Afrofuturizmus v diele Little Simz: Sometimes I Might Be Introvert

Úvod

            Afrofuturizmus je v kontexte súčasnej hudby dynamickým, neustále sa rozvíjajúcim  smerom. Čerpá inšpirácie z veľkého počtu rozmanitých zdrojov, vrátane africkej a afroamerickej kultúry, vedeckej fantastiky a mytológií rôznych národov sveta. Afrofuturizmus má svoje smery v oblasti literatúry, výtvarného umenia, hudby, komiksov, feminizmu, filmov, kde predstavuje prienik medzi africkými diaspórami a futuristickými predstavami o vede a technológiách. Cieľom tejto práce je preskúmať daný fenomén prostredníctvom analýzy hudby albumu Sometimes I Might Be Introvert od britskej interpretky Little Simz.

            Na príklade  z roku 2021 demonštruje Little Simz  skutočný potenciál afrofuturizmu ako jedného z nepočetného množstva smerov súčasnej hudby. Dotýka sa širokého spektra tém s privátnym, sociálnym a politickým charakterom. Zahrňuje unikátnu zmes žánrov, medzi ktoré patria hip-hop, soul, R&B, elektronická hudba a afrobeat. Inštrumentálnu zložku albumu realizoval talentovaný producent Dean Josiah Cover, známejší ako Inflo. Hudobníkov prístup odkazuje na odvážne a originálne komponovanie hudby, pretože kombinuje viacero štýlov, ktoré odrážajú bohaté kultúrne dedičstvo africkej a afroamerickej spoločnosti. Analyzovanie albumu, jeho textovej, zvukovej a vizuálnej stránky, pomôže lepšie pochopiť, aké prostriedky používajú hudobní predstavitelia afrofuturizmu vo svojej tvorbe.

Prostredníctvom sémantickej, hudobnej a vizuálnej analýzy  jednotlivých skladieb preskúmame, prečo jav afrofuturizmu ostáva takou živou a dynamickou silou, ovplyvňujúcou obraz súčasnej hudby.

 

Little Simz — Sometimes I Might Be Introvert

Medzi relatívne nové a zároveň aj pozoruhodné príklady afrofuturistického hnutia v hudbe je štvrtý štúdiový album britskej interpretky Little Simz s názvom Sometimes I Might Be Introvert. Platňa uzrela svetlo sveta 3. septembra 2021 a bola vrelo prijatá nielen bežnými poslucháčmi, ale aj hudobnými kritikmi. Kanadské periodikum Exclaim![1] a rovnako aj rozhlasová stanica BBC Radio 6 Music ju uznali za najlepšiu v tom istom roku. Okrem toho práca získala niekoľko ocenení, vrátane cien Mercury Prize a Libera Award for Best Hip-Hop/Rap Record. Sometimes I Might Be Introvert bola taktiež nominovaná na album roka vo Veľkej Británii, a časopis Rolling Stone ho zaradil do zoznamu 200 najväčších hip-hopových platní v histórii.

Album sa skladá zo 16 trackov s celkovou dĺžkou 65 minút a 12 sekúnd. Každú skladbu produkoval Dean Josiah Cover, známy pod pseudonymom Inflo. Pri tvorbe skladby I See You sa taktiež podieľal Miles James, a skladba Rolling Stone bola napísaná spoločne s hudobníkom menom Jakwob. Žánrová príslušnosť skladieb je mimoriadne pestrá a zahŕňa klasický hip-hop, soul, R&B, elektronickú hudbu a afrobeat. Texty majú často osobný alebo sociálny charakter. Napríklad druhá skladba s názvom Woman (feat. Cleo Sol), ktorú Little Simz venovala svojej matke (čo spomína počas svojho druhého vystúpenia v rámci projektu NPR Music Tiny Desk Sessions), rozpráva príbehy niekoľkých žien patriacich k rôznym africkým a ázijským národom.

 

Analýza Woman

Sémantický význam skladby a jej posolstvo

Woman má za cieľ upútať pozornosť poslucháča svojou všestrannosťou, jedinečnosťou, silou a krásou žien v rámci jednotlivých etnických skupín. Napríklad prvý verš končí týmito riadkami: „Miss Ethiopia can play so jazzy/Then sit you down and school you on Selassie.“ V tomto úryvku, kde Little Simz bližšie predstavuje poslucháčovi postavu etiópskej ženy, odkazuje  na tvorivú jazzovú scénu Etiópie. Z nej pochádza napríklad Mulatu Astatke, ktorého skladbu využil ako sample legendárny americký rapper Nas, a Seyfu Yohannes. Jeho tvorbu  samploval Kanye West v skladbe The Game od Common.

