Úvod  

            Na to, aby sme pochopili, ako treba pristupovať k muzikoterapii a jej výskumu, musíme si urobiť jasnú predstavu o prístupoch a dostupných informáciách v tejto oblasti. Existuje mnoho kvalitných knižných publikácií, štúdií a vedeckých materiálov, ktoré dokumentujú komplexný prístup v oblasti muzikoterapie ku konkrétnej skupine ľudí, či už so zdravotným znevýhodnením alebo s inými spoločnými znakmi. Cieľom tohto príspevku je poskytnúť prehľad v oblasti výskumu muzikoterapie pri deťoch so zdravotným postihnutím a najmä pri deťoch s poruchami autistického spektra PAS. Tento cieľ sa pokúsime naplniť pomocou štúdia vedeckých publikácií, analýze rôznych prístupov v muzikoterapii, výsledkoch experimentov a metaanalýz. Zameriame sa na texty vydané po roku 2000.

Muzikoterapia a jej organizácie

 

            Ešte pred tým, ako uvedieme konkrétne knihy a štúdie, pozrieme sa na organizácie, ktoré zastrešujú muzikoterapiu ako disciplínu. Muzikoterapia má vo svete svoje organizácie, ktoré pomáhajú korigovať a vytvárať hranice profesie, normy pre vzdelávanie a šíria osvetu medzi verejnosťou.

            K najznámejším organizáciám patrí World Federation of Music Therapy (WFMT).  Je to nezisková organizácia spadajúca pod zákony štátu Severná Karolína v USA. Cieľom tejto organizácie je propagovať muzikoterapiu na celom svete. Svetová federácia muzikoterapie bola založená v Janove (Taliansko) v roku 1985. Jej vznik bol položený na víziách medzinárodne kooperujúcich hudobných terapeutov, ktorí mali za cieľ propagovať tento druh terapie na celom svete. Medzi desiatimi zakladajúcimi členmi boli Rolando Benenzon (Argentína), Giovannia Mutti (Taliansko), Jacques Jost (Francúzsko), Barbara Hesser (USA), Amelia Oldfield (UK), Ruth Bright (Austrália), Henrich Otto Moll (Nemecko), Rafael Colon (Portoriko), Clementina Nastari (Brazília) a Tadeusz Natanson (Poľsko).^[1]

            Ďalšou významnou organizáciou je European Music Therapy Confederation (EMTC), ktorá bola založená v roku 1991. Jej cieľom je vytvoriť priestor pre výmenu informácii európskych muzikoterapeutov. Je konfederáciou pre profesionálne muzikoterapeutické združenia, ktoré sa zameriavajú na aktívnu podporu ďalšieho rozvoja odbornej praxe v Európe. Podporuje výmenu a spoluprácu medzi členskými krajinami a šíri vzájomný rešpekt vo výsledkoch bádania.^[2]

            American Music Therapy Association (AMTA) sa zameriava na rozvoj muzikoterapie v oblasti rehabilitácie, špeciálneho vzdelávania a komunitného prostredia. Jej predchodcami boli National Association for Music Therapy (1950) a American Association for Music Therapy (1971). Tieto dve organizácie sa spojili v roku 1998. AMTA má za cieľ rozvíjať vzdelávanie, odbornú prípravu, odborné štandardy a výskum v tejto oblasti.^[3]

            V roku 2011 vznikla British Association for Music Therapy (BAMT) ako náhrada za Association of Professional Music Therapists a British Society for Music Therapy. BAMT je profesionálnou organizáciou pre muzikoterapiu vo Veľkej Británii. Zastrešuje informácie pre prax a neprofesionálnych záujemcov. Poskytuje odbornú podporu a prípravu v oblasti vzdelávania. Zvyšuje povedomie o muzikoterapii a podáva informácie širšej verejnosti.^[4]      

Asociácie vydávajú aj vlastné odborné texty. Ide najmä o časopisy, ktoré sa zaoberajú výskumom v muzikoterapii. Medzi najvýznamnejšie patria The Journal of Music Therapy[5], Music Therapy Perspectives[6], ktoré vychádzajú pod záštitou AMTC a  The British Journal of Music Therapy[7], ktorý vydáva BAMT dvakrát ročne.

