Premeny spirituálov v súčasnosti

Spirituál verzus Gospel

Obidva historické a formové druhy sú si veľmi blízke, avšak čas a prostredie, v ktorom vznikali spirituály boli odlišné od priestoru, v akom sa rozvíjala gospelová hudba. Gospelová hudba priamo vychádzala zo spirituálov, čím sa stala duchovným dedičom afroamerickej ľudovej hudby. Viaceré charakteristické prvky boli prenesené zo spirituálov do gospelovej hudby. Jedným z najdôležitejších zachovaných znakov je obsiahnutie duchovného posolstva – v obidvoch prípadoch ide predovšetkým o naplnenie hlbokého vnútorného prežívania vzťahu medzi Bohom a človekom, pokým spirituál smeruje skôr k objektívnemu vzťahu, gospel stále viac zdôrazňuje individuálne prežívanie tohto vzťahu. Gospeloví hudobníci bežne používali východiskový hudobný materiál prvotných spirituálov, čím vlastne špeciálne nerozlišovali medzi jednotlivými druhmi. Ukazuje sa tiež, že nie sú celkom jednoznačné ani všeobecné konštatovania, ako platné premisy, pretože ich možno na konkrétnych príkladoch poprieť. Napríklad tvrdenie o výlučne afroamerickom pôvode spirituálov a gospel songov, alebo doteraz platný predpoklad, že spirituály sú staršie a gospel music mladšia, či anonymný pôvod spirituálov, možno spochybniť. Uveďme ako príklad pieseň Amazing Grace a Oh Happy Day. Hoci Amazing Grace asociuje pre mnohých poslucháčov okruh afroamerického spirituálu, po hlbšom skúmaní historického pôvodu zistíme, že je to kresťanský hymnus, ktorého autorom je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807), patrí teda skôr do okruhu „white spirituals“, a aj typická časomiera tohto hymnu Amazing Grace v ¾ metre tomu nasvedčuje, predsa je však svojou základnou melodickou kostrou, ktorá využíva jednoduchú pentatoniku, blízka starým spirituálom. Rovnako Oh Happy Day je pôvodne kresťanský hymnus zo začiatku 18. storočia v ¾ metre od J. A. Freylinghausena a Philip Doddridgea, avšak stal sa známym až vďaka úprave Edwina Hawkinsa z roku 1967, ktorý ho aranžoval pre miešaný spevácky zbor, pridal výraznejšie frázovanie, refrén z verzie Edwarda F. Rimbaulta, čím priblížil pôvodný hymnus populárnej piesni a okruhu gospel music. Toto všetko nám často sťažuje jednoznačne určiť hranice medzi spirituálom a gospel songom. Je vôbec možné vymedziť hranice, ktoré sú v mnohých prípadoch porušované? Nie sú gospelové piesne len „jazzovými“ spirituálmi? Na tieto otázky môžeme nájsť odpovede v detailnejších vývojových charakteristikách v histórii a v individuálnych prístupoch interpretov obidvoch druhov.

Afroamerický spirituál – z bavlníkových plantáži do koncertných siení

Afroamerické spirituály sú piesne, vytvorené pôvodnými africkými obyvateľmi, ktorí boli násilne prevážaní z Afriky a predávaní do otroctva v Spojených štátoch amerických. V synkretickom procese v prípade spirituálov splynula hudobná básnická a náboženská európska tradícia s africkým dedičstvom, presadeným do USA. Násilným vniknutím do ich osobitej kultúry boli deformované prirodzené hodnoty ako reč, mentalita, náboženstvo… Jediné, čo dominovalo a nedalo sa negovať alebo adaptovať, bol rytmus a špecifické hudobné cítenie. Spirituály sú jednoduché, prosté, často až naivné a extatické výpovede negramotných ľudí. Spĺňali všetky kritériá ľudovej hudby. „Strhovaní ohnivými prejavmi svojich kazateľov vykrikovali, tlieskali kazateľovi, ktorý vyjadril slovami ich najvnútornejšie pocity… Potom prepukol spev, ktorý vyrastal bezprostredne z kázania. So živelnou silou, akoby sa otvorili priepasti priehrady, prýštili tóny, tvorili sa slová a vznikali melódie. Z rytmu dupajúcich nôh a tlieskajúcich rúk sa formoval spev, narastal, roznecoval sa, zrýchľoval, predlžoval sa na celé hodiny.. Nikto vtedy nemohol tušiť, že tieto jednoduché piesne otrokov raz preniknú zo zaprášených kostolov Juhu až do najväčších koncertných sál a vzbudia pozornosť v celom svete.“[1] Texty spirituálov boli zrozumiteľné a často mali jednotvárny spád. Postava Ježiša z Nového zákona, ktorý nezištne miluje všetkých bez rozdielu, predstavovala veľkú symboliku pre Afro-Američanov. Viaceré príbehy zo Starého zákona ako Daniel, Mojžiš a Dávid im boli veľmi blízke. Spirituály mali aj ďalšiu veľmi zaujímavú funkciu v dobe, keď vznikali. Používali sa ako tajná šifra, mapa pre útek z otroctva.[2] Spirituály vznikali spontánne, improvizovane a spočiatku sa šírili len ústnym podaním, čo spôsobovalo výrazné interpretačné odchýlky od originálov. V súčasnosti je zaznamenaných na nahrávkach viac ako šesť tisíc spirituálov. Najznámejšie a najčastejšie interpretované spirituály sú Amazing Grace, Sometimes I Feel Like a Motherless Child, Nobody Knows The Trouble I´ve Seen, Steal Away, Swing Low, Sweet Chariot, Go Down, Moses, Every Time I Feel the Spirit, Wade in the Water, Many Thousands Gone…