Okrem toho Little Simz chváli vzdelanie etiópskych žien a ich politickú angažovanosť, aktívnu občiansku pozíciu a snahu o zmeny prostredníctvom vzdelávania ostatných ľudí vo svojom prostredí. Týmto spôsobom Little Simz pútava pozornosť verejnosti na problém nedostatočnej reprezentácie žien afrického a ázijského pôvodu v masovej kultúre, prejavuje úctu voči ich nenahraditeľnému prínosu k ľudskému kultúrnemu dedičstvu a obdivuje ich rolu v politickom a sociálnom živote spoločnosti.

 

Analýza hudobnej štruktúry

Z hudobného hľadiska je Woman zložená v štýle klasického hip-hopu s typickými  live nástrojmi a swingujúcimi bicími. Skladba začína inštrumentálnym intro (0:00-0:21), počas ktorého hrá rytmická sekcia, basgitarová linka a organový sprievod. V pozadí je počuť tlmený hlas, spievajúci základnú melódiu. Ďalej nastupuje Little Simz so svojim recitatívom, čím oznamuje príchod prvej slohy (0:21-1:11). Od 0:35 sa pridajú krátke xylofónové frázy. Neskôr rapovanie Little Simz nahradí ženský spev v prevedení Cleo Sol, čo funguje ako refrén (1:11-1:28). Po refréne prichádza druhá sloha (1:28-2:17), ktorá však obsahuje v porovnaní s prvou niekoľko zmien: počas nasledujúcich 4 taktov prestane hrať organ (1:39). V čase 1:44 sa vráti naspäť, ale pritom prvýkrát zaznie aj gitarový part. Po istej dobe sa všetky melodické nástroje znova stlmia, keď sa tento efekt nakoniec skončí, pridajú sa k ním aj sláčiky (2:01), ktoré sú súčasťou hudby aj počas ďalšieho refrénu (2:17-2:34). V priebehu vedľajšej časti, ktorý by sa dalo identifikovať ako post-chorus (2:34-2:51), popri speve Cleo Sol počujeme aj recitatív Little Simz. Dynamika piesne dočasne poklesne začínajúc treťou slohou (2:51-3:24). Prvých niekoľko taktov hrajú len perkusie, ku ktorým sa postupne pridávajú všetky ostatné nástroje (3:07). Pred posledným refrénom však znova zmiznú (3:18), zostane len organ a melódia v sláčikoch. Takú istú kombináciu nástrojov zaznamenávame aj na začiatku tretieho refrénu (3:24-3:46). Dynamika ostatných zvukov bude pomaly narastať od úplného ticha až do pôvodného stavu. Skladba končí inštrumentálnym outro (3:46-4:29), počas ktorého zaznie reálna audiospráva, ktorú zanechala pre Little Simz jej sesternica (spomína to pred živým prednesom Woman v rámci relácie BBC Radio 6 Session[2]). Všetky nástroje sa znova postupne stišujú, tentokrát naposledy, ostáva len hlas zo správy. Schéma hudobnej formy skladby takto:

Intro (0:00-0:21), prvá sloha (0:21-1:11), prvý refrén (1:11-1:28), druhá sloha (1:28-2:17), druhý refrén (2:17-2:34), post-chorus (2:34-2:51), tretia sloha (2:51-3:24), tretý refrén (3:24-3:46), outro (3:46-4:29)

Obr. 1: prvý basový groove zo skladby Woman

 

Obr. 2: druhý basový groove

 

Obr. 3: rytmický pattern (kick drum, snare drum č.1, snare drum č. 2, hi-hats, toms), transkripcia a prepis do softvéru: Ilia Vaseko

 

