Abstrakt:
Epic music je pomerne mladý, populárny, formujúci sa žáner, ktorého východiská možno hľadať vo filmovej a trailerovej hudbe. S týmito žánrami nesie epic music veľa spoločných znakov, ale odlišuje sa od nich v troch hlavných aspektoch – vizuálnej nezávislosti, kratšej zvukovej stope a emocionalite. Hudobné spoločnosti na produkciu trailerov skladajú emocionálnu hudbu epic music pre fanúšikov výhradne na počúvanie. Pomocou experimentu sme skúmali, či je epic music skutočne emočná hudba, resp. či v poslucháčovi vyvoláva intenzívnejšie emócie, ktoré sú pre daný žáner charakteristické. Experimentu v podobe dotazníka sa zúčastnilo 55 respondentov, ktorí čiastočne túto hypotézu potvrdilo.
Zrodenie „nového“ filmového žánru a začiatok veľkých epických (fantasy) tém
Technický pokrok v kinematografii nezaznamenala iba filmová hudba, ale pokrok zasiahol prakticky všetky úrovne filmovej produkcie vrátane vizuálnych možností. Filmári pracujú stále viac s počítačovou technikou, pomocou ktorej dotvárajú scénu, modifikujú alebo vymýšľajú ďalšie v realite neexistujúce postavy, dokonca vytvárajú ucelené scény, ktoré by bez dnešných technologických možností boli len ťažko realizovateľné. V súčasnosti je prakticky už v každom filme potrebná dodatočná počítačová úprava v postprodukčnej fáze výroby filmu a nemusí ísť iba o veľkofilm s akčnými scénami. Tzv. zelené plátno, ale aj iné technické výdobytky nahrádzajú nielen exteriéry, ale aj interiéry a umožňujú filmárom realizovať zaujímavejšie nápady. Táto sloboda otvorila dvere filmovým žánrom s fantazijným alebo epickým charakterom, kde sa vyskytuje mágia a nadprirodzené javy.
Dovtedy boli fantasy filmy skôr v pozadí a ich produkcia nebola taká častá ako v iných filmových žánrov. Snahy o vytvorenie ilúzie surreálneho javu na plátne existovali vo filmoch od jeho vzniku. Ako príklad spomenieme fantazijnú tematiku filmu Nekonečný príbeh (1984) na motívy knihy pre deti od nemeckého spisovateľa Michaela Endeho (1979). Druhá je pôvodná trilógia Lucasových Hviezdnych vojen (1977, 1980, 1983). Druhý príklad síce spadá do žánru sci-fi, ale časť fanúšikovskej základne sa zvykne o hviezdnej ságe zmieňovať aj ako o vesmírnej fantasy.[1] V oboch prípadoch sa filmy napriek nedostatkom technických možností realizovali. George Lucas dokonca využil neustále zdokonaľovanie filmovej techniky v podobe CGI a o 20 rokov pokračoval v produkcii prequel trilógie Hviezdnych vojen (1999, 2002, 2005) a uskutočnil tak svoje predstavy, ktoré neboli v období vzniku pôvodnej trilógie ešte realizovateľné.[2] Význam fantasy filmov začal stúpať až na začiatku ďalšieho milénia, kedy v roku 2001 do kín prichádzajú dva veľkolepé filmy s fantasy námetom – Pán Prsteňov: Spoločenstvo prsteňa a Harry Potter a kameň mudrcov – podľa knižnej predlohy kultových spisovateľov J. R. R. Tolkiena a J. K. Rowlingovej. Oba filmy zaznamenali obrovský úspech u divákov a predznamenali tendenciu v oblasti filmových žánrov na ďalšie desaťročie. Pre nás je zaujímavá najmä filmová trilógia Pán prsteňov, ktorej filmy vyšli v rokoch 2001, 2002 a 2003. Tento fantazijný film, hoci nie je hudobno-filmovým žánrom, sa považuje za epický kvôli svojim naratívnym epickým kvalitám.[3] V príbehu sa vyskytujú epické prvky v podobe mýtických postáv, heroických činov hrdinov, krvavých a veľkolepých bitiek, nebezpečných výprav a vypätých situácií, kde sa hrdinovia často ocitajú v nebezpečenstve alebo až na pokraji smrti. Súčasná adaptácia[4] Tolkienovej trilógie do filmovej podoby nám okrem toho umožnila počuť epickú hudbu skomponovanú filmovým skladateľom Howardom Shoreom. Shore sa inšpiroval Wagnerovým Niebelungom, aby svoju hudbu pre ten film urobil naozaj epickou.[5] Skladateľ sa hudbou vo filme snaží u diváka vyvolať silné pocity a prebudiť v divákovi tie emócie, ktoré na plátne prežívajú postavy. A keďže napríklad prebiehajúce bitky na scéne majú vyvolávať pocit sily, energie alebo odvahy, aj hudba by mala vzbudzovať takéto emócie, aby umocnila silu príbehu.