Jones Randye rozdeľuje spirituály do troch skupín:

I. zvolanie a odpoveď (call and response): leader zaspieva jednoduchú výraznú melódiu, ktorú zbor opakuje; často sú predvádzané dynamicky a v rýchlom tempe (Swing Low, Sweet Chariot; Go Down, Moses)

II. pomalé a melodické: piesne s dlhými neprerušovanými frázami v pomalom tempe (Deep River, Calvary)

III. rýchle a rytmické: piesne, v ktorých sa často prerozprával epický príbeh v rýchlejšom tempe a synkopickom rytme (Every Time I Feel the Spirit, Witness, Elijah Rock).[3] Táto systematika spirituálov nie je jediná, okrem nej je známa aj stratifikácia Marshalla W. Stearnsa, ktorý rozlišuje ďalšie formy duchovnej afroamerickej hudby: spirituál, jubilácie, ring-shout, song-sermon, gospel song[4].

„Spirituály sú najcharakteristickejšie a všeobecne najväčšmi cenené prvky amerického folklóru. Prvú zbierku Slave Songs of the United States vydal v roku 1867 William Francis Allen, Charlec Pickard Ware  a Lucy McKim Garrison a o niekoľko rokov zopár súborov špecializovaných na predvádzanie tohto pôsobivého druhu hudby začalo cestovať po svete a usporadúvať koncerty, ktoré sa stretávali s nadšeným súhlasom a uviedli spirituály do sveta komornej hudby.“[5] Ak chceme byť historicky korektný, prvé zápisy spirituálov vznikli ešte 50. rokoch 19. storočia, keď reverend Alexander Reid so svojou manželkou zapísali niekoľko spirituálov do nôt, ktoré počuli od otrokov a zaslali ich do Fisk University v USA.

Po zrušení otroctva v roku 1865 sa postupne vytrácala potreba spievať o utláčaní, nespravodlivosti, krutosti a túžbe po slobode, do popredia sa dostávalo posolstvo radosti a nádeje[6]. Spirituály, ako hudobný druh, ukončili svoju existenciu a nahradila ju nová, modernejšia duchovná černošská hudba – gospel song. Pri komponovaní ranných gospelových hymnov sa využívala technika spirituálov call and response, synkopický rytmus a improvizácia. Počiatky tradičnej gospelovej hudby spadajú do 20. rokoch 20. storočia. V tomto období sa dostáva spolu s jazzom a blues do širokého povedomia amerického publika. Začali sa realizovať prvé veľké koncerty, nahrávacie spoločnosti vydávali albumy gospelových hviezd, vznikali prvé gospelové rádiové stanice, televízia vysielala programy gospelovej hudby. To všetko znamenalo, že gospelová hudba pomerne rýchlo vstúpila na hudobný trh a začala sa premiešavať s ďalšími populárnymi hudobnými štýlmi. Pre biele publikum sa stávala čoraz viac atraktívna energická hudba Afro-Američanov. V 50. a 60. rokoch sa do povedomia svetovej verejnosti dostávajú prvé gospelové hviezdy akými boli Mahalia Jackson a soulový spevák Sam Cooke.