            Okrem periodík a publikácií, ktoré spadajú pod organizácie, existujú aj veľmi dobré internetové vedecké časopisy, ktoré sa zameriavajú na muzikoterapiu. Medzi takéto patrí Approaches, An Interdisciplinary Jornal of Music Therapy[8] a Voices, A World Forum for Music Therapy[9].

 

Kľúčové knižné publikácie

            Z hľadiska výskumu je veľmi prospešná kniha, ktorú editovala Barbara L. Wheeler: Music Therapy Handbook. V tejto publikácii z roku 2015 nájdeme informácie o komplexnom výskume muzikoterapie ako profesie, jej historický pôvod, estetiku, pôsobenie na emócie a muzikoterapeutický vplyv na mozog. Zameriava sa na etiku v muzikoterapii, diverzitu kultúr, ktoré muzikoterapiu využívajú, ale aj na výcvik, výskum, prístupy a metódy. Poskytuje náhľad na problematiku z hľadiska prístupov k rôznym skupinám: batoľatá, deti s mentálnym postihnutím, deti s PAS, deti s narušenou komunikačnou schopnosťou (NKS) a deti so zmyslovými poruchami. Popisuje sa v nej aj muzikoterapia používaná na školách. V ďalších sekciách sa zameriava na dospelých a muzikoterapiu v medicínskom prostredí.[10]

Všeobecne zameranou publikáciou je Music Therapy in principle and practice od autorov Donald E. Michal a Joseph Pinson. Obsahuje praktické návody k metódam, prístupom, plánovaniu, dokumentácii, schopnostiam a danostiam muzikoterapeuta a výskumu. Kniha poskytuje dôležité informácie o výskume a princípoch muzikoterapie, ktoré sú založené na skúsenostiach. Vytvárajú základný materiál pre budúcich muzikoterapeutov. Hlavná časť monografie popisuje filozofické koncepty, históriu muzikoterapie, jej perspektívy a úvod do muzikterapeutického výskumu. Popisujú sa v nej aj požiadavky na profesionalitu u záujemca pre túto oblasť. Ďalej sa v knihe autori zameriavajú na konkrétne oblasti: pohybové zručnosti, komunikačné zručnosti, kognitívne schopnosti a sociálno-emocionálne zručnosti. Zaujímavou kapitolou je muzikoterapia, aplikovaná na ľuďoch s úzkosťou. Do pozornosti je nám kladená profesionála etika. Publikácia je určená pre hudobných pedagógov, rehabilitačných odborníkov, samozrejme pre odborných muzikoterapeutov a študentov v oblasti muzikoterapie, ako aj lekárov a odborníkov pracujúcich v oblasti duševného zdravia.[11]

            Pre celistvosť informácií o muzikoterapii sú vhodné aj publikácie: Music Therapy: An Introduction to the Profession od autora Andrewa J. Knighta[12], tretie vydanie knihy An Introduction to Music Therapy, Theory and Practice, jej autormi sú William B. Davis, Kate E. Gfeller a Michael H. Thaut[13] a The New Music Therapist’s Handbook od Suzanne B. Hanser.[14]

