Milí čitatelia,
už dlhšiu dobu sme pociťovali potrebu vytvorenia internetového priestoru pre zverejnenie výsledkov a problémových okruhov členov Katedry hudobnej vedy a ich spolupracovníkov. Išlo nám o oslovenie širšieho okruhu čitateľov a poslucháčov prostredníctvom muzikologického jazyka a súčasne o propagáciu seriózneho bádania a vedy.
Keďže hranice štátov padajú, existencia národností a národov ako svojbytného aktéra svojho vlastného hudobného života sa spochybňuje, do popredia sa hlásia ekonomika a manažment ako základné hybné sily umeleckej súťaživosti. Ten umelec má väčšiu šancu presadiť sa na trhu, v ktorého pozadí stojí silnejší ekonomický potenciál krajiny. Z tohto dôvodu sme prvý ročník časopisu Musicologica venovali problematike hudobného manažmentu. Je výsledkom práce interných a externých doktorandov, interných pedagógov a jednej čerstvej absolventky Katedry hudobnej vedy.
Segmentácii trhu v duchovnej hudbe, spôsobenej striktným odčlenením sakrálneho a svetského prostredia sa venuje Yvetta Kajanová. Poukazuje na existenciu bohatého poslucháčskeho zázemia v oblasti Gospel music na Slovensku, ako aj na príčiny rozdelenia tohto trhu, ktoré vidieť ešte v kreovaní podzemného undergroundového hnutia v gospel music na Slovensku od roku 1958. Festivaly a ich rozšírenie na Slovensku predstavujú samostatnú kapitolu vo vývoji našej hudobnej kultúry. Pred rokom 1989 prakticky existovali len tri veľké medzinárodné festivaly Bratislavské hudobné slávnosti (1964), Bratislavská lýra (1966) a Bratislavské jazzové dni (1975). Po roku 1989 sa situácia zmenila a na Slovensku sa v rámci projektového manažmentu realizuje množstvo festivalov, menších, väčších, lokálnych, medzinárodných, čo je premetom kritiky a kontra produktívnosti v absencii pravidelného koncertného života v jednotlivých žánroch. O kreovaní Medzinárodného Flamenco festivalu v Bratislave s jeho problémami pri vytváraní dobrého mena, získavaní poslucháčskeho zázemia pojednáva štúdia Cyrila Kubiša. Absencia akéhokoľvek manažérskeho základu v oblasti menšinových žánrov, konkrétne šansónu, je obsahom článku s názvom Manažérske pozadie šansónovej hudby na Slovensku od Veroniky Dávidovej. Naopak, silu dobre rozvinutého mediálneho prostredia v rámci žánru, ktorý sa navonok javí ako menšinový a nevhodný pre použitie v komerčných médiách, ukazuje Ľubica Zajacová Záborská v štúdii World music – produkt hudobného priemyslu, či svojbytný hudobný smer? Mediálne hudobné prostredie tu prekračuje hranice štátov a národov, na čele hudobných ziskov stojí „malá piesňová forma“ a jej sprostredkovanie pomocou komerčne zameraného hitu (v nekonečných rotáciách v rádiách). Odpoveď na otázku, ako sa z piesne stane šláger, evergreen alebo módny hit znejúci v každej hitparáde, ako aj odpovede na axiologické otázky, hľadá Martin Puhovich. Proces vzniku nového titulu albumu sa v priebehu historického vývoja mení, pretože sa menia formáty a technológie výroby hudobného nosiča. Magdaléna Ferjenčíková prostredníctvom interview zisťovala, aké kroky pri realizácii CD musí dnes skúsený manažér a agent hudobného vydavateľstva podniknúť pre rozvinutie svojej firmy na príklade vydavateľstva Diskant a Hevhetia. Napokon, je tu aj pohľad z vnútra inštitúcií v príspevku Martina Šimčíka: Community Foundations in Slovakia (Spoločenstvo fondov na Slovensku). Tu badať, že hybnou silou pri organizácii a riadení hudobnej kultúry a hudobného života môžu byť neziskové organizácie, fondy a nadácie. Ukazuje sa, že na Slovensku sa tieto zdroje nevyužívajú dostatočne a že ešte nerozvinuli všetky svoje dispozície natoľko, ako je to obvyklé v zahraničí.
Dúfam, že publikované materiály Vás zaujmú a budú základným pramenným materiálom reprezentujúcim súčasný stav výskumu v oblasti hudobného manažmentu na Slovensku.