Rozdiely medzi spirituálmi a gospelmi

Pre uvedomenie si podstatných rozdielov medzi tradičným spirituálom a tradičným gospelom sme vytvorili  tabuľku, v ktorej zdôrazníme základné odlišnosti medzi oboma historickými typmi. Tie sa týkajú textu, hudby, interpretácie, spôsobu šírenia.        

 Amazing Grace

– je najčastejšie spievaný, nahrávaný a najobľúbenejší hymnus vo svete. Pieseň dosiahla neuveriteľný počet nahrávok, len v Spojených štátoch amerických je to viac než 3000 nahrávok od rôznych interpretov[7] a vysoké číslo hudobných predvedení (okolo 10 mil. ročne). Svojou jednoduchou melódiou a výrazným textom prenikla do mnohých oblastí nielen hudobného diania. Autorom pôvodného textu je anglikánsky kňaz John Newton (1725-1807). Bola to modlitba, osobné vyznanie napísané tesne po jeho obrátení. Vyznáva sa z chýb, ktoré v živote urobil a túži po novom lepšom živote v Božej prítomnosti.[8] John bol známy ako obchodník s otrokmi. Prežil silnú búrku na lodi a v ohrození života pocítil Božiu milosť, ktorá mu zachránila život. Svoj zážitok zhrnul do textu piesne Amazing Grace: „Úžasná milosť, aký sladký to zvuk, čo zachránil úbožiaka, akým som bol. Bol som stratený, ale našli ma, bol som slepý, ale teraz vidím.“ Vzdal sa obchodu s otrokmi, stal sa ich zástancom a dal sa na štúdium teológie. Pochopiteľne, ako Angličan sa stal anglikánskym kňazom.[9] John Newton spolupracoval s britským politikom Williamom Wilberforceom na zrušení otroctva vo Veľkej Británii,[10] čo sa definitívne podarilo v roku 1807. Príbeh Johna Newtona neostáva nepovšimnutý ani v súčasnosti. Dozvedáme sa o ňom z mnohých kníh, štúdií a článkov.

Amazing Grace bola po prvýkrát predvedená Johnom Newtonom v anglickom meste Olney v decembri roku 1772 ako súčasť jeho novoročnej kázne. Publikovaná bola o sedem rokov neskôr v zbierke Olney Hymns. Časť tejto zbierky tvorilo aj 67 hymnov Newtonovho priateľa a básnika Wiliama Cowpera (1731-1800), zvyšných 348 napísal sám Newton. Hymny boli písané ako časť kázní a boli prednášané ako výklad posolstva z biblie. Časom sa tieto hymny zhudobňovali a spievali počas liturgie. Hymny spievané v Olneyskom kostole sa stávali veľmi populárnymi a dostávali sa do širokého povedomia predovšetkým vďaka svojej priezračnosti a jednoduchosti, na ktorých si Newton dal veľmi záležať. To môžeme povedať aj o Amazing Grace, ktorého základom je čistý rým, jednoduchý rytmus a nenáročný výber slov. Melódiu Newton prevzal z jednej starej americkej ľudovej piesne, ktorá vznikla na amerických plantážach a pôvodne sa nazývala Loving Lambs, čo by sme voľne preložili ako Milé jahniatka.[11] V roku 1835 bola v Spojených štátoch publikovaná veľká notová zbierka The Southern Harmony, ktorú pripravil americký skladateľ William Walker (1809-1875). Walker zapísla do nôt 335 známych aj menej známych piesní a hymnov, používaných v Amerike. Do roku 1867 bolo vytlačených a predaných približne 600 tisíc výtlačkov. V zbierke nachádzame aj spirituál Amazing Grace pod názvom New Britain. Je to prvý zverejnený notový zápis tohto spirituálu. Prostredníctvom tejto notovej zbierky sa Amazing Grace veľmi rýchlo stala populárnou v celej Amerike. [12]

Príklad č. 1

New Britain, in: The Southern Harmony, 1835[13]

http://memory.loc.gov/diglib/ihas/loc.natlib.ihas.200038830/pageturner.html 15.2.2011

