Chytľavosť melódie vo vážnej a populárnej hudbe, reklamách a marketingu

Terminologický problém

Už koncom 19. storočia sa u nemeckých hudobných teoretikov začína objavovať výraz „Öhrwurm“ – doslova „ušný červ“ na pomenovanie javu chytľavosti, opakovania zoskupenia tónov v ľudskej mysli. Tento pojem sa neskôr doslovne preložil do angličtiny v tvare „earworm“. Tu však ihneď narážame na terminologický problém, nakoľko slovenčina nepozná adekvátny ekvivalent pojmu. Tieto pomenovania naznačujú, že ide o úkaz spojený s ľudským sluchovým ústrojenstvom. Spomínaný jav opakovania sa hudobnej myšlienky v mysli jedinca má však spojitosť s fungovaním mozgu a podvedomia, sluchový orgán je tak iba sprostredkovateľom signálu pre nervovú sústavu a nie priamym subjektom vzniku „červov“. Práve z tohto dôvodu sa v neskorších štúdiách objavuje pojem „brainworm,“  „mozgový červ“, čo by sme mohli pokladať za presnejšie pomenovanie daného javu, nakoľko sa v ňom už nachádza slovo mozog ako jeho strojca, avšak stále znie pomerne poeticky a laicky. Konkrétnejšie a logickejšie pomenovanie „ušných červov“ uvádza Sean Bennett vo svojej dizertačnej práci s rovnakým názvom „Musical imagery repetition“ (MIR), čo by sme do slovenčiny mohli preložiť ako „opakovanie hudobného snímku“. Tento termín Bennett obhajuje schopnosťou vyjadriť presnú definíciu: „Predtým počutá hudba, vedome nechcená, ktorá sa nekontrolovateľne a prenikavo opakuje v mysli.“[1] Iné zahraničné štúdie používajú pojem „involuntary musical imagery“ (IMI) – nedobrovoľné hudobné snímky. Tento pojem môžeme považovať za korektný z hľadiska dôrazu na použité slovo „involuntary,“ nedobrovoľný, nakoľko práve to je typickým a jedným z najdôležitejších charakteristík javu „ušných červov“. Ďalej sa môžeme v literatúre alebo článkoch (aj mimoakademických) stretnúť s populárnejšími, verejne ľahšie prijateľnými pojmami ako napríklad „sticky music“ – doslova „lepkavá hudba“, „stuck song syndrome“ – „syndróm zaseknutej skladby“, „cognitive itch“ – „kognitívne svrbenie“, alebo jednoducho „catchy tune/melody“ – „chytľavá zvučka/nápev, melódia“. V tejto práci budeme používať pojem „ušné červy“, nakoľko patrí medzi staršie a ustálenejšie pomenovania tohto javu a predpokladáme, že je aj medzi ľuďmi je rozšírenejší a najjednoduchší na pochopenie.