Epická hudba (alebo lepšie povedané filmová hudba s epickými prvkami) sa vyskytuje prevažne vo fantasy filmoch, ale používa sa aj pri iných filmových žánroch bez klasického kontextu bojov a hrdinov s nadprirodzenými schopnosťami. Stále nejde o konkrétny žáner epic music, ktorého charakteristické znaky budú zmienené v práci neskôr. Ide o hudbu, ktorá sa tomu žánru môže podobať a aj vykazovať znaky epickosti. Používanie epic music je v obľube napríklad vo filmových spracovaniach komiksov, kde sa hrdinovia a boje síce vyskytujú, ale komiksy ako také už nepredstavujú klasický fantasy žáner (napr. filmy komixového sveta MCU alebo DC). Napriek tomu v týchto a aj historických filmoch existuje veľa scén, pripomínajúcich epický charakter veľkoleposti a majestátnosti, ktoré môžu byť umocnené epickou hudbou. Dokonca aj hudba v dokumentárnych filmoch môže znieť epicky v širšom význame tohto slova v zmysle veľkoleposti alebo majestátnosti. Dokumentárne filmy nepojednávajú o krvavých bitkách, mýtických príšerách ani o hrdinoch, ale ich zvuková stopa sa zdá byť epická, čiže v tomto prípade majestátna a veľkolepá, pretože myšlienka dokumentov ísť „cestou naprieč históriou“ alebo „osudom“ obsahuje epický charakter v širšom význame.[6]
Ďalším zásadným aspektom pre vznik epic music predstavuje trailer music – hudba v pozadí filmovej upútavky, resp. filmového traileru. Trailer k filmu slúži na krátku prezentáciu filmu, ktorý sa má objaviť o pár mesiacov v kinách a obsahuje vybraté zostrihané ukážky filmu, upriamuje naň pozornosť a predovšetkým kladie dôraz na upútanie diváka, snaží sa ho „nalákať“ na film, aby mal divák „náladu navyše“[7] z filmu a tým pádom si ho išiel v dobe jeho uvedenia pozrieť. Trailer okrem toho predznamenáva charakter a žáner filmu, napovedá, či pôjde o akčný thriller, romantický ľúbostný príbeh či historickú drámu. Žánru filmu zodpovedá aj hudba, ktorá sa snaží spolu s obrazom navodiť atmosféru. Dobrý trailer je pútavý vtedy, keď sa snaží v divákovi vzbudiť silné emócie (vzrušenie, strach, radosť, ale aj nostalgiu či zábavu) ovplyvňujúce jeho rozhodnutie si film pozrieť. Trailer music je vhodná na predvídanie a predstavu o mieste, osobách, situáciách a následkov konaní. Je kompaktná a časovo ohraničená – netrvá viac ako jednu až tri minúty.[8] Spomenuté aspekty trailer music – vyvolanie silných pocitov, predstavivosť a krátka časová ohraničenosť – predznamenávajú niektoré zo znakov epic music. Súvislosti trailer s epic music je väčšia ako s filmovou hudbou.
Čo sa týka hudobno-motivického vzťahu filmovej hudby a trailer music toho istého filmu, tá môže byť minimálna alebo aj žiadna. Keďže trailer vzniká pred ukončením filmu a filmová hudba sa zvykne dokončiť až po filme, trailer music nemusí bezpodmienečne obsahovať elementy neskoršieho soundtracku, ale býva často kompilovaná alebo skomponovaná osobitne a nezávisle.[9] Používa sa viacero variant na vytvorenie hudby k traileru. Trailer music často siaha po hudbe z iných filmov, na aktuálne „hity“ pop music alebo „hity“ z klasickej hudby, ich adaptácie alebo vedľajšie produkty filmovo-hudobného priemyslu (tzv. trailer music knižnice).[10] Veľa filmov využíva hudbu k svojim trailerom z iných filmov, ako napríklad Dračie srdce, Gladiátor, Pán Prsteňov: Dve veže, Aliens (použité 24-krát), Backdraft (použité 15-krát), Sea of Love (použité 17-krát).[11] Známa populárna hudba sa vyberá z dôvodu istej nálady, ktorú daná pieseň má, vhodnosti textu alebo familiárnosti. Z klasickej hudby sa často používa hudba Mozarta (napr. Requiem v traileri Cliffhanger), Beethovena (9. symfónia v traileri Die Hard) alebo skladba z Carmina Burana: O Fortuna od Carla Orffa použitá v traileroch 17-krát.[12] V traileri na film Tree of Life (Strom života) od režiséra Terrenca Malicka zaznieva v modifikovanej podobe zasa skladba Má Vlast: Vltava od Bedřicha Smetanu[13] (zaznie aj vo filme). Trailer music môže byť aj špeciálne skomponovaná pre daný trailer. Jeden z najznámejších hollywoodskych skladateľov hudby k trailerom je John Beal, ktorý začal so skladaním trailerovej hudby v 70. rokoch a za 30 rokov kariéry vytvoril originálnu hudbu pre viac ako 2000 projektov[14] vrátane 40 top filmov všetkých čias, ako napríklad Hviezdne vojny, Forrest Gump, Titanic, Posledný samuraj a Matrix. Spoločnosti hudobných knižníc pre trailery zvyčajne neponúkali svoju hudbu verejnosti a vyvíjali a licencovali hudbu výlučne pre filmové štúdiá.
Epic music má rovnaký základ ako hudba pre počítačové hry ako aj v traileroch na ne. Hudba trailerov sa využíva na propagáciu hier pred ich vydaním (predovšetkým so sci-fi, fantasy alebo historickým námetom). Nesie podobné alebo rovnaké prvky ako hudba k filmovým trailerom s rovnakým žánrom. Hudba v hrách sa taktiež z veľkej časti podobá hudbe filmovej, najmä z pohľadu funkcionality či emocionality. Technicky pokročilejšie počítačové hry s dejom a celou genézou príbehu napriek svojej autonómii voči filmom (napr. séria Assassin´s Creed, Witcher, World of Warcraft) však možno skôr považovať za sekundárny jav oproti filmom, preto aj hudbu spadajúcu do kategórie game music podľa môjho názoru možno považovať skôr za sekundárne východisko epic music.