V roku 1900 americký skladateľ Edwin Othello Excell (1851-1921) vytvoril ďalšiu zbierku piesní For the Sunday School and Church (Pre nedeľné školy a kostoly), kam zaradil aj Amazing Grace. Excell výrazne upravil melódiu spirituálu. Pôvodná melódia starej ľudovej piesne bola ťažkopádna, interpretácia bola náročná, a jednotlivé prechody vyznievali komplikovane. Nová melódia sa stala omnoho príjemnejšou, jednoduchšou a prijateľnejšou. Vďaka Excellovmu spevníku sa veľmi rýchlo ujala a používa sa až do súčasnosti. Do spevníka zaradil len prvé tri pôvodné strofy z Newtonovho originálu a doplnil štvrtú novú strofu. K hlavnej melódii pripísal ďalšie tri hlasy, ktorými dotvoril príjemnú harmóniu spirituálu. Hudobná forma je jednoduchá, jednodielna, symetricky rozdelená do štyroch menších úsekov – a a´ b a´´. Harmónia je postavená na štyroch základných akordických funkciách G D D7 C / I, V, V7 a IV stupni. Z nenáročnej harmonickej štruktúry /a: I-V7- IV→I; a´: I-V7→I; b: I-IV→I; a´´: I-V7→I/ je zreteľné stále ukotvenie v tonike. Centrálne tóny, okolo ktorých sa točí celá melódia, sú g h d (sú

zároveň zdôraznené aj najväčšími rytmickými hodnotami). Najvýraznejší moment nastáva  v 7. takte, kde dosiahne melódia svoj vrcholný, najvyšší tón d2 (ten sa potom ešte dvakrát zopakuje). Pôvodné ¾metrum je zachované. Rytmus je riešený veľmi podobne, miestami repetitívne, používa dva základné rytmické patterny. V závere odznieva zborové A-MEN, krátka kóda s využitým kadencie C→G/ IV→I.

Príklad č. 2

Amazing Grace, in: For the Sunday School and Church, 1900 [14]

Aj v 21. storočí sa stretávame s častými interpretáciami tohto spirituálu. Novou hudobnou formou duchovnej piesne sú praise and worhip, ktoré sa v 70. rokoch odčlenili od profánnej populárnej hudby a súčasne od „afro-americkej“ gospel music, pretože nadväzujú na pop music alebo pop rock.[15] Pri tomto novom prejave duchovných piesní však môžeme sledovať predchádzajúcu príslušnosť k afro-americkým spirituálom. Dôkazom toho je worship/chválová verzia spirituálu Amazing Grace od popredného predstaviteľa a interpreta súčasnej gospelovej hudby Chrisa Tomlina. V jeho spracovaní získava spirituál nový názov Amazing Grace (My Chains Are Gone)/ Úžasná milosť (Moje reťaze sú preč). Hodnotíme ju ako jednu z najdôveryhodnejších premien, pretože vyjadruje a zároveň napĺňa pôvodné posolstvo hymny. Toto prevedenie sa javí ako novodobý spirituál prenesený do 21. storočia. Hĺbka slov, ľahkosť prednesu, jednoduchá priezračná harmónia, upokojujúci prejav, častá repetícia a rozvíjanie dôležitých úsekov – tým všetkým oslovuje mladých ľudí v novom miléniu. Táto verzia bola zverejnená v roku 2006 na albume See the Morning. Výrazné zmeny, v porovnaní s bežne interpretovanými verziami, sa objavujú v novom frázovaní. Rytmické frázy sú kratšie, zrozumiteľnejšie a výraznejšie oddelené. Ďalším výrazným zásahom do pôvodnej verzie je zmena metra z ¾ na 4/4. Pôvodná melódia je hneď v úvode porušená, Chris Tomlin ostáva v ľahšej melodickej línii a na rozdiel od verzie E.O. Excella, používa len malé intervalové kroky, najčastejšie sekundové. Pôvodná tónina sa mení z Gdur na Fdur. V harmónii nedochádza k žiadnym výrazným zmenám. Základné harmonické postupy – I – IV/I – I – V/I – I/III – IV – I (F – B/F – F – C/F – F/A – B – F) navyše upevňuje v stále znejúcom centrálnom tóne f, drží sa hlavnej tóniny. Toto tonálne harmonické riešenie môže pôsobiť triviálne, ale silným precítením a úprimným prednesom sa spolieha na vnímanie momentálnej atmosféry, čo je pre dôveryhodnosť chvál vo funkcii kontemplácie veľmi dôležité.