„Ušné červy“, pôvodne z nemeckého „Ohrwurm“ v angličtine „earworm“ poprípade niekedy nazývané aj „brainworm“ – je fenomén spontánneho a náhodného opakovania krátkej hudobnej myšlienky v mysli jedinca. Najčastejšie ide o krátky, zhruba 3 až 4 takty dlhý, zrozumiteľný zhluk tónov. Ide buď o časť melódie alebo o celú melodickú linku nejakej skladby, zvučky a podobne. Táto myšlienka sa zvykne v mysli „postihnutého“ opakovať niekoľko hodín, niekedy až dní, pokiaľ sama nezmizne. „Ušné červy“ sú zväčša triviálne, nepríjemné a niekedy až otravné a neznesiteľné. Spúšťačom „ušných červov“ sú najčastejšie úvodné znelky relácií, seriálov, filmov alebo reklám, nakoľko hudba používaná v týchto oblastiach je dôkladne selektovaná alebo dokonca komponovaná za účelom pritiahnutia čo najväčšieho počtu divákov. Názory na pôvod „ušných červov“ z inštrumentálnej hudby a hudby s textom sa líšia. Oliver Sacks v publikácii Musicophilia Tales of Music and the Brain[2] vraví, že inštrumentálna hudba môže byť rovnako neodolateľná ako reklamný džingel, v ktorom sú slová takmer neoddeliteľné od hudby, čo môžeme číselne vyjadriť ako pomer 50 ku 50 vo vzťahu hudba a text. Diametrálne odlišný názor uvádza James J. Kellaris z University of Cincinnativo svojom článku Songs that cause the brain to ‘itch:’ professor investigates why certain tunes get stuck in our heads[3], kde uvádza výsledky výskumu na vzorke 1 000 respondentov, z ktorých sa až 73,7% do pamäti vryli skladby s textom, 18,6% hudba z džinglov alebo reklamy a iba 7,7% inštrumentálna zvučka. Taktiež tvrdí, že jeho výskum identifikoval tri charakteristické črty hudby, ktoré ju urobili lepšie zapamätateľnou. Jednou z nich je repetícia. Zvučka, ktorá sa respondentom často „vryla do uší“ bola ústredná melódia filmu Mission: Impossible, čo Kellarisa neprekvapilo, nakoľko si myslí, že často opakovaná fráza, motív alebo sekvencia spôsobuje v mozgu ozveny tohto motívu už počas spracúvania hudobnej informácie. Za ďalšiu črtu chytľavej hudby považuje jednoduchosť hudobnej myšlienky. Triviálnejšie skladby alebo motívy sú príčinou vzniku „ušných červov“ častejšie než komplikované melódie. Všeobecne je mozog náchylnejší na udržanie si v pamäti detských skladieb než klasickej hudby. Paradoxne treťou črtou „chytľavosti“ je podľa neho nesúrodosť. Objavovanie nečakaných hudobných elementov, ako napríklad nepravidelné 5/4 metrum v skladbe „Take Five“ od Davea Brubecka, nepredpokladateľné melodické patterny alebo artikulácia môžu mať rovnaký účinok ako repetícia a jednoduchosť. V práci Earworms (“stuck song syndrome“): towards a natural history of intrusive thoughts v British Journal of Psychology[4] autori Beaman, C. P. and Williams, T. I.  vo svojich výskumoch tvrdia, že „ušné červy“ nie sú všeobecne považované za problematické, avšak respondenti, ktorí hudbu považujú za dôležitú, zažívajú „ušné červy“ dlhšie a sú ťažšie kontrolovateľné na rozdiel od ľudí, pre ktorých je hudba menej dôležitá. Taktiež predpokladajú, že pacienti trpiaci diagnózou OCD (obsedantno-kompulzívnou poruchou), sú na „ušné červy“ náchylnejší, avšak lieky na príznaky tejto diagnózy, môžu spôsobiť zmiznutie týchto „červov“. Trvanie „ušných červov“ dlhšie ako 24 hodín považujú za nie príliš časté a nepravdepodobné. Dĺžka skladby alebo melódie, ktorá sa opakuje v hlave nebýva dlhšia ako 30 sekúnd. Výskum taktiež ukazuje, že „ušné červy“ postihujú častejšie ženy ako mužov. Aktívne pokusy o prerušenie alebo elimináciu „ušných červov“ sa javia ako menej účinné ako pasívne akceptovanie. Štúdia Musical activities predispose to involuntary musical imagery od Lassi A. Liikkanen[5] poukazuje na vysokú frekvenciu objavovania sa „ušných červov“. Viac ako 90% respondentov zažíva „ušné červy“ aspoň raz týždenne, z ktorých 26,2% viackrát denne a 33,2% každý deň. Pri dennom opakovaní „červov“ je dôležité doplniť, že sa oveľa viac objavuje u žien ako u mužov. Výskum ďalej poukazuje, že hudobníci počujú dlhšie hudobné myšlienky oproti nehudobníkom, ktorí počujú kratšiu opakujúcu sa časť skladby. Malé percento dokonca počulo celé skladby (9,8% hudobníkov a 7,6% nehudobníkov). Ako najčastejšie situácie na objavovanie sa „ušných červov“ respondenti uviedli prácu osamote, cestovanie a cvičenie. Naopak, najmenej časté situácie boli tie, v ktorých sa aktívne zapájalo sluchové ústrojenstvo  (ako napríklad počas konverzácie). Iba štvrtina respondentov považuje „ušné červy“ za negatívne. Pri hudbe s textom neboli identifikované rozdiely medzi textom v materinskom a cudzom jazyku.

 

Dotazníkový prieskum

Cieľ a metodika

Cieľom nášho dotazníkové prieskumu bolo zistiť u širokospektrálnej vzorky respondentov skúsenosť s javom chytľavosti melódie a jej „uviaznutí v mysli“, ako často a v akej forme sa u nich tento jav vyskytuje a akým spôsobom s ním ďalej vysporiadajú. Vďaka výhodám, akými sú časová a ekonomická nenáročnosť, sme dotazník na zber údajov zverejnili online. Dotazník  pozostával z 13 položiek (otázok), bolo do neho včlenených 6 prieskumných otázok. Na zisťovanie odpovedí sme použili uzatvorené a jednu polootvorenú otázku. Dotazník bol anonymný. V empirickej časti realizovanej formou dotazníku pre verejnosť sme k danému cieľu stanovili tieto prieskumné hypotézy:

Prieskumná hypotéza č. 1

Predpokladáme, že široká verejnosť sa stretla s javom súvisiacim s hudbou – s tzv. „ušnými červami“.