Začiatky žánru epic music sa začínajú písať v 90. rokoch minulého storočia. Vtedy sa zakladajú prvé oficiálne spoločnosti na produkciu trailerovej hudby (spomínané knižnice trailer music)[15], ktoré sa neskôr stali tvorcami žánru epic music. Jednou takou je aj spoločnosť Immediate Music založená v roku 1993.[16] Spoločnosti produkovali hudbu pre trailery, ale tá mimo filmového priemyslu nebola širšej verejnosti známa ani dostupná. Pokiaľ divák videl v kine novú filmovú ukážku aj s hudbou, nemal možnosť si hudbu neskôr kúpiť a vypočuť znova. Až s narastajúcim počtom spoločností trailerovej hudby a vydaných trailerov a teaserov pre film na webe, sa pozornosť verejnosti začína obracať aj na túto hudbu, ktorú si chce stiahnuť alebo vypočuť, a preto sa spoločnosti rozhodli poskytnúť niektoré skladby z trailer music na predaj, čím si postupne začínajú vytvárať svoju základňu fanúšikov.[17]
Žáner epic music bol pravdepodobne pomenovaný fanúšikmi, keď ho spoločnosti a skladatelia začali ponúkať albumy na predaj pod touto nálepkou.[18] K nim patrí napríklad spoločnosť Globus s albumom Epicon, ktorý vydala v roku 2006, následne Immediate Music s Trailerhead sériou (2008).[19] Na požiadavky fanúšikov reagovala aj spoločnosť Two Steps From Hell zverejnením svojho prvého albumu Invincible (2009).[20] Albumy zo začiatku obsahovali výber tých najobľúbenejších skladieb zo žánru trailer music. Album Invicincible však zavádza epic music ako „nový a unikátny hudobný žáner“[21]. Rovnako reaguje aj Immediate Music. Zatiaľ čo prvé tri albumy série Trailerhead obsahovali kompiláciu hitov hudby z trailerov, štvrtý Nu Epiq (2014) prekračuje hranice tohto limitu a snaží sa prezentovať ako hudobný žáner, ktorý nepotrebuje byť asociovaný s filmovou reklamou.[22]
Stále častejšie zverejňovanie epic music skladieb prostredníctvom spoločností na produkciu hudby trailerov mal vplyv aj na neustále sa zväčšujúcu základňu fanúšikov a narastajúcu popularitu po celom svete. Hoci je tento populárny žáner pomerne mladý, je komerčne aj finančne perspektívny a tvorba v jeho duchu láka mnoho mladých skladateľov. Na Youtube existujú oficiálne propagačné hudobné kanály, známe ako epic music channels, ktoré zverejňujú krátke filmy, rôzne mixy, diela ďalších skladateľov a dostávajú do povedomia nových umelcov, ale aj známe spoločnosti trailer music library. K takýmto patria napríklad kanály Epic Music Score, Epic Music World I a II, Epic Music VN, EpicMusicChannel (EMC), EpicHeavenMusic, HDSOUNDI, Pandora Journey, Sindrannaras, The Most Epic Music, ThePrimeCronus a mnoho ďalších.
Výsledky experimentu
Respondenti
Pre potreby behaviorálneho experimentu skúmajúceho emócie v hudbe žánru epic music bol vytvorený dotazník. Dotazníka sa zúčastnilo celkovo 55 respondentov, z toho 38 žien a 17 mužov vo veku od 19 do 56 rokov. Najviac ľudí bolo zastúpených vo vekovej kategórii do 30 rokov (28 žien, 12 mužov). V ostatných vekových kategóriách bolo zastúpenie výrazne menšie a síce štyri ženy a štyria muži vo veku od 30 do 40 rokov, dve ženy a jeden muž vo veku od 40 do 50 rokov a štyri ženy vo veku od 50 do 60 rokov, pričom v tejto kategórii nie je zastúpený žiadny muž.
Tab. 1: počet respondentov podľa kategórie veku a pohlavia
30 respondentov všetkých vekových kategórií nemá dosiahnuté žiadne hudobné vzdelanie, z toho je 18 žien a 12 mužov. Základnú umeleckú školu absolvovalo 13 žien a štyria muži vo všetkých vekových kategóriách okrem kategórie od 50 do 60 rokov. Konzervatórium absolvovali tri ženy a jeden muž len vo vekovej kategórii do 30 rokov a vysokú školu so zameraním na hudbu tri ženy a žiadny muž taktiež iba vo vekovej kategórií do 30 rokov. Jednotlivé počty mužov a žien s dosiahnutým hudobným vzdelaním podľa jednotlivých vekových kategórií sú uvedené v tabuľke 2.
Tab. 2: Dosiahnuté hudobné vzdelanie respondentov podľa kategórie veku a pohlavia
Čo sa týka intenzity venovania sa hudbe, najviac respondentov (celkovo 31) uviedlo, že hudbu iba počúva, z toho je 19 žien a 12 mužov. 14 respondentov (12 žien a dvaja muži) si občas zahrajú súkromne. Z 9 respondentov pravidelne vystupuje na verejnosti na koncertoch 6 žien a traja muži. Jedna respondentka vo vekovej kategórií do 30 rokov uviedla, že vystupuje na verejnosti, ale aj v súkromí. Respondenti, ktorí uviedli, že iba počúvajú hudbu, boli zastúpení vo všetkých vekových kategóriách na rozdiel od ľudí, ktorí aj aktívne hrali, či už verejne alebo súkromne.
Tab. 3: Intenzita venovania sa hudbe podľa kategórie veku a pohlavia
Z porovnania niekoľkých kategórií u respondentov môžeme vidieť, že tí, ktorí nemajú žiadne hudobné vzdelanie, buď iba hudbu počúvajú alebo aj aktívne hrávajú, avšak nie na verejnosti. Respondenti s absolvovanou základnou umeleckou školou okrem prvých dvoch činností zvolili aj možnosť pravidelného verejného vystupovania a konzervatoristi uviedli, že pravidelne a verejne vystupujú. Zaujímavosťou je, že ani jeden respondent, ktorý absolvoval vysokú školu so zameraním na hudbu, neuviedol, že sa aktívne zúčastňuje verejne na koncertoch. Pravdepodobne majú vyštudovaný hudobno-teoretický odbor. Síce všetci títo respondenti hrávajú, ale len sporadicky a v súkromí.
Tab. 4: Kategória vzdelania vo vzťahu k intenzite venovania sa hudbe
Celkové názory k hudobným ukážkam u respondentov, ktorí využili možnosť sa na konci dotazníka ešte vyjadriť (počtom 16), sa veľmi rôznia. Jednej časti respondentov, ktorých bola menšina, sa ukážky zdali byť nudné, jednotvárne, nezaujímavé alebo ťažké na analyzovanie. Takéto názory sa prejavovali najmä u respondentov s dosiahnutým hudobným vzdelaním na vysokoškolskej úrovni a u pár respondentov bez žiadneho hudobného vzdelania. Na rozdiel od nich, pozitívne alebo veľmi pozitívne hodnotili hudbu respondenti s ukončeným vzdelaním na úrovni základnej umeleckej školy a väčšina respondentov bez hudobného vzdelania. Ukážky hodnotili ako zaujímavé, skvelé, páčil sa im výber skladieb alebo prejavovali záujem poznať názvy skladieb, ktoré ich zaujali. Respondenti, ktorí absolvovali konzervatórium, sa nijak špecificky k celkovej hudbe v dotazníku nevyjadrili. Vo všetkých vekových kategóriách sa vyskytovali pozitívne aj negatívne názory na hudbu okrem vekovej skupiny od 40 do 50 rokov, v ktorej nikto nevyužil možnosť sa na konci dotazníka vyjadriť v otvorenej otázke.