Analýza videoklipu

Woman je jedným z piatich singlov vydaných na propagáciu albumu (spolu so skladbami Introvert, Rolling Stone, Point and Kill (feat. Obongjayar) a I Love You, I Hate You)  spolu s hudobným videoklipom (počet zhliadnutí na YouTube: 6,9 miliónov, dňa 20.3.2024), v ktorom sa jasne vizualizujú významy, myšlienky a koncepty, vložené do skladby. Klip začína záberom na rozkošnú, bohato ozdobenú vilu, vo vnútri ktorej bude prebiehať celý dej. Kamera sa premiestňuje do interiéru a sleduje čašníčku, ktorá nesie prikrytý strieborný tanier k dlhému stolu v strede izby. Za vrchom stola je Little Simz v spoločnosti niekoľkých mladých žien vo farebných oblekoch. Čašníčka postaví tanier pred Little Simz a zdvihne pokrývku. Napriek očakávaniam potenciálneho diváka, na tanieri sa nachádza len malý papier, ktorý Little Simz rýchlo podpíše a odovzdá tanier naspäť čašníčke. Nasleduje detailný záber na tvár Little Simz. Začne spievať, medzitým sa kamera postupne vzďaľuje, ukazujúc divákovi viac a viac postáv. Všetci synchrónne vizuály vykonávajú plynulé choreografické pohyby. Vo zvyšku videa sa striedajú zábery Little Simz v rôznych obrazoch (v jednej zo scén, napríklad, ju vidíme  oblečenú ako barmanku) a ostatných hrdiniek, tancujúcich na schodoch alebo v hlavnej sále.

 

O skladbe Two Worlds Apart

Ďalšou skladbou v poradí je Two Worlds Apart, kde napriek už osobnejšiemu charakteru rozprávania stále sledujeme motívy z predchádzajúcich trackov: niektoré verše nesú feministické posolstvo – Little Simz hovorí o svojom finančnom blahobyte, nezávislosti a sebavedomí.

Taktiež sa objavujú odkazy na dôležité udalosti pre afroamerické spoločenstvo: „We was on the front line listenin‘ to Kendrick Lamar“ – pravdepodobne ide o pieseň Alright, ktorá sa stala neoficiálnou hymnou hnutia za práva Afroameričanov pod názvom Black Lives Matter, v ktorom sa zrejme aktívne angažovala aj Little Simz.

Zaujímavý v kontexte hudobného afrofuturizmu je aj výber samplov. Základom pre Two Worlds Apart sa stala skladba The Agony and the Ecstasy od kultového umelca menom Smokey Robinson. Dlhé roky sa podieľal na komponovaní piesní pre kultový hudobný label Motown. Mnohé z týchto piesní sa neskôr stali klasikou a výrazne ovplyvnili podobu súčasnej populárnej hudby.

Tým, že vdýchli druhý život týmto skladbám, umelci Inflo a Little Simz nielen prispievajú k udržaniu spojenia medzi rôznymi generáciami hudobníkov afrického pôvodu, ale aj pomáhajú nezabudnúť na ich zásluhy v kontexte svetovej hudby ako takej.

Tento prístup k tvorbe je mimoriadne charakteristický pre Inflo. O ich spolupráci sa Little Simz vyjadrila rozhovore so svojím kreatívnym riaditeľom Jeremy (voľne preložené z angličtiny):

 „Pokiaľ (Inflo) pracoval na albume, ja som len počúvala všetkých tých legendárnych interpretov a všetky tie platne, čo vydali. Vydali ich, keď mali možno 20 rokov, ale znejú oveľa vyspelejšie. Boli stále mladí, ale dokázali skladať piesne a albumy, ktoré teraz považujeme za klasiku. Mňa to fascinovalo a cítila som vnútornú potrebu sa im priblížiť. Mojím cieľom bolo zachovať ten duch starej školy a raného hip-hopu, ale priniesť doň modernejšie prvky. Myslím si, že taká hudba môže pôsobiť relaxačne, ale môže aj naopak povzbudzovať.“[3]

 

Analýza Point and Kill

Sémantický význam

Ďalším zaujímavým príkladom afrofuturizmu daného albumu je skladba pod názvom Point and Kill. Rovnako ako v prípade Woman, Little Simz čerpá inšpiráciu v mnohom z nigérijskej kultúry. Okrem samotnej Little Simz sa na tejto skladbe podieľali nigérijský interpret menom Obongjayar a, samozrejme, Inflo. Interpretka sa vyjadrila o procese tvorby tejto piesne:

„Má to veľmi silnú energiu. Podľa mňa je  to cítenie presné ako Nigéria, a Obongjayar je momentálne jeden z mojich favoritov. Nahrali sme to v mojej obývačke úplne spontánne, a som veľmi, veľmi vďačná, že on (Obongjayar) ozdobil túto skladbu. Názov pochádza z frázy, používanej v Nigérii pri vyberaní ryby na trhu alebo v obchode — ty ukazuješ, oni zabíjajú. Použitá metafora znamená — všetko, čo by som chcela, získam v podstate takým istým spôsobom.“[4]

V jednom z vymazaných príbehov na Instagrame, kde Little Simz odpovedala na otázky svojich skladovateľov, sa rapperka  priznala, že Point and Kill je jej najobľúbenejšia pieseň na celom albume a navyše sa podelila detailmi o zvláštnostiach jej produkovania:

„Inflo pomerne rýchlo napísal beat pre túto skladbu počas nášho pobytu v Los Angelese, ale na istú dobu sme ho odložili. Potom, po návrate do Londýna, za mnou došiel Obongjayar a pridal tam svoj vokálny part priamo u mňa doma — čisté umenie.“

Pieseň Point and Kill bola prvým výsledkom spolupráce medzi Little Simz a Obongjayar.

 

Analýza textovej zložky

Pieseň  otvára fráza „I no watch face, I no fear nobody“, ktorá je deriváciou z nigérijského výrazu „I no dey fear face“, čo vyslovene znamená „nikoho sa nebojím“. Little Simz pokračuje v napodobňovaní nigérijského spôsobu rozprávania pomocou určitých gramatických konštrukcií aj počas slohy, napríklad: „Family no go suffer“ alebo „Do am proper“.

Okrem špecifickej syntaxe Little Simz občas obohacuje anglický text výrazmi z iných jazykov, napríklad z Jorubčiny, ktorou sa hovorí najmä v Západnej Afrike — v druhej slohe sa vyskytuje slovo eleyi, doslovne  preložené ako tento, ale  v určitom kontexte sa môže používať ako negatívny pojem na označovanie hodnoty človeka.

Tak, ako v predchádzajúcich prípadoch, interpretka inklinuje k svojmu pôvodu nielen pomocou lingvistických prostriedkov, ale aj cez odkazy na kultúru Nigérie a miestny spôsob života — v jednom z riadkov Little Simz deklamuje: „But for now, bring the Naira, come gimme“ — hovoriac o svojich momentálnych životných prioritách, raperka symbolicky používa názov nigérijskej meny ako synonyma slova peniaze.

 

Analýza  hudobnej štruktúry

Point and Kill je jednou z tých piesní na Sometimes I Might Be Introvert, ktoré prekračujú hranice hip-hopu v jeho tradičnom chápaní. Konkrétne táto skladba smeruje skôr k afrobeatu — výsostne nigérijskému žánru, spájajúcemu západoafrické hudobné zvyky (napríklad národov Joruba a Igbo) a prvky takých štýlov, ako funk, jazz, soul atď.

Spojitosť s ľudovou tradíciou sa prejavuje, samozrejme, vo veľkom dôraze na bicie nástroje a perkusie — okrem basovej linky a krátkeho partu dychových nástrojov, ktorý nastupuje úplne na konci skladby, v Point and Kill sa nevyužívajú žiadne melodické nástroje — rozvíjanie hudobného materiálu sa uskutočňuje hlavne striedaním rozličných vokálnych motívov a techník. Počas sloh Little Simz väčšinou rapuje, vykonávajúc nenápadné intonovanie, ktoré len občas presahuje rámce recitatívu, čo umožňuje Obongjayarovi vytvoriť pomocou svojho spevu významný akustický kontrast a naznačiť príchod refrénu. Štruktúra samotných vokálnych liniek a ich harmonizácia pôsobia hypnotizujúco a tiež sú zrejme ovplyvnené západoafrickou hudobnou tradíciou.