Prieskumná hypotéza č. 2

Predpokladáme, že najčastejšie sa vyskytujúci typ uviaznutej melódie v mysli je skladba s textom.

Prieskumná hypotéza č. 3

Predpokladáme, že tento úkaz majoritnú časť respondentov priviedol k tomu, aby si danú skladbu/melódiu/reklamu cielene prehrali.

Prieskumná hypotéza č. 4

Predpokladáme, že znalosť pojmu „ušné červy“ je pravdepodobnejšia pri respondentoch s hudobným vzdelaním.

Prieskumná hypotéza č. 5

Predpokladáme, že frekvencia objavovania sa „ušných červov“ je vyššia u respondentov s hudobným vzdelaním.

Prieskumná hypotéza č. 6

Predpokladáme, že jav „ušných červov“ sa vyskytuje pravidelnejšie u mladších ľudí.

 

Prieskumná vzorka – charakteristika

Náš prieskum prebiehal počas obdobia 3 týždňov. Dotazník bol vytvorený elektronickou formou v aplikácii Google Forms a medzi respondentov – širokú verejnosť bol distribuovaný elektronickou formou cez sociálne siete, komunikačné aplikácie a email, čím bola zabezpečená širokospektrálnosť výskumnej vzorky respondentov. Výskumnú vzorku tvorilo 163 respondentov. Percentuálne zastúpenie bolo 69,3 % žien a 30,7% mužov. Skladba vzorky respondentov je populácia od 15 rokov veku do veku 61+ a to z dôvodu, aby sme získali odpovede a názory či dospelej generácie ale i ľudí mladšieho veku, nakoľko daná problematika sa týkala všetkých vekových kategórií. Stratifikácia respondentov, čo sa týka ich statusu je v najväčšej miere zastúpené (až 50,3 %) pracujúcimi, nasleduje skupina študentov (31,9%). V menšej miere skladbu dopĺňajú statusy nezamestnaný, na dôchodku a iné.

Zastúpenie respondentov v súvislosti s ich hudobným vzdelaním je nasledovné: 56,4% žiadne hudobné vzdelanie, 23,9 % hudobné vzdelanie na základnej umeleckej škole, 10,4 % samouk a 9,2 % odborné  hudobné vzdelanie na konzervatóriu alebo vysokej škole.

V nasledujúcich tabuľkách uvádzame zastúpenie respondentov z pohľadu pohlavia, veku, statusu a hudobného vzdelania.

 

Tabuľka č. 1 – Zastúpenie respondentov podľa pohlavia

POHLAVIE	ŽENY	MUŽI
	113 (69,3%)	50 (30,7%)

 

Tabuľka č. 2 – Zastúpenie respondentov podľa veku

VEK	15-25	26-35	36-50	51-60	61+
	77 (47,2%)	15 (9,2%)	37 (22,7%)	15 (9,2%)	19 (11,7%)

 

Tabuľka č. 3 – Zastúpenie respondentov podľa statusu

STATUS	ŠTUDENT	PRACUJÚCI	NEZAMESTNANÝ	NA DÔCHODKU	INÉ
	52 (31,9%)	82 (50,3%)	2 (1,2%)	16 (9,8%)	11 (6,7%)

 

Tabuľka č. 4 – Zastúpenie respondentov podľa hudobného vzdelania

HUDOBNÉ VZDELANIE	ŽIADNE	SAMOUK	ZÁKLADNÁ UMELECKÁ ŠKOLA	KONZERVATÓRIUM/VŠ
	92 (56,4%)	17 (10,4%)	39 (23,9%)	15 (9,2%)

 

Výsledky prieskumu

Podkladmi pre spracovanie, vyhodnotenie a interpretáciu výsledkov boli prieskumné hypotézy, ktoré sme stanovili v inicializačnej fáze empirického výskumu. Tie sme následne overovali verejným prieskumom dotazníkovou formou. Odpovede na prieskumné hypotézy č. 1, 2 a 3 sme získali z odpovedí respondentov, ktorí vyplnili dotazník, v ktorom boli zaradené vo forme otázok č. 6, 8 a 13 s nasledujúcim spárovaním:

Prieskumná hypotéza č. 1 – Otázka z dotazníka č. 6

Prieskumná hypotéza č. 2 – Otázka z dotazníka č. 8

Prieskumná hypotéza č. 3 – Otázka z dotazníka č.13

Prieskumná hypotéza č. 4 – sledovanie korelácii medzi odpoveďami na otázky z dotazníka č. 4 a 6

Prieskumná hypotéza č. 5 – sledovanie korelácii medzi odpoveďami na otázky z dotazníka č. 4 a 7

Prieskumná hypotéza č. 6 – sledovanie korelácii medzi odpoveďami na otázky z dotazníka č. 2 a 7

 

A) Prieskumná hypotéza č. 1 – Otázka z dotazníka č. 6

Hypotéza č. 1

Predpokladáme, že široká verejnosť sa stretla s javom súvisiacim s hudbou – s tzv. „ušnými červami“.