Výsledky
Tabuľka 5 sumarizuje základnú štatistickú analýzu výsledkov dotazníka. Dve dimenzie tabuľky zodpovedajú dvom kľúčovým premenným experimentu: riadky 20 skladbám a stĺpce 9 emočným kategóriám. Každé pole tabuľky obsahuje priemery hodnotení všetkých 55 respondentov pre danú kategóriu emócií a danú hudobnú ukážku. Respondenti hodnotili intenzitu pocitov na škále od 0 po 5, takže napríklad číselný údaj 2,5 pre konkrétnu skladbu a emóciu by vyjadroval skutočnosť, že hodnotenie intenzity emócie v skladbe spriemerované u všetkých 55 respondentov je presne stredová hodnota. Číselné hodnotenie vyššie ako 2,5 teda znamená, že respondenti volili najmä vyššie hodnotenie intenzity pocitov, a naopak číselné hodnotenie nižšie ako 2,5 zodpovedá zvoleniu skôr nižších hodnôt intenzity pocitov u respondentov. Tak napríklad skladba číslo 2 (Strenght to Believe od Daniela Jamesa) získala priemerné hodnotenie pre emóciu číslo 6 (energia) až 4,2, a tak drvivá väčšina z 55 respondentov musela vnímať túto skladbu ako vysoko energickú. Modro-červené podfarbenie znázorňuje extrémne hodnoty: intenzita modrej vyjadruje extrémnosť vysokých hodnôt a intenzita červenej zase extrémnosť nízkych hodnôt.
K jednotlivým riadkom i stĺpcom boli vypočítané ďalšie štatistické ukazovatele: minimum, maximum, priemer a štandardná odchýlka. Teda posledné štyri stĺpce znázorňujú tieto veličiny pre jednotlivé analyzované skladby a posledné štyri riadky tie isté veličine pre jednotlivé skúmané emócie. Podfarbenie, tentokrát zeleno-oranžové, tu opäť znázorňuje extrémne hodnoty (zelená – vysoké, oranžová – nízke).
Štandardná odchýlka sa ukázala ako kľúčová veličina v mojom výskume. Napríklad vysoká odchýlka pre danú emóciu znamená, že bola pre rôzne skladby hodnotená veľmi rôzne, a teda bola určujúcou a významnou v hodnotení emočného prežívania skladieb. Podobne napríklad nízka odchýlka pre danú skladbu zase znamená, že všetky emócie boli hodnotené približne rovnako, a teda skladba bola vnímaná emočne nevýrazne, indiferentne. V dimenzii emócií najväčšiu odchýlku (1,23) mala kategória energie a za ňou nasledovala kategória jemnosti (1,07), čo znamená, že práve tieto dva pocity pri jednotlivých skladbách boli hodnotené buď veľmi vysokými alebo veľmi nízkymi hodnotami, čiže išlo o najurčujúcejšie emócie pri hodnotení vybraných skladieb. Naopak, najmenšiu odchýlku mali kategórie úžasu (0,37) a transcendencie (0,57), teda to boli pocity najmenej určujúce pri hodnotení hudobných ukážok.
Tab. 5: Priemerné hodnotenia emócií v ukážkach
Napokon som vypočítavala i celkovú štandardnú odchýlku všetkých 20×9 emočných hodnotení skladieb. Celková odchýlka pri celej vzorke všetkých 55 respondentov je 0,9. Pomocou tejto veličiny som skúmala rozdiely medzi jednotlivými skupinami respondentov. Rozdiely vznikajú pri celkovej odchýlke v porovnaní s jednotlivými vekovými, vzdelanostnými skupinami a pod. Pre nedostatok respondentov v niektorých kategóriách veku, dosiahnutého hudobného vzdelania, intenzity venovania sa hudbe a poznania skladby by bola nepresnosť odchýlky príliš vysoká. Preto sa niektoré kategórie pri vzájomnom porovnávaní zlúčili, aby bola odchýlka čo najvýstižnejšia.
Celková odchýlka hodnotenia emócií vekovej kategórie respondentov do 30 rokov je 1,0. Zarátaním kategórie od 30 do 40 rokov k tejto prvej skupine dostávame číslo 0,9, čo je aj celková odchýlka všetkých kategórií. Celková odchýlka pri hodnotení emócií vekovej kategórie od 40 do 60 rokov (zlúčené dve zvyšné vyššie vekové skupiny) je 1,1. Z týchto údajov vyplýva, že staršia veková kategória hodnotila vnímané pocity pri daných hudobných ukážkach „extrémnejšie“, čiže na širšej škále intenzity emócií. To nám môže napovedať, že starší ľudia vypĺňaniu dotazníka a počúvaniu hudobných ukážok mohli venovať viacej času alebo pozornosti. Okrem emócie energie (1,22) a jemnosti (1,28), bola štandardná odchýlka dosť vysoká (dokonca vyššia ako pri celkovej odchýlke) aj pri emócii nostalgie (1,22) a mierumilovnosti (1,04). Tieto údaje naznačujú, že skupina ľudí od 40 do 60 rokov vnímala tieto emócie v jednotlivých skladbách citlivejšie ako mladšia skupina ľudí do 40 rokov. Treba však podotknúť, že počet respondentov starších vekových kategórií je aj po zlúčení oproti mladšej vekovej kategórie stále veľmi nízky, preto sú tieto údaje štatisticky málo významné.
Celková odchýlka hodnotenia všetkých emócií u mužov zodpovedala číslu 1,0, zatiaľ čo u žien 0,9, teda u mužov bola aj mierne vyššia v porovnaní s celkovou odchýlkou pre obe pohlavia (0,9) a u žien rovnaká. Z toho vyplýva, že muži reagovali na jednotlivé emócie v skladbách o niečo citlivejšie ako ženy. Avšak korelácia je v tomto prípade minimálna, takmer žiadna, takže sa nepreukázal veľký rozdiel vnímania hudobných pocitov medzi ženami a mužmi. Je to zaujímavý údaj, lebo predpoklad väčšej emočnej citlivosti na skladby by sa čakal skôr u žien. Odchýlky jednotlivých emócií u mužov aj žien v porovnaní s odchýlkami emócií u oboch pohlaví naraz sa hodnotami nelíšili nijak výrazne. To znamená, že muži aj ženy jednotlivé hudobné emócie vnímali podobne.