Obr. 4: basový groove zo skladby Point and Kill

 

Obr. 5: ďalší basový groove (spodná vrstva, hrá sa na stlmených strunách)

 

Obr. 6: rytmický pattern (kick drum, rimshots, cowbell, hi-hats), transkripcia a prepis do softvéru: Ilia Vaseko

 

Hudobná forma a štruktúra skladby

Skladba začína inštrumentálnym intro (0:00-0:09), ďalej nastupuje vokálna linka, prednášaná Obongjayarom, ktorú je možné označiť ako pre-verse (0:09-0:36). Linka je zaujímavá tým, že je založená na kvartovaní — pôvodný motív sa opakuje takmer bez žiadnych zmien, ale o štyri stupne nižšie (teda v tomto prípade začiatočný tón sa posúva z E na H), čo je veľmi typické pre ľudovú hudby vo viacerých kultúrach. Melódia skladby Point and Kill je v molovej pentatonike in e. Tóny e, g, a, h, d to potvrdzujú, je odvodená od durovej pentatoniky in g. Po krátkom prechodnom úseku (0:29-0:36) prichádza prvá sloha s recitatívom od Little Simz s pomerne vyrovnanou melodikou (0:36-1:03), po ňom zaznieva ešte jeden prechodný úsek (0:56-1:03), ktorý vedie ku kulminačnému momentu v podobe refrénu (1:03-1:23). Po refréne Little Simz opakuje vokálny motív zo začiatku piesne (1:23-1:43) a začína rapovať druhú slohu. Tentokrát je sloha dynamicky rozdelená na dve časti (pokojnejšia (1:43-1:52) a intenzívnejšia (1:52-2:19)). Po druhej slohe Obongjayar prednáša ďalší prechodný úsek (2:19-2:26) a dychy začínajú hrať descendenčnú melódiu, sprevádzajúcu Obongjayarov spev (2:26-2:46). Potom prichádza posledný refrén/outro (2:46-3:05), v priebehu ktorého postupne prestávajú znieť všetky nástroje pokiaľ na konci neostane len Obongjayarov hlas. Schéma hudobnej formy je nasledovná:

Intro (0:00-0:09), pre-verse (0:09-0:36), prvá sloha (0:36-1:03), refrén (1:03-1:23), post-chorus (1:23-1:43), druhá sloha (1:43-2:26), bridge (2:26-2:46), outro (2:46-3:05)    

Je obdivuhodné, nehľadiac natoľko na malý počet využitých nástrojov a krátke  repetitívne patterny, že skladba nepôsobí monotónne a dokáže udržať pozornosť poslucháča počas všetkých troch minút. Point and Kill je mimoriadnym príkladom toho, že pre vytváranie hudobného priebehu sú dôležité nielen zvuky, ale aj ich absencia — ide tu o význam pauzy, ktorá je presne vypočítaná, niekedy sa zmeny vykonávajú prostredníctvom vynechávania toho či onoho nástroja len na pár dôb. Štruktúra celej piesne je založená na práci s takými jemnými detailmi, ktoré človek si pri počúvaní ani neuvedomuje, pretože na neho vplývajú  pasívne a podvedome.

 

Analýza videoklipu

Point and Kill je ďalšou skladbou na albume, ktorá má vlastný videoklip (počet zhliadnutí na YouTube: 8,5 miliónov, dňa 20.3.2024). V anotáciách k albumu na Apple Music Little Simz spomína, že pre ňu bolo očividným rozhodnutím, že tento videoklip nesmie byť natočený nikde inde než v Nigérii. Taktiež sa priznala, že to považovala  nielen za možnosť bližšie zoznámiť iných ľudí s kultúrou svojej domoviny, ale aj dozvedieť sa o nej viac pre seba, spoznať vzdialených príbuzných a uvidieť na vlastné oči, ako presne funguje ich každodenný život.

Vizuálna zložka videoklipu obsahuje nielen bežné nigérijské scenérie, ale aj odkazy na rôzne kinematografické diela. Scény s motocyklom boli pravdepodobne inšpirované senegalským filmom Touki Bouki (1973), na konci hudobného videa sa odohráva situácia, ktorá je skoro identická s jedným zo záberov dominikánskej režisérky Leticie Tonosovej pod názvom Cristo Rey (2013). Celková atmosféra a štylistika klipu pripomína jamajskú kriminálnu drámu The Harder They Come z roku 1972.