Otázka č. 6

Viete, čo v súvislosti s hudbou znamená pojem tzv. „ušné červy“?

Obr. č. 1

Vyhodnotením údajov v časti A) sme zistili nasledovné hodnoty:

Na uvedenú otázku z dotazníka odpovedalo 110 zo 163 respondentov, čo predstavovalo 67,5%, odpoveďou „neviem, čo to znamená„ a 53 zo 163 respondentov (32,5%) sa vyjadrilo, že daný fenomén poznajú.

Komparáciou odpovedí z dotazníka sme zistili, že naša prieskumná hypotéza č. 1 v znení „Predpokladáme, že široká verejnosť sa stretla s javom súvisiacim s hudbou – s tzv. „ušnými červami““ sa nepotvrdila.

B) Prieskumná hypotéza č. 2 – Otázka z dotazníka č. 8

Hypotéza č. 2

Predpokladáme, že najčastejšie sa vyskytujúci typ uviaznutej melódie v mysli je skladba s textom.

Otázka č.8

Akého typu býva takáto „uviaznutá melódia“ vo Vašej mysli najčastejšie?

Obr. č. 2

 

Na otázku  „Akého typu býva takáto „uviaznutá melódia“ vo Vašej mysli najčastejšie?“ odpovedalo 94 zo 163 respondentov (57,7%), že ide o skladbu s textom, 33,7% opýtaných odpovedalo, že vo forme „ušného červa“ sa objavuje inštrumentálna hudba, čo predstavovalo 55 zo 163 respondentov a len 14 respondentov (8,6 %), teda menšina dopytovaných tvrdila, že „uviaznutú melódiu“ reprezentovala zvučka/džingel v TV reklame, rádiu, poprípade inom médiu (internet).

Komparáciou odpovedí z dotazníka sme zistili, že naša prieskumná otázka č. 2 v znení „Predpokladáme, že najčastejšie sa vyskytujúci typ uviaznutej melódie v mysli je skladba s textom“ sa potvrdila ako pravdivá.

 

C) Prieskumná hypotéza č. 3 – Otázka z dotazníka č. 13

Hypotéza

Predpokladáme, že tento úkaz majoritnú časť respondentov priviedol k tomu, aby si danú skladbu/melódiu/reklamu cielene prehrali.

Otázka

Priviedol Vás tento úkaz k tomu, aby ste si danú skladbu/melódiu/reklamu prehrali?

Obr. č. 3

Na otázku „Priviedol Vás tento úkaz k tomu, aby ste si danú skladbu/melódiu/reklamu prehrali? “ odpovedalo 90 zo 163 respondentov (55,2%) kladnou odpoveďou a 73 zo 163 respondentov (44,8%) zápornou odpoveďou. Naša prieskumná hypotéza č. 3 sa potvrdila.

Zhrnutie prieskumu, ďalšie získané údaje

Cieľom nášho výskumu bolo zozbierať údaje o názoroch, vedomostiach a informovanosti o tematike „Chytľavosť melódie a jej „uviaznutie v mysli““ u širokého spektra respondentov a to formou dotazníka pre verejnosť. Zo spracovaných a vyhodnotených údajov a dát nášho kvantitatívneho prieskumu vyplýva, že dotknutá vzorka respondentov má s problematikou uvedeného javu vlastnú skúsenosť, avšak slovné spojenie tzv. „ušné červy“, ktorým sa tento jav označuje v odborných kruhoch, vzorka respondentov vo väčšej miere nemá skúsenosť.

Z vyzbieraných dát ďalej vyplynulo, že až  84 respondentov (51,5%) považuje hudbu za súčasť života, pre 78 respondentov (47,9%) má hudba veľký význam (postavenie) v živote a len u jedného respondenta (0,6%) bola odpoveď „hudba mi je ľahostajná“.

Obr. č. 4

Na otázku zaoberajúcu sa frekvenciou výskytu javu uviaznutia melódie v mysli (Ako často sa stretávate s tým, že Vám nejaká skladba/zvučka/džingel „uviazla v hlave“ takým spôsobom, že sa Vám opakovala v mysli?) odpovedalo 77 respondentov (44,2%) že sa u nich tento jav vyskytuje niekoľkokrát mesačne, 50 respondentov (30,7%) že sa u nich tento jav vyskytuje niekoľkokrát týždenne, 26 respondentov (16 %) že sa u nich tento jav vyskytuje aspoň raz za deň a 15 respondentov (9,2%), že sa u nich tento jav vyskytuje menej ako raz za mesiac.