P č. 3

Chris Tomlin; Louie Giglio: Amazing Grace (My chains are gone), 2006, 1-4. strofa[16]

Zaujímavou dokomponovanou časťou je refrén[17] a záverečná krátka kóda, ktorými sa celkovo mení charakter a forma piesne. Z jednodielnej formy sa tu stáva dvojdielna AB s pridanou kódou, pričom A diel je opäť zložený zo štyroch menších dielikov – a a´ b a´´. Pridaný diel B/refrén nesie v sebe stopy gradácie z prvého A dielu. Rozšírenie formy o refrén približuje pôvodný spirituál dnešnému vnímaniu poslucháča, zvyknutého na repetitívnosť refrénu a súčasne okruhu pop music alebo pop rocku. Nedochádza tu k výrazným harmonickým zmenám, čo môže na prvý pohľad pôsobiť opäť triviálne. Sú tu použité podobné harmonické postupy ako v strofách : I/III – IV – I/III – IV/VI – I/V – I/III – IV – I/III – ii7 – V7 – I (F/A – B – F/A – B/D – F/C – F/A – B – F/A – Gm7 – C7 – F).

Refrén: Arrangement and additional chorus CHRIS TOMLIN and LOUIE GIGLI

My chains are gone I’ve been set free / Moje reťaze sú preč! Bol som oslobodený

My God, my Savior has ransomed me / Môj Boh, môj Spasiteľ ma vykúpil

And like a flood His mercy rains / A Jeho milosť prší ako záplava

Unending love, Amazing grace/ Nekonečná láska, úžasná milosť

Časťou repetíciou obracia pozornosť práve na túto časť. Prvýkrát zaznieva po dvoch strofách a potom po každej odspievanej strofe. V závere skladby sa k refrénu vracia aj po krátkej kóde, ktorej text a melódia je jednoduchá, ľahko zapamätateľná, smerujúca k adorácii. Táto črta je príznačná pre worship: „(But God) Will be forever mine, You are forever mine“/ (Ale Boh) Bude navždy môj Si navždy môj! Harmónia je tu opäť nasmerovaná na centrálny tonálny súzvuk. Jednoduchý prechod z dominanty do toniky V/I – I (C/F – F) , typický pre pokojné ukončenie. Pretlmočením do tejto hudobnej formy dostáva Amazing Grace  nový mladistvý výraz, prevzatý z pop music alebo pop rocku. Je tu zachovaný vzťah k pôvodnej verzii, ktorej najsilnejším znakom je úprimné vyznanie a modlitba.

 Príklad č. 4a., Príklad č.4b.

Príklad č. 5

Doteraz sme sa zmieňovali len o verziách spracovaných v pôvodnom anglickom jazyku. Zaznamenávame však viac ako päťdesiat zverejnených jazykových premien tohto spirituálu. Často pozorujeme nedostatky zapríčinené narušením striktnej prekladovej línie a potrebná postupnosť doslovného prekladu a prebásnenia sa v mnohých príkladoch vytráca.

To, ako sa mení vzťah nového textu k prvotine a čo tým daný interpret sleduje, koho respektíve akú skupinu poslucháčov chce osloviť, budeme riešiť na konkrétnych príkladoch českých a slovenských cover verzií. „V období po Pražskej jari boli spirituály a gospel songy obľúbené, ale museli byť otextované svetskými textami.“[18]  Nové texty boli značne vzdialené od originálov a často vyjadrovali úplne inú myšlienku. Známy český textár Zdeněk Borovec (1932-2001) je autorom dvoch verejne interpretovaných a na hudobných nosičoch zaznamenaných odlišných prekladov. Prvý z prekladov bol zrealizovaný v roku 1973 pre Karla Gotta. Na albume Hudba není zlá[19] je to pieseň s názvom Už z hor zní zvon. Nemôžeme tu hovoriť o preklade, skôr tu ide o pretextovanie, pretože česká verzia neobsahuje v texte nič z pôvodného spirituálu. Gott tu spieva o zvone, o snoch, o mieri, o piesni… Text ideovo vyhovuje vtedajšiemu spoločensko-politickému prostrediu v Československu. „Už z hor zní zvon, už tmí se kraj a s ním tvůj syn šel spát. Všem přej týž sen, všem píseň hraj, Mír strun, mír snů mám rád.“ Efektne využitá melódia, v tom čase už aj v Európe veľmi rozšírenej „černošskej“ hymny. Karel Gott strhával svoje publikum ohromujúcim prednesom, čím bola pozornosť zameriavaná predovšetkým na hudobnú stránku – text sa stal druhoradým. Pieseň začína sólovým vstupom, celá prvá strofa odznieva len v Gottovom precítenom speve. Postupne sa pridáva ženský zbor s vysokými, prenikavými vokálmi. Tretia strofa je navyše vystupňovaná nástupom orchestra – sláčiky, klavír, bicie nástroje. Vygradovaním štvrtej strofy, ktorú transponuje o stupeň vyššie, zvýrazňuje aj text – Nech znít ten zvon, nech spát tu stáj, Jen hlídej klid svých stád… V závere už len zopakuje prvú strofu, opäť s ľahkým sólovým nasadením. Celá skladba je v pomalom umiernenom tempe, v ¾ metre. Začína v Fdurovej tónine a neskôr prechádza o stupeň vyššie, čiže do pôvodnej Gdurovej tóniny. Odlišnosti s pôvodnou melódiou sú len minimálne.