Videoklip začína scenériou obyčajnej nigérijskej dediny. Starý pán v obleku číta noviny, sediac pred svojim domom, nejaká pani ručne perie veci uprostred dvora a pritom spieva pieseň, totožnú s refrénom z Point and Kill. Postaví sa pred ňou druhá žena a začína sa s ňou hádať: „Nemôžeš používať moju vodu!“ Celú túto scénu s úsmevom pozoruje Little Simz, ktorá práve vyšla spoza rohu a pomaly smeruje k svojmu priateľovi, ktorý ju čaká vonku na motocykli. Hneď ako si k nemu sadne, začne hrať hudba. Po ceste z dediny na motorke stretávajú rôzne zaujímavé osobnosti. Napríklad ženy v tradičnom africkom oblečení, dvoch mladých mužov s plným kufrom peňazí v hotovosti. Neskôr sa stávajú svedkami obradu voodoo. Potom sa kamera presúva na Obongjayara, ktorý náhle vystúpi z domu. Držiac mačetu v ruke náhodou vystraší hrajúce sa deti na ulici. Počas spievania svojho partu, ide k vedľa stojacemu koňovi a chytí ho za uzdu. Ďalej nasleduje séria záberov, v rámci ktorých Obongjayar spolu s Little Simz a niekoľkými ďalšími postavami pózujú v rýchlo striedajúcich sa pozíciách. Po strihu, ktorý je sprevádzaný zvukovým efektom zapaľovača, sa Little Simz a Obongjayar  ocitnú na nejakej oslave v spoločnosti pestro oblečených ľudí, s ktorými sa zabávajú a tancujú. V poslednom zábere sa voľne interpretuje scéna z filmu Cristo Rey, spomenutej predtým. Little Simz a Obongojayar sú obkľúčení niekoľkými príslušníkmi polície. Mieria zbraňami na Obongjayara. Ten sa tvári ľahostajne, zatiaľčo sa Little Simz s chladnokrvným výrazom vyhráža policajtom mačetou. Kamera sa vzďaľuje a prichádzajú titulky.

 

Fear No Man

Fear No Man v kontexte afrofuturizmu

Na albume je však ešte jedna pieseň, ktorá vo je viacerých významoch skutočným stelesnením pojmu afrofuturizmus. Ide o Fear No Man, nasledujúcej hneď po Point and Kill. Do značnej miery sa Fear No Man pociťuje ako logické pokračovanie Point and Kill, čo prízvukuje plynulý prechod medzi piesňami. Potvrdzuje to aj samotná Little Simz:

„Táto skladba pokračuje v tej istej nálade ešte viac. Vyhlasuje: „Som tu, som nekompromisne samou sebou a nikoho sa tu nebojím. Nebojím sa nikoho v tejto rap-hre.“[5]

Fear No Man[6] je taktiež zložená v žánri afrobeat, ale na rozdiel od Point and Kill, má iný pomer medzi starými a novými prvkami. Inštrumentálny sprievod sa ešte výraznejšie prikláňa k tradíciám minulosti, africkej ľudovej hudbe a gospelu. Dôraz sa znova kladie v prvom rade na perkusijné nástroje, rolu melodického nástroja preberá staro znejúci organ a stlmený ženský spev v kombinácii s expresívnymi mužskými výkrikmi. Zborový part pôsobí ako refrén a zhrňuje hlavné posolstvo celej piesne: „Nikoho sa neboj, neboj sa žiadneho zla.“ Najmodernejším prvkom v rámci tejto skladby je jednoznačne rapovanie Little Simz, založené na jej typickom flow. Text, ako vyplýva z hore uvedeného, je venovaný takým témam ako odvaha, sebavedomie a individualita.

Zmyslovo a aj zvukovo sa vo Fear No Man prejavuje určitá naviazanosť na náboženstvo, čo robí túto pieseň skutočnou afrofuturistickou hymnou. Prináša nový pohľad na africké hudobné dedičstvo a odkazuje na zdravé a silné posolstvo pre všetkých poslucháčov. Skladba sa ku koncu jemne zrýchľuje podobne ako extatické staré ring shout tance, aby sa znásobila dynamika. Celkom na konci prichádza fade out.

 

Záver alebo ako Little Simz prispela k rozvoju afrofuturistického hnutia

Na Sometimes I Might Be Introvert Little Simz preukázala mimoriadne zodpovedný a úctivý prístup k spracovaniu starších kultúrnych zdrojov, vďaka čomu sa jej podarilo vytvoriť výnimočný príklad metaumenia a afrofuturizmu. Sometimes I Might Be Introvert je schopný prilákať pozornosť poslucháča k tvorbe autorov afrického pôvodu z predchádzajúcich dôb, zoznámiť mladšiu generáciu s klasickými dielami zo širokého výberu žánrov, ktorý siaha od funku, jazzu a soulu až k afrobeatu, gospelu a tradičnej hudbe národov, žijúcich na celom teritóriu Západnej Afriky.