Obr. č. 5

Na otázku venujúcu sa faktu, či sa opakovala v mysli celá skladba/zvučka/džingel, alebo iba jej časť odpovedalo až 154 respondentov (94,5%) že sa im v mysli opakovala iba časť skladby/zvučky/džinglu a iba deväť respondentov (5,5%) že sa im v mysli opakovala celá skladba/zvučka/džingel.

Obr. č. 6

V otázke hodnotiacej dĺžku doby, počas ktorej sa melódia držala v mysli odpovedalo 77 respondentov (47,2%) že sa im v mysli držala viac hodín,  45 respondentov (27,6%) že sa im v mysli držala celý deň, 22 respondentov (13,5%), že sa im v mysli držala menej ako hodinu, 11

respondentov (6,7%) že sa im v mysli držala 2-6 dní,  5 respondentov (3,1%) že sa im v mysli držala týždeň až mesiac a  3 respondenti (1,8%) že sa im v mysli držala viac ako rok.

Obr. č. 7

 Na otázku ohľadom frekvencie opakovania predmetného javu, počas obdobia vedeného v otázke č. 10 odpovedalo 95 respondentov (58,3%) že sa im tento úkaz počas uvedeného obdobia opakoval pomerne často,  57 respondentov (35%) že sa im tento úkaz počas uvedeného obdobia opakoval nepravidelne/občas a 11 respondentov (6,7%) že sa im tento úkaz počas uvedeného obdobia opakoval neustále.

Obr. č. 8

Na otázku o spôsobe odstraňovania predmetného javu z mysle odpovedalo 133 respondentov (81,6%) že „nijako, počkám, kým sama odíde“. Otázka je polootvorená. Vo vlastných odpovediach respondenti uvádzali nasledovné:

„Nasadím vlastný playlist. Funguje to u mňa vždy.“

„Zaspievam si koniec tej pesničky a to mi pomôže ukončiť proces myslenia na tú pesničku, pretože som ju „dopočúvala“.“

„Púšťam si iné pospevovacie veci.“

„Zahrám si inú.“

„Hovorím si niečo v duchu, aby som na ňu nemyslela.“

„Snažím sa prísť na názov.“

„Snažím sa text napísať do googlu, aby som zistil o aký song ide.“

„Pokúsim sa ju nahradiť inou, obľúbenou skladbou.“

„Pustím si ju celú.“

„Zameriam myseľ na niečo iné.“

„Nesnažím sa ju odstrániť.“

„Pustím si inú pesničku alebo si pustím film.“

 

D) Prieskumná hypotéza č. 4: znalosť pojmu „ušné červy“ je pravdepodobnejšia pri respondentoch s hudobným vzdelaním.

Pri sledovaní korelácie medzi nadobudnutým hudobným vzdelaním u respondentov (základná umelecká škola, konzervatórium alebo VŠ) a znalosťou pojmu ušné červy sme prišli na nasledovné:

Z 53 respondentov (32,5% z celkového počtu respondentov), ktorí poznali pojem „ušné červy“ bolo 20 (37,74%) s nadobudnutým hudobným vzdelaním na základnej umeleckej škole a 6 (11,32%) s nadobudnutým hudobným vzdelaním na konzervatóriu alebo vysokej škole.

Obr. č. 9

Tieto výsledky naznačujú, že z respondentov, ktorí poznajú pojem „ušné červy“ je takmer presná polovica (49,06%) hudobne vzdelaných. Z toho vyplýva poznatok, že znalosť pojmu „ušné červy“ ako takého nie je jednoznačne podmienená hudobným vzdelaním. Hypotéza č.4  teda nebola potvrdená.

E) Prieskumná hypotéza č. 5: pravidelnosť objavovania sa „ušných červov“ je vyššia pri respondentoch s hudobným vzdelaním.

Súvislosť medzi hudobným vzdelaním a pravidelnosťou objavovania sa „ušných červov“ je v pri jednotlivých odpovediach dotazníka nasledovná:

Na otázku „Ako často sa stretávate s tým, že Vám nejaká skladba/zvučka/džingel „uviazla v hlave“ takým spôsobom, že sa Vám opakovala v mysli?“ odpovedali hudobne vzdelaní respondenti (základná umelecká škola, konzervatórium, vysoká škola) nasledovne:

1. „aspoň raz za deň“                 7 z 26 to je 27%
2. „niekoľkokrát týždenne“ 11 z 50 to je 22%
3. „niekoľkokrát mesačne“ 30 zo 72 to je 42%
4. „menej ako raz za mesiac“ 6 z 15 to je 40%

Tento výsledok prekvapivo naznačuje opačný úkaz než bol predpokladaný hypotézou č.5. Hudobne vzdelaní respondenti v tomto výskume sa teda s „ušnými červami“ stretávajú menej často. Predpokladaný trend častejšieho výskytu „ušných červov“  u hudobne vzdelaných ľudí sme teda nepotvrdili.