Ďalší text, taktiež od Zdeňka Borovca, mal pomerne komerčnejší charakter. Slyš chór/ Vánoční chór[20] sa stal vianočným hitom- trhákom dvoch českých popových hviezd Heleny Vondráčkovej a Lucie Bílej. Amazing Grace sa tu dostáva do pozície prosperujúcej, výhodne predávanej vianočnej piesne. „Slyš chór vánoční chór, slyš vzácnou zvěst, jíž z dávných dnů já znám. Z těch dálných míst, z té říše hvězd, syn Páně vstoupil k nám…“[21] Na podobné komerčné účely bolo vytvorené veľké množstvo cover verzií. Skôr sa tu môžeme zameriavať na kvantitu týchto verzií, než sledovať ich kvalitu a umeleckú hodnotu. Mení sa text, výraz a tým aj celková atmosféra.

Speváčka Jana Kocianová v roku 2009 uverejnila slovenskú verziu spirituálu Amazing Grace na CD s titulom Otče náš. Autorkou textu je Katarína Hudecová a verzia sa volá Môj Pán. Iniciátorom projektu Otče náš bol rímsko-katolícky kňaz Ján Sucháň, ktorý oslovil Janu Kocianovú, aby prispela svojim spevom k jeho zamysleniam nad modlitbou.

Ján Sucháň a Jana Kocianová: Otče náš. CD, OPUS 2009

Môj Pán/ Amazing Grace/ Traditional, spev: Jana Kocianová, text: Katarína Hudecová

Môj Pán má chrám zo striebra hviezd. V ňom znie tón strún aj tíš.

Môj Pán má liek na údel môj, keď s ním smiem niesť svoj kríž.

Len tých pár snov vedie ma tmou, túžbou tou bdiem aj mriem.

Môj Pán čím skôr odchýľ tú zbraň, kam svoj sen schúliť smiem.

V tom tmou znie zvon volá môj Pán: „len vstúp, skús nájsť môj chrám.“

Jak Jób máš rád ak vieru máš. Ja v ňom liek Tvoj tiež mám.

Môj Pán má chrám zo striebra hviezd. Z Božích úst viem tu pár.

Z výšin, kým znie ten vrúcny hlas. Strach môj, môj žiaľ good bye.

Pri tejto verzii je vzťah k pôvodnému spirituálu zachovaný v duchovnom posolstve. Text sa približuje k pôvodnej predlohe. „Prejav Jany Kociánovej je založený na vokalizácii, melodike, práci s vibrátom v tóne a dynamikou v improvizáciách, v ktorých zdôrazňuje dramatickosť vo výstavbe piesne.“[22] To platí aj pri interpretácii piesne Môj Pán. Precítený, dramatický prejav sprevádzaný improvizovaným bluesovým klavírom sčasti pripomína interpretáciu Mahalie Jackson.

Ďalšia slovenská verzia spirituálu Amazing Grace je známa pod názvom Boh v milosti je predivný. Táto verzia azda najlepšie kopíruje a tlmočí pôvodný text. Autor prebásneného prekladu nie je známy, dokonca sme sa nestretli ani s interpretáciou tejto verzie. Je zaujímavá najmä blízkym vzťahom k originálu, pričom je zachovaný aj priezračný a jednoduchý rým aabb.

Boh v milosti je predivný/ Amazing Grace. Chválospevy z Lavertonu[23]

Jedno viem, že som bol slepý a že teraz vidím. (Ján 9:25)

Boh v milosti je predivný, veď spasil ľudský vrak.

Ja stratený som nájdený, On sám mi vrátil zrak.

Zo srdca môjho úzkosť vzal, nad strachom zvíťazil.

Dňom najšťastnejším sa mi stal deň, keď som uveril.

Ak búrkou cesta povedie, ja nebudem mať strach.

Keď milosť Tvoja so mnou je, púť skončí v nebesiach.