            Historický pohľad na muzikoterapiu a na jej rozvoj naprieč dejinami nám poskytuje kniha Music as Medicine od Peregrine Horden z roku 2016. Zameriava sa na to, ako v histórii rôzne kultúry vnímali liečivé účinky hudby. Snaží sa zodpovedať konkrétne otázky: Ako boli tieto liečivé aspekty hudby v rôznych kultúrach vysvetlené a používané? Čo bolo cieľom využitia muzikterapie, aké techniky sa využívali? Do akej miery existuje kontinuita medzi starovekou, stredovekou a modernou muzikoterapiou? Táto publikácia sa zameriava na európsku tradíciu od jej klasických koreňov až po rozvoj profesie muzikoterapie od druhej svetovej vojny. V knihe sa nachádzajú aj kapitoly, ktoré sa venujú judaistickým, islamským, indickým a juhovýchodným ázijským tradíciám. Obohacujúca je preto komparatívna perspektíva, ktorú prináša. Music as Medicine od Peregrine Horden je priekopnícka, pretože prináša ako úplne prvá systematický a vedecký náhľad na históriu muzikoterapie.[15]

            V roku 2008 vyšla kniha, ktorá sa zaoberá muzikoterapiou a jej pôsobením v rodinnom kruhu. Autorky Amelia Oldfield a Claire Flower poskytujú pohľad na využitie muzikoterapie ako podpornej metódy na vybudovanie partnerstva a rodičovského vzťahu. Svoje poznatky poskytujú vo forme príkladov a prípadových štúdií v publikácii s názvom Music Therapy with Children and Their Families.[16] So zameraním sa na jednu muzikoterapeutickú techniku sa objavila v roku 2005 monografia s názvom Songwriting Methods, Techniques and Clinical Applications for Music Therapy Clinicians, Educators and Students. Editormi sú Felicity Baker a Tony Wigram.[17]  Medzi publikácie, ktoré sa zameriavajú na konkrétne prístupy muzikoterapie, patrí aj Music Therapy Improvisation for Groups: Essential Leadership Competencies od Susan Gardstrom. V knihe sa dočítame o improvizačných metódach v skupinovej muzikterapii. Publikácia je určená pre odbornú verejnosť. Autorka kladie veľký dôraz na perkusívne nástroje, pretože tie sa využívajú najčastejšie pri tomto druhu muzikoterapie.[18]

            Jednou z pomerne nových a veľmi podnetných kníh o výskume a výsledkoch muzikoterapie je aj Early Childhood Music Therapy and Autism Spectrum Disorder od autorky Petra Kern a editorky Marcia Humpal z roku 2013. Autori v nej postupujú systematicky a zaoberajú sa komplexne výskumom, prístupoch, výsledkoch a praxi v muzikoterapii s jedincami s poruchami autistického spektra v útlom detskom veku. Pojednáva o mýtoch, ktoré sú už prekonané, výskum tak môže postupovať dopredu rýchlejšie.[19]

 

Odborné štúdie

            V našej štúdii sa ďalej zaoberáme súčasnom stave bádania v oblasti muzikoterapie, uverejnené vo výsledkoch vedeckých článkov. V texte poskytujeme výber z výskumu v tomto druhu terapeutického pôsobenia. Zameriame sa na metaanalýzy, muzikoterapiu a improvizáciu, muzikoterapiu a reč, muzikoterapiu a medicínu.

Metaanalýzy

            Pred tým než poskytneme výber z pre nás relevantných štúdií tohto typu, charakterizujeme, čo je to metaanalýza. Metaanalýza je typ vedeckého výstupu, ktorého základom je kombinácia výsledkov už publikovaných poznatkov z predošlých výskumov. Dobre spracovaná metaanalýza nám poskytuje omnoho viac informácií ako jednotlivé samostatné štúdie v skúmanej oblasti. Je to pre to, že spracuje viac informácií z veľkého množstva publikovaných výsledkov. 