Spojitosť veku s vedomosťou významu pojmu „ušné červy“  vyzerá takto:

13 zo 77 (16,9%) respondentov vo veku od 15-25 rokov vedelo, čo tento pojem znamená.

5 z 15 (33,3%) respondentov vo veku od 26-35 rokov vedelo, čo tento pojem znamená

17 z 37 (46%) respondentov vo veku od 36-50 rokov vedelo, čo tento pojem znamená.

5 z 15 (33,3%) respondentov vo veku od 51-60 rokov vedelo, čo tento pojem znamená.

3 z 19 (15,78%) respondentov vo veku 61 a viac rokov vedelo, čo tento pojem znamená.

V súvislosti s vekom nám teda vznikol zaujímavý, takmer dokonale zrkadlový, graf. To znamená, že s pojmom „ušné červy“ je najviac oboznámená „stredná“ veková kategória a priamo úmerne so stúpajúcim alebo klesajúcim vekom rozsah znalosti o tomto pojme klesá.

F) Prieskumná hypotéza č. 6: jav „ušných červov“ sa vyskytuje pravidelnejšie u mladších ľudí.

Korelácia veku a pravidelnosti objavovania sa „ušných červov“ u respondentov v našom výskume bola nasledovná:

Pri vekovej kategórii respondentov od 15-25 rokov sa „ušné červy“ objavovali:

 „aspoň raz za deň“                u 18 zo 77 to je 23,38%

„niekoľkokrát týždenne“        u 22 zo 77 to je 28,57%

„niekoľkokrát mesačne“         u 31 zo 77 to je 40,26

„menej ako raz za mesiac“     u  6  zo 77 to je   7,79%

U vekovej kategórie respondentov od 26-35 rokov sa „ušné červy“ objavovali:

Obr. č. 10

 

„aspoň raz za deň“                 u 2 z 15 to je 13,33%

„niekoľkokrát týždenne“        u 4 z 15 to je 26,66%

„niekoľkokrát mesačne“         u 7 z 15 to je 46,66%

„menej ako raz za mesiac“     u 2 z 15 to je 13,33%

Obr. č. 11

 

 

U vekovej kategórie respondentov od 36-50 rokov sa „ušné červy“ objavovali:

„aspoň raz za deň“                 u   5 z 37 to je 13,51%

„niekoľkokrát týždenne“        u 14 z 37 to je 37,84%

„niekoľkokrát mesačne“         u 15 z 37 to je 40,54%

„menej ako raz za mesiac“     u   3 z 37 to je   8,11%                   

Obr. č. 12

U vekovej kategórie respondentov od 51-60 rokov sa „ušné červy“ objavovali:

„aspoň raz za deň“                 u 1 z 15 to je   6,67%

„niekoľkokrát týždenne“        u 4 z 15 to je 26,66%

„niekoľkokrát mesačne“         u 9 z 15 to je      60%

„menej ako raz za mesiac“     u 1 z 15 to je   6,67%      

Obr. č. 13

U vekovej kategórie respondentov od 61 a viac rokov sa „ušné červy“ objavovali:

„aspoň raz za deň“                 u   0 z 19 to je          0%

„niekoľkokrát týždenne“        u   6 z 19 to je   31,58%

„niekoľkokrát mesačne“         u 10 z 19 to je   52,63%

„menej ako raz za mesiac“     u   3 z 19 to je   15,79%                     

Obr. č. 14

Ak porovnáme kategóriu „aspoň raz za deň“ v súvislosti s pravidelnosťou objavovania sa javu „ušných červov“ medzi jednotlivými kategóriami, naozaj môžeme sledovať klesajúci trend so stúpajúcim vekom od ≈23% vo vekovej kategórii 15-25 cez ≈13% vo vekových kategóriách 26-35 a 36-50, ≈6% vo vekovej kategórii 51-60 až po 0% vo vekovej kategórii 61 a viac.

Zaujímavosťou skúmania tejto hypotézy je taktiež trend pomerne rovnakých výsledkov u všetkých vekových kategórii čo sa týka pravidelnosti objavovania sa „ušných červov“. Vo všetkých vekových kategóriách pozorujeme postupný nárast počtu respondentov zažívania „ušných červov“ od frekvencie „aspoň raz za deň“ cez „niekoľkokrát týždenne“ až po „ niekoľkokrát mesačne“ s následným poklesom pri frekvencii „menej ako raz za mesiac“.