Okrem zvýšenia záujmu o svoje kultúrne dedičstvo, Little Simz povzbudzuje iných ľudí, vrátane tých, čo patria k jej etnickej komunite, pre vlastnú tvorbu, ktorá by sa teoreticky mohla stať inšpiráciou pre ďalšiu generáciu hudobníkov a tak pokračovať v začatej práci. Spolu s ostatnými afrofuturistickými umelcami upozorňuje na množstvo tendencií a na nekonečné možnosti rozvíjania a vzájomného ovplyvňovania.

V tomto zmysle album nepochybne prekračuje hranice hudby a šíri sa aj na iné kultúrne oblasti, ako napríklad vizuálne umenie a kinematografia, pokiaľ je esteticky jednotným dielom v prepojení s grafickým designom, videoklipom alebo akejkoľvek inej vizuálnej zložky – všetky elementy, spojené s týmto albumom, odrážajú jeho ideologickú podstatu a zameriavajú sa na rovnaké ciele. To, ako Little Simz využíva vo svojich textoch nigérijské výrazy a iné lingvistické zvláštnosti, nielen pomáha reprezentovať jej vlastnú identitu národa, ale aj demonštruje, nakoľko mocným nástrojom na sebavyjadrovanie môže byť afrofuturizmus. Zmes takých hudobných žánrov, ako hip-hop, soul, R&B a afrobeat v rámci jedného albumu poukazuje na bohatstvo a univerzálnosť afrofuturistickej hudby, inšpirujúcej poslucháča na vnútorný dialóg so sebou samým, medzi nimi majú svoje miesto aj otázky identity, kultúrneho dedičstva a duchovnej sily.

 

Bibliografia

EXCLAIM! STAFF: Exclaim!’s 50 Best Albums of 2021. In: Exclaim!, 1 December 2021. [online]. [citované 20.3.2024]. Dostupné na:

https://exclaim.ca/music/article/best_albums_of_2021

HOBBS, Marry Anne: With Little Simz Live In Session. [Podcast], BBC Radio 6 Music, 14 June 2021. [online]. [citované 20.3.2024]. Dostupné na:

https://www.bbc.co.uk/programmes/m000x097

Little Simz. (2021. september 26). Sometimes I Might Be Introvert (Track By Track) – EP. 1. [Video]. YouTube. https://youtu.be/I20e2dezZcU

LITTLE SIMZ: Sometimes I Might Be Introvert [popis k audio]. Apple Music, 2021. [online]. [citované 20.3.2024]. Dostupné na: https://music.apple.com/eg/album/sometimes-i-might-be-introvert/1561184260

COLEMAN, Brian: Check the Technique: Liner Notes for Hip-Hop Junkies. New York: Villard, 2007.

 

Diskografia

Little Simz: Woman. AGE 101, 2021
Little Simz: Two Worlds Apart. AGE 101, 2021
Little Simz: Point and Kill. AGE 101, 2021
Little Simz: Fear No Man. AGE 101, 2021
           

[1] EXCLAIM! STAFF: Exclaim!’s 50 Best Albums of 2021. In: Exclaim!, 2021, [citované 20.3.2024]. Dostupné na: https://exclaim.ca/music/article/best_albums_of_2021

[2] HOBBS, Marry Anne: With Little Simz Live In Session. [Podcast], BBC Radio 6 Music, 2021, [citované 20.3.2024]. Dostupné na: https://www.bbc.co.uk/programmes/m000x097

[3] Little Simz. (2021, 26 september). Sometimes I Might Be Introvert (Track By Track) – EP. 1. [Video]. YouTube. https://youtu.be/I20e2dezZcU

[4] LITTLE SIMZ: Sometimes I Might Be Introvert [popis k audio]. Apple Music, 2021, [citované 20.3.2024]. Dostupné na: https://music.apple.com/eg/album/sometimes-i-might-be-introvert/1561184260

[5] LITTLE SIMZ: Sometimes I Might Be Introvert [popis k audio]. Apple Music, 2021, [citované 20.3.2024]. Dostupné na: https://music.apple.com/eg/album/sometimes-i-might-be-introvert/156118426