            Metaanalýzu Effects of Music Therapy for Children and Adolescents with Psychopathology: a Meta-analysis vytvorili v roku 2004 Christian Gold, Martin Voracek a Tony Wigeam. Cieľom bolo skúmať účinnosť muzikoterapie u detí a adolescentov s psychopatológiou. Autori sa snažili preskúmať muzikoterapeutické pôsobenie na jednotlivé patológie so zameraním na vek a druh muzikoterapie. Do analýzy bolo začlenených 11 štúdií, ktoré spolu analyzovali 188 subjektov. Muzikoterapia bola vyhodnotená v metaanalýze ako účinný prostriedok, ktorý ovplyvňoval klinicky relevantné poznatky. Výsledky boli preukázateľnejšie pri jedincoch s poruchami správania a vývinovými poruchami. Menej významné informácie sa preukázali pri subjektoch s emočnými poruchami. Lepšie hodnoty sa objavili v oblasti správania. Menej ovplyvniteľné sa ukázali sociálne zručnosti a oblasť sebarealizácie. Lepšie sa osvedčili byť eklektické, psychodynamické prístupy ako humanistické alebo behaviorálne modely.[20]

            Veľmi zaujímavú analýzu poskytujú autori: Jeffrey A. Klassen, Yuanyuan Liang, Lisa Tjosvold. Terry P. Klassen a Lisa Hartling. V roku 2008 publikovali svoju štúdiu s názvom Music for Pain and Anxiety in Children Undergoing Medical Procedures: A Systematic Review of Randomized Controlled Trials. Cieľom bol systematický prehľad so zreteľom na účinnosť muzikoterapie pri bolesti a úzkosti detí, ktoré podstupujú klinické zákroky. Pre metaanalýzy bolo preštudovaných 393 štúdii a 19 z nich spĺňalo kritéria výskumu. Skúmali sa deti od 1 mesiaca do dovŕšenia 18 rokov. Hudba sa uvádzala ako prostriedok intervencie pri bolesti alebo úzkosti. V 19 štúdiách bolo zapojených 1513 subjektov. Muzikoterapia sa ukázala ako vhodný prostriedok na zníženie vnímania bolesti, alebo úzkosti. Výsledok teda poukazoval na muzikoterapiu ako možnú doplnkovú terapiu pri zákrokoch, ktoré spôsobujú bolesť alebo úzkosť. Do skúmaných výkonov boli zaradené aj stomatologické zákroky.[21]

            Veľmi prínosná je metaanalýza od Jennifer D. Jones s názvom The Use of Control Groups in Music Therapy Research: A Content Analysis of Articles in the Journal of Music Therapy. Cieľom bolo preskúmať použitie kontrolnej skupiny vo výskume v klinickej i neklinickej populácii v štúdiách v Journal of Music Therapy. Zahrnuté boli štúdie od roku 1964 až 2004. Preskúmané boli tie so zameraním na jednu alebo viac skupín s muzikoterapiou s využitím jednej kontrolnej skupiny bez muzikoterapie. Až 94 štúdií spĺňalo tieto požiadavky a z toho 32 bolo neklinických. Experimentálna vzorka podľa preskúmaných textov vykazovala viditeľne lepšie výsledky. Využívanie kontrolnej skupiny sa v experimentálnych výskumoch ukázalo ako veľmi efektívne.[22]