 

Vyhodnotenie prieskumu

Vybraná vzorka respondentov má skúsenosti s predmetným javom “Chytľavosť melódie a jej uviaznutím v mysli“ a aj s hudbou, ako takou, ktorá v ich živote väčšinou zastáva podstatné miesto. Predmetný jav uviaznutia melódie v mysli sa u každého z respondentov objavuje v individuálnej forme a dĺžke. Prieskumom sme zistili, že skúsenosť respondentov s predmetnou problematikou je dostatočná.

Záver

 V empirickom výskume sa nepotvrdila hypotéza, predpokladajúca znalosť pojmu „ušné červy“ u širokej verejnosti nakoľko iba 32,5% z celkového počtu respondentov tento pojem poznalo. Ďalšou hypotézou bol predpoklad, že najčastejším druhom „ušných červov“ je skladba s textom. Až 57,7% respondentov uviedlo skladbu s textom ako typ „ušného červa“, ktorý sa u nich objavuje najčastejšie. Z toho zároveň vyplýva, že text je významným prvkom skladby, ak je skladba zamýšľaná na prerazenie medzi masy, do povedomia a podvedomia poslucháčov. Hypotéza číslo 2 sa teda potvrdila. Hypotéza číslo 3 predpokladala, že „ušný červ“ priviedol „postihnutého“ k prehratiu si danej melódie. 55,2% respondentov odpovedalo na túto otázku kladne. Čisto numericky sa nám táto hypotéza potvrdila, avšak percento respondentov, ktorých „ušné červy“ priviedli k prehratiu si danej melódie je takmer také isté, ako percento respondentov, ktorých „ušné červy“ k prehratiu danej melódie nepriviedli. Z tohto dôvodu nemôžeme považovať túto hypotézu za jednoznačne potvrdenú. Na relevantnosť tejto hypotézy by bolo potrebné opakovať túto otázku na väčšej vzorke respondentov. Taktiež sme zistili, že sa prevažná časť respondentov (44,2%) sa s úkazom „ušných červov“ stretáva iba niekoľkokrát mesačne. V otázke o charaktere „ušného červa“ z hľadiska celistvosti (časť skladby /zvučky/džinglu alebo celá skladba/zvučka/džingel) odpovedalo jednoznačne 94,5% respondentov, že išlo iba o časť takejto melódie. Štvrtá hypotéza predpokladala znalosť pojmu „ušné červy“ prevažne u hudobne vzdelaných respondentov (ZUŠ, konzervatórium, VŠ). Táto hypotéza sa však taktiež nepotvrdila, nakoľko zo všetkých respondentov, ktorí daný pojem poznali, bola iba polovica (49,06%) hudobne vzdelaných. Ďalšia hypotéza predpokladala zvýšenú frekvenciu objavovania sa „ušných červov“ u respondentov s hudobným vzdelaním. Tá sa taktiež nepotvrdila, keďže 36 z celkového počtu 54 hudobne vzdelaných respondentov (66,67%) sa s „ušnými červami“ stretlo menej často („niekoľkokrát mesačne“ alebo „menej ako raz za mesiac“) a iba 18 z 54 respondentov (33,33%) sa s týmto javom stretlo častejšie („aspoň raz za deň“ alebo „niekoľkokrát týždenne“). Súvzťažnosť nižšieho veku a vyššej pravidelnosti javu „ušných červov“ sa nám percentuálne potvrdila, nakoľko so stúpajúcim vekom sme sledovali pokles respondentov, stretávajúcich sa s pravidelnosťou „aspoň raz za deň“ avšak z dôvodu nedostatočne veľkej a rovnomernej vzorky respondentov nemôžeme tento výsledok považovať za relevantný.

 

Bibliografia:

SADIE, Stanley, TYRRELL, John. eds. The New Grove Dictionary of Music and Musicians. Vol. 17: Monnet to Nirvana. New York: Grove, 2001. ISBN 978-0-19-517067-2. Melody, 363-373

SACKS, Oliver. Musicophilia: Tales of Music and the Brain. New York, Toronto, 2007. ISBN 978-1-4000-4081-0.

KELLARIS, James J. Songs that Cause the Brain to ‚Itch:‘ Professor Investigates Why Certain Tunes Get Stuck in our Heads. University of Cincinnati, 2001,

https://www.eurekalert.org/pub_releases/2001-04/UoC-Stct-0304101.php

BEAMAN, C. Philip, WILLIAMS, Tim I. Earworms (Stuck Song Syndrome): Towards a Natural History of Intrusive Thoughts. In: British Journal of Psychology [online]. 2010, roč. 101, č. 4, s. 637-653. ISSN 2044-8295. DOI: 10.1348/000712609X479636

LIIKKANEN, Lassi A. Musical Activities Predispose to Involuntary Musical Imagery. In: Psychology of Music. 2012, roč. 40, č. 2, s. 236-256. ISSN 0305-7356. DOI: 10.1177/0305735611406578

FRANĚK, Marek. Hudební psychologie. 1. vyd. Praha, 2007. ISBN 978-80-246-0965-2.