U respondentov bez žiadneho dosiahnutého hudobného vzdelania bola celková odchýlka hodnotenia všetkých emócií taká istá ako pri všetkých kategóriách v rámci hudobného vzdelania, teda 0,9. Avšak u respondentov s aspoň nejakým hudobným vzdelaním (či už so ZUŠ, konzervatóriom alebo vysokou školou zameranou na hudbu) sa celková odchýlka pohybovala na úrovni 1,1. Tento údaj signalizuje, že respondenti s absolvovaným minimálne základným hudobným vzdelaním (alebo vyšším) hodnotili emócie v hudobných ukážkach na širšej škále a teda citlivejšie ako respondenti bez hudobného vzdelania. Rovnako to môže napovedať, že sú v rámci hudby emotívne viac vykryštalizovanejší. Odchýlka jednotlivých emócií u respondentov s hudobným vzdelaním bola okrem kategórie energie (1,35) a jemnosti (1,18) vyššia aj pri kategóriách radosti (1,12) a nostalgie (1,1), z čoho vyplýva, že aj tieto emócie hrali pre nich pri hodnotení hudobných ukážok väčšiu úlohu ako pre respondentov bez hudobného vzdelania.
Celková odchýlka hodnotenia všetkých emócií u respondentov, ktorí sa venujú hudbe pasívne, teda ju iba počúvajú vykazovala hodnotu iba 0,8, čo je ešte menej ako v pri celkovej odchýlke všetkých kategórií venovania sa hudbe (0,9). Naopak u respondentov, ktorí sa venujú hudbe aj aktívne, sa odchýlka pohybovala na úrovni 1,1. Pokiaľ by sme aktívne hrajúcich respondentov rozdelili ešte do skupiny hrajúcej súkromne a nepravidelne a skupiny hrajúcej verejne a pravidelne, tak hodnoty celkových odchýlok všetkých emócií budú 1,1 a 1,2. Tieto údaje nám napovedajú, že čím sa respondent aktívnejšie a pravidelnejšie venuje hudbe, tým hodnotí jednotlivé emócie na širšej škále a teda je pri vnímaní pocitov v hudbe senzibilnejší. To dokazujú aj celkovo vyššie hodnoty odchýlok jednotlivých emócií, kde sa výrazne určujúcimi pocitmi v skladbách okrem energie (1,42) a jemnosti (1,27) stávajú aj pocity nostalgie (1,14) a radosti (1,11).
U respondentov, ktorí skladby poznali, alebo im boli aspoň povedomé bola celková odchýlka hodnotenia všetkých emócií vyššia (1,0) ako u respondentov, ktorí uviedli, že skladby nikdy predtým nepočuli (0,9). Respondenti, pre ktorých boli hudobné ukážky známe alebo povedomé, mali okrem kategórie energie (1,18) výraznejšiu odchýlku aj pri emóciách jemnosti (1,17) a nostalgie (1,15). Z toho plynie, že prvá skupina respondentov hodnotila jednotlivé emócie nielen citlivejšie ako druhá skupina, ale pri určovaní pocitov skladieb boli okrem emócie energie rozhodujúce aj emócie jemnosti a nostalgie. To znamená, že tieto dve kategórie vedela prvá skupina v skladbách presnejšie rozlíšiť ako tá druhá.
Nijaké výraznejšie zmeny v odchýlkach vybraných emócií s najnižšou hodnotou v rámci jednotlivých kategórií sa neprejavili. Najmenej určujúcimi emóciami vo všetkých hudobných ukážkach boli emócie úžasu, transcendencie a smútku. Tieto tri spomínané emócie sa javili ako najmenej rozhodujúce v podstate pre všetkých respondentov bez ohľadu na vek, pohlavie, dosiahnuté hudobné vzdelanie, intenzitu a čas venovaným hudbe, alebo známosť hudobnej ukážky.
Výsledky jednotlivých emócií
Ako už bolo spomínané, najvyššie hodnoty celkového priemeru a štandardnej odchýlky vykazovala emočná kategória energie. Priemer hodnotenia energie všetkých 20 skladieb je 2,21 a odchýlka 1,23, pritom veľa hudobných ukážok reprezentovalo inú hlavnú emóciu ako energiu alebo emóciu jej podobnú. To vidieť aj na hodnotení jednotlivých ukážok (tab. 8 ), kde energia zastupuje buď len vysoké alebo len nízke hodnoty (označené tmavomodrou alebo tmavočervenou farbou). Z toho vyplýva, že energia bola nielen najurčujúcejšou emóciou pri hodnotení pocitov vybraných skladieb epic music, ale že v skladbách, v ktorých sa už nachádzala, bola podľa respondentov prítomná v oveľa väčšej miere. Rovnako dve skladby, ktoré mali reprezentovať emóciu energie (číslovanie podľa poradia v dotazníku a aj v tabuľke výsledkov 8) – 2. Strength to Believe, 20. Dream Chaser – vykazovali vysoké hodnoty hodnotenia všetkých emócií s priemerom (0,98 a 0,96) a odchýlkou (1,23 a 1,1), čo znamená, že respondenti si boli dostatočne vedomí vysokej alebo nízkej intenzity jednotlivých emócií v týchto dvoch hudobných ukážkach a aj ich popísali na škále výraznejšie. Tieto dve hudobné ukážky respondenti „správne“ označili za skladby, vyvolávajúce predovšetkým emóciu energie.