            Na veľké štúdie, ktoré skúmajú dlhodobé muzikoterapeutické pôsobenie vo viacerých publikáciách sa zamerala Judith A. Jellison spolu s Ellary A. Draper. V Journal of Research in Music Education bola v roku 2014 uverejnená štúdia s názvom Music Research in Inclusive School Settings: 1975 to 2013, kde sa sústreďovali na výskum hudobného pôsobenia v inkluzívnych hudobných školách. Analyzovaných bolo 22 deskriptívnych a experimentálnych štúdii, ktoré boli klasifikované na základe viacerých parametrov. Polovica štúdií pracovala s oboma skupinami, ktoré navštevovali inkluzívnu školu, čiže deti s bežným vývojom a deti so zdravotným znevýhodnením. Všetky skúmané objekty navštevovali predprimárne zariadenia alebo prvý stupeň. Menej ako polovica týchto štúdii sa uskutočňovala v hudobných triedach a len málo z nich skúmalo hudobné vedomosti. Výskumy sa skôr zameriavali na sociálne zručnosti. Len niekoľko štúdií generalizovalo naučené schopnosti, to znamená, že naučenú vec vedel jedinec preniesť aj do iných situácií počas dňa. Najčastejšie sa do výskumu zapájali deti s mentálnym postihnutím a s autizmom. Populácia s častým výskytom, ako napríklad deti s poruchami učenia, bola málo skúmaná. Vo veľkej časti štúdií boli uvedené úspešné výsledky pri intervencií, pričom väčšinou boli úspešne využité najmä špecificky navrhnuté hudobné činnosti. Záver tejto metaanalýzy niekoľkých dekád bol v odporúčaní rozšírenia výskumu v oblasti inkluzívneho hudobného vzdelávania. Autorky apelujú na hľadanie odpovedí na otázky ohľadom účinných stratégií výučby a preverenia vedomostí.[23] O svojom dlhodobom výskume Judith A. Jellison s Donaldom M. Taylorom informuje v Attitudes toward Inclusion and Students with Disabilities? A Review of Three Decades of Music Research v Bulletin of the Council for Research in Music Education.[24]

 

Muzikoterapia a improvizácia

            Pri muzikoterapii sa veľmi často využívajú techniky improvizácie. Ako analyzovať muzikoterapeutickú improvizáciu v roku 2000 popísal Colin Lee v Journal of Music Therapy v texte A Method of Analyzing Improvisations in Music Therapy. Ide o veľmi hlbokú analýzu celého muzikoterapeutického procesu s drobnohľadom na improvizáciu zapísanú do notového textu. Rozbor prebieha v jednotlivých zložkách hudby so zreteľom na klienta a muzikoterapeutický proces.[25] Na tento aspekt pôsobenia sa zamerala aj Mercédès Pavlicevic v štúdii Improvisation in Music Therapy: Human Communication in Sound z roku 2000. Veľmi zaujímavo je v tomto texte opísaná interakcia počas muzikoterarapeutickej improvizácie medzi matkou a novorodencom. Podľa tejto štúdie novonarodené dieťa má už predispozície na identifikáciu a odpovedanie na hudobné “paterny” a je extrémne senzitívne na rytmus pohybu, gestá a vokalizácie, farbu hlasu, tempo a hlasitosť matkinho prejavu.[26]

Na muzikoterapeutickú improvizáciu pri deťoch s ťažkým a viacnásobným postihnutím sa zamerala Mary M. Rainey Perry v štúdií s názvom Relating Improvisational Music Therapy with Severaly and Multiply Disabled Children to Communication Development z roku 2003. Výskum bol nasmerovaný na desať detí školského veku, kde najčastejšou lekárskou diagnózou bola detská mozgová obrna (DMO). Na základe analýzy muzikoterapeutických sedení pomocou videozáznamu bolo zistené, že úroveň komunikačných zručností u týchto jedincov ovplyvnila chod individuálnej muzikoterapie. Líšili sa v iniciácii, predvídaní a udržiavaní chodu činnosti, mali problém s udržaním pozornosti a aj so zapojením do interakcie. Pri terapii sa osvedčila striedavá činnosť, hra na hudobných nástrojoch a spev.[27]

 

Muzikoterapia pri rozvoji reči a pri práci s textom

 