Až moje srdce na zemi sa navždy zastaví,

môj Boh, Pán lásky predivný, ma v slávu postaví.

Pri hodnotení spirituálu Amazing Grace môžeme konštatovať veľmi silný záujem o jeho interpretáciu v rôznych obdobiach, v rozmanitých hudobných štýloch a jazykoch. Veľkosť tohto spirituálu sa odzrkadľuje nielen v kvantite, ale predovšetkým v kvalite nových verzií. Interpreti si dali naozaj záležať na vyjadrení pôsobivej, citlivej a primeranej atmosféry. Z viacerých vybraných verzií len niektoré považujeme za hodnotné. Keď zvážime všetky aspekty – hudobné spracovanie, interpretáciu, výraz, prejav, spôsob predvedenia a duchovné posolstvo. Zo súčasných interpretácií za progresívnu  pokladáme  gospelovú verziu Amazing Grace (My chains are gone) od Chrisa Tomlina z roku 2006.

No More Auction Block (for Me)

Tento spirituál je tiež známy ako Many Thousands Gone. Možno na ňom sledovať jeho hudobno-štýlové premeny v 20. storočí. Vznikol na pozadí Americkej občianskej vojny v rokoch 1861-1865. Prvýkrát bol predvedený ako revolučná pieseň čiernych otrokov bojujúcich za svoje práva[24]. Autor spirituálu je neznámy. Text je jednoduchý a kritizuje nespokojnosť s neľudským zaobchádzaním s otrokmi. Kvôli revolučnému textu sa veľmi rýchlo rozšírila medzi Afro-Američanmi a dostala sa do vedúcej pozície mnohých proti otrockých povstaní. Bola obzvlášť populárna medzi tými oslobodenými otrokmi, ktorý sa zapojili do Armády Únie. Predvádzaná bola najčastejšie bez hudobného doprovodu prípadne s minimálnym nástrojovým obsadením.

No More Auction Block sa dostal do širšieho povedomia vďaka americkému hercovi a spevákovi Paulovi Robensonovi. Paul Robenson (1898 – 1976) pochádzal z New Jersey a väčšiu časť svojho života pôsobil ako aktivista za ľudské práva[25]. Jeho zásluhou boli spopularizované viaceré afro-americké spirituály. Robensonov bass-barytonový hlas bol priam stvorený na interpretáciu tradičných spirituálov.[26] Spirituál No More the Auction Block spieval v roku 1957.

Príklad č. 6

   Pomalá melódia a prostý text svedčia o výraznej ľudovosti. Forma piesne je jednoduchá-jednodielna, vystavaná na piatich rytmických figúrach. Skladba je symetrická, osemtaktová 4+4 → a(a + b) + b(a + c). Dva malé dieliky a a b sa melodicky, rytmicky a aj textovo líšia len v druhej polovici. Melodické rozpätie celej piesne je vo veľkej sexte a pozostáva len zo šiestich tónov – es, f, g, as, b, c. Začína na dominantnom tóne b a končí na tonickom tóne es. Nekomplikovaným, veľmi ľahko zapamätateľným textom a najmä stálym opakovaním[27] No more/Nikdy viac otroci vyjadrovali nástojčivosť problematiky otroctva. Prvé predvedenia tohto spirituálu a súčasne protest songu vyznievali monotónne, jednotvárne, no na druhej strane vyvolávali pocity nádeje a viery v slobodu.

American negro: Jubilee and Plantation Songs – No More the Auction Block/ Many Thousands Gone[28]

No more auction block for me, No more, no more, / Už nikdy viac dražba pre mňa, nikdy viac, nikdy viac

No more auction block for me, Many thousands gone./ už nikdy viac dražba pre mňa, veľa tisícov je preč.

No more peck o´corn  for me, No more, no more,/ Už nikdy viac lámanie kukurice

No more peck o´corn  for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac lámanie kukurice, veľa tisícov je preč.

No more driver’s lash for me, No more, no more,/ Už nikdy viac posmech od vodiča, nikdy viac, nikdy viac,

No more driver’s lash for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac posmech od vodiča,veľa tisícov je preč.

No more mistress call for me, No more, no more,/ Už nikdy viac na mňa pani nezavolá, nikdy viac, nikdy viac

No more mistress call for me, Many thousands gone./ Už nikdy viac na mňa pani nezavolá, veľa tisícov je preč.