Emócia jemnosti mala celkový priemer 1,52, čo je pomerne malá hodnota, ale zato mala druhú najvyššiu odchýlku hneď po energii v hodnote 1,07, čo znamená, že táto emócia bola druhou najurčujúcejšou pri hodnotení ukážok v dotazníku. Vzhľadom na to, že emócia jemnosti patrí do opačnej skupiny valencie a aktivácie z hľadiska aktivácie ako energia (jemnosť V+A-, energia V+A+), čiže je istým spôsobom opakom pocitu energie, tak je logické predpokladať, že ako opačná emócia k energii bola rovnako rozhodujúca. Vyplýva to zo skutočnosti, že vysoko energické ukážky boli logicky pre respondenta málo jemné a naopak, jemné skladby obsahovali v sebe len málo energie. Skladby, ktoré podľa analýzy mali reprezentovať emóciu jemnosti (1. Autumn Love a 11. Illumiene), vykazovali malé hodnoty aj v priemere (0,73 a 0,4) a aj v odchýlke (0,85 a 0,47). Pre respondentov neboli pocitovo nijak zvlášť zaujímavé. Respondenti ukážky aj v tomto prípade „správne“ označili ako skladby s najvýraznejšou emóciou jemnosti.
Trocha vyšší celkový priemer (1,73), ale celkovo najnižšiu odchýlku (0,37) mala emócia úžasu. Podľa jednotlivých skladieb je vidno, že respondenti hodnotili emóciu úžasu vo väčšine hudobných ukážok skôr vyššie na škále a teda skoro všetky skladby obsahujú viac-menej rovnako veľkú intenzitu pocitu úžasu. Z toho vyplýva, že táto emócia nebola v skladbách skoro vôbec určujúca, aj keď má podľa respondentov svoje pomerne silné zastúpenie takmer v každej ukážke. Keďže bol predpoklad, že epic music má aj prívlastok „úžasná“, nie je zvláštne, že tento pocit vnímali respondenti takmer v každej ukážke s približne podobnou intenzitou. Skladby najviac reprezentujúce úžas podľa analýzy (9. Dragon, 13. Spellborn) dosahovali hodnoty v celkovom priemere 0,78 a 0,62 a v celkovej odchýlke 0,97 a 0,78. To znamená, že obe skladby (no najmä druhá) neboli emocionálne pre respondentov nijak výrazné a ani zaujímavé. Pri oboch spomenutých skladbách respondenti vyššími hodnotami označovali emócie energie a napätia a až potom úžasu, čo značí, že sa „netrafili“ do analýzy určujúcej obe ukážky, vyvolávajúce predovšetkým pocit úžasu.
Podobné hodnoty celkového priemeru (1,77) a odchýlky (0,57) ako úžas vykazovala aj emócia transcendencie. Takže vo väčšine prípadov respondenti hodnotili hudobné ukážky ako pomerne transcendentné, teda sa dá konštatovať, že ani tento pocit nebol pri ich hodnotení nejak obzvlášť orientujúci i keď do značnej miery prítomný. Skladby, ktoré mali podľa analýzy najviac reprezentovať transcendenciu (7. Skyborn a 19. Magic in the Wind) mali celkový priemer 0,81 a 0,41 a odchýlku 0,95 a 0,52. Pri bližšom pozretí tabuľky (tab. 8) sa dá vyčítať, že zatiaľ čo respondenti hodnotili prvú z dvoch spomínaných ukážok emocionálne rôznorodejšie a na širšej škále, druhá ukážka sa im zdala pomerne emocionálne nevýrazná. Aj v tomto prípade respondenti obe ukážky zaradili do „správnej“ emocionálnej kategórie a to transcendencie, ktorá mala v skladbách podľa analýzy najviac prevládať.
Emócia smútku vykazuje hodnotu celkového priemeru 1,23 a odchýlky 0,77. Takmer v žiadnej ukážke respondenti nepociťovali smútok a označovali ho zväčša veľmi malými hodnotami. Emócia smútku teda pre nich nebola vo vybraných skladbách nejak výrazne rozhodujúca. Príčina môže tkvieť v dvoch vysvetleniach. Po prvé, v skladbách mohol byť smútok popri ostatných emóciách takmer vôbec alebo veľmi málo prítomný a preto bol označovaný na škále malými hodnotami. Po druhé, smútok je jediná emócia, ktorá sa v rámci valencie a aktivácie nachádza v skupine V- A- a teda nemá iné „príbuzné“ emócie, ktoré by mohli posilňovať aj pocity smútku. Podľa analýzy, skladby najviac zastupujúce emóciu smútku, by mali byť 3. Undying Love, 15. See What I Became a 17. We Will Never Forget. Respondenti sa emočne „trafili“ len do druhej zo spomínaných ukážok. V ostatných skladbách označili ako najvýraznejšiu nie emóciu smútku, ale emóciu energie pri prvej spomínanej skladbe a pocit nostalgie pri skladbe tretej (hoci v tomto prípade nostalgia len tesne predbehla smútok). Tieto dve skladby, ktoré sa podľa dotazníka emočne nezhodujú s analýzou, neboli pre respondentov z hľadiska emócií nejak zaujímavé ani výrazné. Naopak ukážku, ktorá sa zhodovala s dotazníkom aj s analýzou, respondenti hodnotili na emočnej škále o niečo výraznejšie a aj jednotlivé pocity vnímali o niečo citlivejšie.
Emócia napätia mala celkový priemer 1,29 a odchýlku o hodnote 0,9. Táto emócia sa z hľadiska určujúceho pocitu pri skladbách nachádza približne niekde v strede. Druhý najnižší celkový priemer hneď po smútku môže opäť naznačovať už spomínané dve skutočnosti a to také, že v jednotlivých skladbách mala táto emócia malý až nevýrazný podiel a že sa taktiež nachádza v rámci valencie a aktivácie v skupine (V-A+), kde nie je prítomná žiadna ďalšia príbuzná emócia s rovnakými hodnotami posilňujúcimi pocit smútku. Podľa analýzy, skladby, kde má byť najvýraznejší pocit napätia sú 5. ukážka – Guardians at the Gate a 12. ukážka – Protectors of the Earth. Ani v tomto prípade sa odpovede respondentov nezhodli s analýzou skladieb a respondenti uvádzali, že v skladbách najvýraznejšie cítia prítomnosť emócie energie a až potom emóciu napätia. Táto skutočnosť sa dá vysvetliť faktom, že obe hudobné emócie – ako energia, tak aj napätie – zdieľajú v rámci valencie a aktivácie tú istú aktiváciu a síce pozitívnu. Respondenti obe spomínané ukážky hodnotili emočne rôznorodo a na širokej škále intenzity. Boli si presne vedomí, ktoré emócie v ukážkach pociťujú a ktoré nie a hodnotili ich aj výraznejšie.