VOS, Piet G., TROOST, Jim M. Ascending and Descending Melodic Intervals: Statistical Findings and Their Perceptual Relevance. In: Music Perception: An Interdisciplinary Journal [online]. 1989, roč. 6, č. 4, s. 383-396. ISSN 0730-7829, 1533-8312. DOI: 10.2307/40285439

MILLIMAN, Ronald E. Using Background Music to Affect the Behavior of Supermarket Shoppers. In: Journal of Marketing [online]. 1982, roč. 46, č. 3, s. 86-91. ISSN 1547-7185(Electronic),0022-2429(Print). DOI: 10.2307/1251706

MCCARRON, Anne, TIERNEY, Kevin J. The Effect of Auditory Stimulation on the Consumption of Soft Drinks. In: Appetite [online]. 1989, roč. 13, č. 2, s. 155-159. ISSN 0195-6663. DOI: 10.1016/0195-6663(89)90112-8

MCELREA, Heather, STANDING, Lionel. Fast Music Causes Fast Drinking. In: Perceptual and Motor Skills [online]. 1992, roč. 75, č. 2, s. 362-362. ISSN 0031-5125. DOI: 10.2466/pms.1992.75.2.362

ARENI, Charles S., KIM, David. The Influence of Background Music on Shopping Behavior: Classical Versus Top-Forty Music in a Wine Store. In: ACR North American Advances [online]. 1993, roč. NA-20 Dostupné na internete:

http://acrwebsite.org/volumes/7467/volumes/v20/NA-20

HOLBROOK, Morris B., ANAND, Punam. Effects of Tempo and Situational Arousal on the Listener’s Perceptual and Affective Responses to Music. In: Psychology of Music [online]. 1990, roč. 18, č. 2, s. 150-162. ISSN 0305-7356. DOI: 10.1177/0305735690182004

HEVNER, Kate. Experimental Studies of the Elements of Expression in Music. In: The American Journal of Psychology [online]. 1936, roč. 48, č. 2, s. 246-268. ISSN 0002-9556. DOI: 10.2307/1415746

WEDIN, Lage. A Multidimensional Study of Perceptual-Emotional Qualities in Music. In: Scandinavian Journal of Psychology [online]. 1972, roč. 13, č. 1, s. 241-257. ISSN 0036-5564. DOI: 10.1111/j.1467-9450.1972.tb00072.x

SCHERER, Klaus R., OSHINSKY, James S. Cue Utilization in Emotion Attribution from Auditory Stimuli. In: Motivation and Emotion [online]. 1977, roč. 1, č. 4, s. 331-346. ISSN 0146-7239, 1573-6644. DOI: 10.1007/BF00992539

STOUT, P.A., LECKENBY, John. Let the Music Play: Music as a Nonverbal Element in Television Commercial. In: Nonverbal Communication in Advertising. 1988, s. 207-233.

BENNETT, Sean. Musical Imagery Repetition (MIR), dizertačná práca, Cambridge University, 2002

SMITH, Jon. Seven Steps To Writing Memorable Melodies In: Music & Audio Envato Tuts+ [online]. Dostupné na internete: https://music.tutsplus.com/tutorials/seven-steps-to-writing-memorable-melodies-part-1–audio-6527

https://www.wikihow.com/Write-a-Catchy-Song

 

[1] BENNETT, Sean. Musical Imagery Repetition (MIR), dizertačná práca, Cambridge University, 2002.

[2] SACKS, Oliver. Musicophilia: Tales of Music and the Brain. New York, Toronto, 2007. ISBN 978-1-4000-4081-0.

[3] KELLARIS, J. James, Songs that cause the brain to ‚itch:‘ professor investigates why certain tunes get stuck in our heads. University of Cincinnati, 2001, https://www.eurekalert.org/pub_releases/2001-04/UoC-Stct-0304101.php

[4] BEAMAN, C. Philip, WILLIAMS, Tim I. Earworms (stuck song syndrome): Towards a natural history of intrusive thoughts. In: British Journal of Psychology [online]. 2010, roč. 101, č. 4, s. 637-653. ISSN 2044-8295. DOI: 10.1348/000712609X479636

[5] LIIKKANEN, Lassi A. Musical activities predispose to involuntary musical imagery. In: Psychology of Music. 2012, roč. 40, č. 2, s. 236-256. ISSN 0305-7356. DOI: 10.1177/0305735611406578