseň Hard Skool,ktorá svojim hard rockovým a punk rockovým žánrom je určite bližšia tradičnému štýlu Guns N´ Roses. Obe skladby boli napísané už skôr pre album Chinese Democracy (2008), svojimi úpravami a návratom bývalých členov kapely sa však dostali na výslnie iba nedávno. Aj keď je kapela za zenitom svojho výrazného vplyvu na rockovú históriu, ešte stále má invenciu a má čo povedať svojim fanúšikom.
[1] Ondřej Daniel, Násilím proti „novému biedermeieru“. Praha: Pistorius & Olšanská, 2017. (biedermeier tu prezentuje väčšinovú kultúru), Petr Koura: Swingaři a potápky v protektorátní noci: česká swingová mládež a její hořkej svět. Praha: Academia, 2016; Jan Charvát a Bob Kuřík a kol: Mikrofon je naše bomba. Praha: Togga 218; Horváth Sándor, Yvetta Kajanová, Miroslav Michela: Youth cultures escape to gospel songs, rock, and punk. In: The Handbook of Courage: cultural opposition and its heritage in Easterns Europe. Budapešť: Történettudományi Intézet, 2018, pps. 391-414.
[2] Paródia ako súčasť postmodernej estetiky sa dá vystupovať nielen v hudbe, ale vo všetkých druhoch umenia. Heinrich Wölfflin: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia 2020; Eco, Umberto: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1992; Yvetta Kajanová: Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz. Bratislava: VUK, 2010, s. 5, 13.
[3] O polyštýlovej hudbe a prienikoch viacerých žánrov hovoria mnohí teoretici ako o trende v rockovej hudbe v 80. rokoch. Yvetta Kajanová: K dejinám rocku, Bratislava: CoolArt, 2010, s. 95; Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022, s. 72; Julijana Papazova: The Velvet Underground and musical archetypes. – In: Sean Albiez & David Pattie (eds): The Velvet Underground: What Goes on. New York : Bloomsbury Academic, 2023, s. 90-94.
[4] Susan Christian: ‘Manson Shirt Brings O.C. Firm Notoriety : Fashion: Some decry the garment, but the two brothers behind it capitalize on the attention’, In: Los Angeles Times, 14 December 1993, retrieved 27 January 2023, https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1993-12-14-mn-1845-story.html
[5] Samuel Tomeček: Vokál v (pop)rockovej hudbe na Slovensku. Bratislava: UK, 2018, s. 26; Yvetta Kajanová: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022, s. 77.
[6] Filip Majerský: ‘Tvorivosť z pohľadu muzikológie a všeobecnej psychológie’, In: Slovenská hudba, roč. 48, č. 2, 2022, s. 146-155.
[7] Kajanová ponúka komparáciu rôznych cover versions. Yvetta Kajanová: K dejinám rocku. Bratislava: CoolArt, 2010, s. 119-120.
Bibliografia:
Eco, Umberto: Interpretácia a nadinterpretácia. Bratislava: Archa 1992.
Christian, Susan: ‘Manson Shirt Brings O.C. Firm Notoriety: Fashion: Some decry the garment, but the two brothers behind it capitalize on the attention’, In: Los Angeles Times, 14 December 1993, retrieved 27 January 2023, https://www.latimes.com/archives/la-xpm-1993-12-14-mn-1845-story.html
Kajanová, Yvetta: K dejinám rocku. Bratislava: CoolArt, 2010.
Kajanová, Yvetta: Postmoderna v hudbe. Minimal, rock, pop, jazz. Bratislava: VUK, 2010.
Kajanová, Yvetta: Teória rockovej hudby. Bratislava: UK 2022.
Majerský, Filip: ‘Tvorivosť z pohľadu muzikológie a všeobecnej psychológie’, In: Slovenská hudba, roč. 48, č. 2, 2022, s. 146-155.
Papazova, Julijana: The Velvet Underground and musical archetypes. In: Sean Albiez & David Pattie (eds): The Velvet Underground: What Goes on. New York: Bloomsbury Academic, 2023.
Tomeček, Samuel: Vokál v (pop)rockovej hudbe na Slovensku. Bratislava: UK, 2018.
Wölfflin, Heinrich: Základní pojmy dějin umění. Praha: Academia 2020.