S celkovým priemerom 1,6 a odchýlkou 0,93 sa emócia mierumilovnosti hodnotovo nachádza niekde v strede. Pre respondentov teda nebola ani veľmi výraznou a ani veľmi nevýraznou emóciou. Podľa analýzy mali najviac pocitu mieru / mierumilovnosti zodpovedať tri ukážky a to: 6. Men of Honor, 11. Eterna a 14. The Last Voyager. Avšak v prvej a tretej zo spomínaných ukážok respondenti najvýraznejšie pociťovali emóciu nostalgie a až potom mierumilovnosti. Tieto dve emočné kategórie sa nachádzajú v tej istej skupine valencie a aktivácie (V+A-), takže ako podobné hudobné emócie zdieľajú veľkú časť rovnakého hudobného výrazu. Preto je tu istá možnosť, že tieto dve emócie si respondenti kvôli svojej výrazovej podobnosti až zhodnosti môžu zamieňať. Druhá zo spomínaných skladieb (Eterna) u respondentov prekvapivo najviac vyvolávala emóciu energie, aj keď táto emócia nevykazovala veľké hodnoty. Všetky tri ukážky sa respondentom podľa hodnotenia zdali byť emočne nie veľmi vykryštalizované a ani nijak výrazné.
Priemerné hodnoty odchýlky (0,94) a celkového priemeru (1,6) v ukážkach vykazovala aj emócia radosti. Respondenti v ukážkach radosť nepociťovali nijak výrazne, skôr na miernych až nízkych hodnotách. Výnimku tvorili dve skladby, ktoré mali aj podľa analýzy najviac evokovať pocit radosti a to 8. Anticipation & Excitement a 18. Running Free. Tieto dve skladby mali aj vysokú celkovú odchýlku spolu s priemerom, čo znamená, že respondenti si boli jasne vedomí, ktoré pocity zo skladby vnímajú a ktoré nie a podľa toho ich intenzitu aj náležite na škále označovali. Po radosti ešte cítili intenzívnejšie aj emócie energie a úžasu.
Podobné hodnoty celkového priemeru a odchýlky, ako mali pocity mierumilovnosť a úžas, predstavovala aj emócia nostalgie (1,65 a 0,97). Nostalgiu respondenti silnejšie pociťovali asi v polovici ukážok. V druhej polovici ju označovali skôr nižšími hodnotami na škále. Skladby, ktoré podľa analýzy mali najviac evokovať pocit nostalgie, sú 4. ukážka (Nero) a 16. ukážka (Call of Destiny). V oboch prípadoch respondenti udávali ako najviac pociťovanú emóciu z týchto dvoch skladieb jemnosť. Pri 4. ukážke nostalgiu predbehla ešte aj mierumilovnosť. Táto „zámena“ opäť môže súvisieť s istou podobnosťou emócií na základe výskytu v tej istej skupine valencie a aktivácie (V+A-). Štvrtá hudobná ukážka bola pre respondentov menej emočne výrazná a aj vykryštalizovaná ako šestnásta.
Záver
Z výsledkov experimentu sa dá vyvodiť niekoľko záverov hodných povšimnutia. Najviac určujúcou emočnou kategóriou bola energia. Respondenti vedeli presne rozoznať, pri ktorej ukážke ju pociťovali a pri ktorej nie. Keď ju respondenti vnímali, tak bola najintenzívnejšia zo všetkých deviatich emocionálnych kategórií. To dokazuje aj najvyšší priemer danej emócie. Druhou najurčujúcejšou emóciou bola jemnosť. Aj tu vedeli respondenti presne určiť, pri ktorej skladbe jemnosť vnímajú. Avšak respondenti túto emóciu pociťovali výrazne menej. Je to logické vzhľadom na fakt, že energia a jemnosť patria do opačnej skupiny aktivácie (energia V+A+, jemnosť V+A-). Preto obe tieto emócie, ako protikladné, boli spomedzi ostatných pocitov najviac určujúce. V ukážkach, kde respondenti intenzívne pociťovali emóciu energie, jemnosť bola nevýrazná a naopak, kde cítili jemnosť intenzívne, energia skoro vôbec nebola prítomná.
Do najmenej určujúcej emocionálnej kategórie patria úžas a transcendencia. Z experimentu ďalej vyplýva, že tieto dve hlavé emócie respondenti vnímali viac alebo menej skoro v každej hudobnej ukážke. (V hodnotách priemeru nasledujú hneď za kategóriou energie). Tieto údaje potvrdzujú hypotézu o emóciách charakteristických pre žáner epic music. Emócie energie, úžasu a transcendencie respondenti spomedzi všetkých deviatich emócií v priemere vnímali najintenzívnejšie alebo v najväčšom počte skladieb, čo dokazuje, že skladatelia žánru epic music používajú také hudobné prostriedky, aby v poslucháčovi (aj) tieto pocity účelovo vyvolali.
Z experimentu ďalej vyplýva, že respondenti, ktorí dosiahli aspoň základné hudobné vzdelanie, alebo sa intenzívnejšie aktívne venujú hudbe, boli pri hodnotení emócií senzitívnejší. Reagovali na počuté ukážky viac emocionálne a teda emócie pociťovali vo väčšej miere než respondenti bez hudobného vzdelania alebo len s pasívnym záujmom o hudbu. Podobné výsledky sa ukázali aj u ľudí, ktorí skladby buď poznali, alebo im boli aspoň povedomé. Tí taktiež vnímali jednotlivé pocity v hudobných ukážkach jemnejšie a citlivejšie na ne reagovali. Hudobné vzdelanie, aktívne zaoberanie sa hudbou alebo poznanie skladby, mali teda u respondentov vplyv na jemnejšie emocionálne prežívanie.