Pri tomto spirituáli a súčasne protest songu sa stretávame so zaujímavou premenou, ktorá úplne zatienila pôvod a počiatok v afro-americkej ľudovej kultúre. Populárna pieseň od amerického speváka Boba Dylana[29] Blowing in the Wind  sa v jeho prevedení stala veľkým hitom na dlhé desaťročia, bola prespievaná mnohými spevákmi a prekladaná do viacerých jazykov. Fakt, že korene tejto piesne majú niečo spoločné s afro-americkými spirituálmi časom úplne vybledol. Americký folkový spevák Pete Seeger prvý identifikoval melódiu Blowing in the Wind ako Dylanovu adaptáciu afro-amerického spirituálu No More Auction Block. Až v roku 1978 sa Bob Dylan v interview priznal k svojmu zdroju zo spirituálu No More Auction Block. Blowing in the Wind  bola po prvýkrát predvedená v roku 1962 na verejnom vystúpení v New Yorku. S menšími textovými úpravami bola o rok neskôr zaradená na album The Freewheelin´ Bob Dylan (1963). Po uvedení na hudobný trh sa v priebehu jedného týždňa predalo neuveriteľných 300tisíc kópií, čím sa stala známou po celom svete. V roku 1999 bola uvedená do Grammy Hall of Fame[30]/Siene slávy a v roku 2004 bola zaradená na zoznam 500 najväčších hitov všetkých čias.[31] Obyčajná folková pieseň s typickou dylanovskou interpretáciou – folková gitara, spev a krátke sólové vstupy ústnej harmoniky si tak písala svoju vlastnú históriu nezávisle od spirituálu.

Jedným zo spoločných znakov oboch piesní je posolstvo – hlavná myšlienka, ktorej sa Bob Dylan pridržiaval. Pokúsil sa pretaviť priamočiare slová starého protest songu do reči súčasného/novodobého človeka. Text je aktuálny, do istej miery nadčasový a je z neho cítiť Dylanovho “básnického ducha“. Blowing in the Wind bola prezentovaná ako protestná pieseň, ktorá rieši otázky vojny[32], mieru a slobody.

Bob Dylan : Blowing in the Wind (1.verse + chorus)/ preklad (1.strofa + refrén)

How many roads must a man walk down, / Koľko ciest musí človek prejsť,
before you call him a man? / aby sa stal človekom?
How many seas must a white dove fly, / Áno, a koľko morí musí biela holubica preplávať,
before she sleeps in the sand?/ aby zaspala na pláži?
And how many times must a cannon ball fly, / Áno, a koľkokrát musia lietať kanónové gule,

before they’re forever banned?/ aby boli navždy zakázané?  

The answer my friend is blowing in the wind, / Odpoveď, môj priateľ, vanie vo vetre,
the answer is blowing in the wind. / odpoveď vanie vo vetre.

Po hudobnej stránke majú tieto dve skladby viac spoločných znakov. Z pôvodného spirituálu je prevzatá melódia, ktorá je vystavaná na šiestich tónoch /es, f, g, as, b, c/ a je rytmicky pozmenená, používa len jednoduchý rytmický pattern. Mení sa aj metrum v zápise zo 4/8 na 4/4 metrum, pretože frázovanie je výraznejšie odlíšené, pregnantné, nie však neurčité, ako v ľudovej verzii tradičného spirituálu.

Príklad č. 7

Bob Dylan: Blowing in the wind, 1962 (1-23takt) = 1.strofa[33]

Harmónia je veľmi jednoduchá, vystavaná len na základných harmonických funkciách – tónike, subdominante a dominante I – IV – V⁷ (Es, As, B7). Bob Dylan prikomponoval novú časť odpoveď (response), ktorá melodicky aj rytmicky vychádza z predchádzajúceho hudobného materiálu a z princípov tradičných spirituálov, pričom mení pôvodne otvorenú formu na uzavretú. Forma sa mení z jednodielnej na dvojdielnu – A a B, pričom diel A je rozľahlejší a symetrický, rozdelený na a a´ a a. Kratší diel B, ktorého úlohou je odpovedať na všetky predchádzajúce „otázky“ (call), je taktiež symetricky rozdelený na dva menšie dieliky b a b´ –  líšia sa len v závere.

Príklad č. 8

Tento diel je obohatený o jeden nový rytmický pattern. Zrozumiteľný, nekomplikovaný, no predovšetkým veľmi aktuálny text a jednoduchá, príjemná harmónia docielili, že sa stala celosvetovo známou a kultovou piesňou na dlhé desaťročia.