Z experimentu sa dozvedáme, že nie všetky emócie, ktoré mali byť v jednotlivých skladbách najsilnejšie prítomné, sa podľa respondentov zhodovali s analýzou. Respondenti v niektorých prípadoch označovali inú charakteristickú emóciu v skladbe, ako bola určená podľa analýzy jednotlivých hudobných aspektov. Emócie podľa analýzy charakteristické pre vybrané skladby, ktoré sa zhodovali s výsledkami dotazníka, boli jemnosť, energia, transcendencia, radosť a čiastočne aj smútok. Pri emóciách nostalgie, napätia, mierumilovnosti, úžasu a sčasti smútku sa názory respondentov rozchádzali s analýzou. Namiesto nostalgie pociťovali jemnosť, napätie zamieňali za energiu, mierumilovnosť za nostalgiu (a v jednom prípade dokonca za energiu) a úžas taktiež za energiu. V prípade smútku ho respondenti jedenkrát označili správne a dva razy ho zamenili za emócie energie a nostalgie. Väčšina emócií, ktoré respondenti v skladbách určili inak ako analýza, sa však nachádza v tej istej skupine valencie a aktivácie ako emócie, ktoré dané skladby mali podľa analýzy najviac vyvolávať.
V neposlednom rade zohrala aj istú úlohu emočná GEMS škála, ktorá obsahovala viacero veľmi podobných emócií a tým pádom sa aj použitie hudobných prostriedkov mohlo veľmi zhodovať.
Ďalšou nevýhodou GEMS škály bol aj nezhodný počet hudobných emócií tejto škály v jednotlivých valenčno-aktivačných skupinách. Zatiaľ čo v niektorých skupinách s pozitívnou valenciou sa nachádzali tri až štyri pozitívne emócie (úžas, radosť, energia či mierumilovnosť, jemnosť, transcendencia a nostalgia), zvyšné dve skupiny s valenciou negatívnou prezentovali len dve hudobné emócie (napätie, smútok). Aj táto nerovnosť ovplyvnila výber skladieb reprezentujúcich istú emočnú skupinu do dotazníka.
Otvorenou zostáva aj otázka zaradenia hlavných GEMS emócií do dvojdimenzionálneho modelu, resp. skupín valencie a aktivácie. Napríklad je prirodzené, že smútok sa bude nachádzať v skupine V-A-, avšak zaradenie iných emócií ako napríklad energie a úžasu výlučne do skupiny V+A+ alebo nostalgie iba do skupiny V+A- môže byť sporné. V takomto rozdelení emócií vzniká všeobecný predpoklad, že energia alebo nostalgia sú len pozitívne pocity, hoci podľa môjho osobného názoru možno z hudby pociťovať tieto emócie aj v negatívnej rovine.
[1] Sklamalo ukončenie legendárnej filmovej série? Star Wars: Vzostup Skywalkera recenzia. [online], [cit. 2020-01-29]. Dostupné na internete: https://www.rewind.sk/star-wars-vzostup-skywalkera-recenzia/.
[2] Gilles, Jeff, 5 Technical breakthrougs in Star Wars that changed movies forever, in: Rotten Tomatoes [online], 2017 [cit. 2020-04-01]. Dostupné na internete: https://editorial.rottentomatoes.com/article/5-technical-breakthroughs-in-star-wars-that-changed-movies-forever/.
[3] Werlé, Xavier Derrick, The Music of World of Warcraft, Lore of Epic Music: Dissertation. Los Angeles: University of California, 2014, s. 50.
[4] Existujú ešte dve staršie adaptácie, prvá animovaná z roku 1978 zachytávajúca prvé dva diely knihy a druhá z roku 1980 vykresľuje dej z tretieho dielu (Návrat kráľa). Tretia adaptácia od režiséra Petra Jacksona je zatiaľ posledná a najznámejšia.
[5] Werlé, s. 50–51.
[6] Werlé, s. 51.
[7] Badstübner-Kizik, Camilla: Film + Musik = Filmmusik? Zum Potential einer Medienkombination im Fremdsprachenunterricht, in: Zeitschrift für Interkulturellen Fremdsprachenunterricht Didaktik und Methodik im Bereich Deutsch als Fremdsprache, roč. 17, č. 2 (2012), s. 56.
[8] Badstübner-Kizik, s. 56.
[9] Ibid.
[10] Ibid.
[11] Trailer music, Top Frequently Used Cues. [online], [cit. 2020-01-31]. Dostupné na internete: https://web.archive.org/web/20080417015114/http://www.soundtrack.net/trailers/.
[12] Trailer music, Top Frequently Used Cues. [online], [cit. 2020-01-31]. Dostupné na internete: https://web.archive.org/web/20080417015114/http://www.soundtrack.net/trailers/.
[13] The Tree of Life, Official HD Trailer. [online], [cit. 2020-02-20]. Dostupné na internete: https://www.youtube.com/watch?v=RrAz1YLh8nY.
[14] Newman, Melinda. Razor-thin copyright line. Approximating temp music for trailers is tricky business. [online], 2010 [cit. 2020-01-31]. Dostupné na internete: https://web.archive.org/web/20100606043129/http:/www.variety.com/article/VR1118020113.html?categoryid=4051&cs=1.
[15] Their movie trailer music is proudly commercial (Los Angeles Times). [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: https://www.latimes.com/entertainment/la-xpm-2012-apr-08-la-ca-movie-trailer-music-20120408-story.html.
[16] Immediate Music, About: [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: https://www.immediatemusic.com/about.
[17] Their movie trailer music is proudly commercial, ibid.
[18] Film Trailer Music, Pt. 2: An Interview with Two Steps From Hell. [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: https://diymusician.cdbaby.com/musician-tips/film-trailer-music-pt-2-an-interview-with-two-steps-from-hell/.
[19] Nu Epiq: Interview with Immediate Music’s President Yoav Goren: [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: http://trailermusicnews.com/2014/07/nu-epiq-interview-yoav-goren/.
[20] Two Steps From Hell – About. [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: https://www.twostepsfromhell.com/#aboutus.
[21] Two Steps From Hell, ibid.
[22] Nu Epiq: Interview with Immediate Music’s President Yoav Goren: [online], [cit. 2020-02-03]. Dostupné na internete: http://trailermusicnews.com/2014/07/nu-epiq-interview-yoav-goren/.