            Na deti s oneskoreným vývojom reči sa zamerali v Effects of Music Therapy in the Treatment of Children with Delayed speech development-results of a pilot study. Autormi sú Wibke Groß, Ulrike Linden a Thomas Ostermann. U týchto detí je veľké riziko nadobudnutie ďalších kognitívnych, sociálno-emocionálnych a iných problémov. Muzikoterapia sa javí ako vhodná metóda pri zlepšení rozvoja reči. V štúdii sa výskumu zúčastnilo 18 detí vo veku 3,5 až 6 rokov. Pozoroval sa muzikoterapeutický vplyv a jeho účinnosť. Vo výskume sa využilo pozorovanie muzikoterapie a obdobia, počas ktorého sa na deti hudobne nepôsobilo. Schéma tejto observácie je ABAB (A blok, B blok). Interval striedania jedného bloku druhým bolo približne 8 týždňov. Pred a po každom bloku sa na hodnotenie vývoja reči vykonával neverbálny test inteligencie a music therapy Nordoff-Robbins scale. U detí sa zlepšilo porozumenie reči, po celý čas, keď prebiehal výskum sa mentálny vek jedincov približoval k fyzickému veku.  Škála Nordoff-Robbins poukázala na zlepšenie v oblasti vzťahov, komunikácie medzi terapeutom a klientom. Štúdia teda potvrdzuje, že muzikoterapia má merateľný vplyv na rozvoj reči.^[28]

            Na zlepšovanie schopností v oblasti písania a čítania sa pozrela Dena Register v The Effects of an Early Intervention Music Curriculum on Prereading / Writing. V jej štúdii sa vyhodnocovali účinky hudobného pôsobenia, ktoré malo zámer zlepšiť predškolské zručnosti. Išlo najmä o zlepšenie oblasti písania. Do výskumu bolo zaradených 25 detí vo veku 4 až 5 rokov. Tieto deti boli zaradené do programov včasnej intervencie. Deti boli rozdelené do experimentálnej a kontrolnej skupiny. Obe skupiny mali odlišné hudobné aktivity, pričom experimentálna skupina mala hudobné aktivity navrhnuté tak, aby sa rozvíjali schopnosti v oblasti čítania a písania. Výsledky poukázali na to, že hudobné aktivity u oboch skupín zlepšili schopnosť narábať s textom. No experimentálna skupina mala výrazne lepšie výsledky v oblasti identifikácie znakov, symbolov a rozpoznávania slov.^[29]

 

Muzikoterapia a medicína

            V Temporal Entrainment of Cognitive Functions: Musical Mnemonics Induce Brain Plasticity and Oscillatory Synchrony in Neural Networks Underlying Memory sa popisuje séria experimentov zameraná na vplyv hudby na učenie a pamäť. Použili verbálne pôsobenie s pamäťovými testami (standardized word lists, AVLT). Využili pri tom elektroencefalografickú analýzu a určovali ňou rozdiely medzi verbálnym pôsobením v hovorenom slove alebo v spevnom prejave. U zdravých dospelých boli výsledky pri hudobnom pôsobení v alfa a gama pásmach výrazne zvýšená koherencia (fázovo synchronizovaná synchronizácia) v rámci a medzi oscilačnými mozgovými sieťami. S pacientmi s roztrúsenou sklerózou sa pri hudobnom pôsobení s využitím slova preukázalo zlepšenie v učení a pamäti. Slovo v piesni teda pozitívne pôsobí na pamäťové funkcie. Štúdia taktiež preukázala, že melodicko-rytmické štruktúry v hudbe prispievajú k vytváraniu opakujúcich sa kortikálnych sietí ktoré sa využívajú pri učení a cvičení pamäte.^[30] 

            Detská mozgová obrna a iné typy svalovej dystónie sú často liečené injekčnou formou. Pre zlepšenie funkcie svalov sa vpichuje do poškodených miest botulotoxín A. Ako by mohla muzikoterapia zmenšovať úzkosť a bolestivosť takejto liečby sa zameral O. J. Sahler v práci Music Therapy During Botulinum Injections. Do výskumu boli zapojení pacienti vo veku 2 až 17 rokov. Sledovaní jedinci boli rozdelení do dvoch skupín, tí ktorí počas injekcií už využívali služby muzikoterapeuta i pred začatím výskumu a tí, ktorí muzikoterapiu počas liečby nepodstupovali. Deti, ktoré pred výskumom nemali skúsenosť s muzikoterapiou, boli natáčané počas podávania injekčnej terapie bez muzikoterapeutickej intervencie. Na videách sa potom sledovali reakcie, čas plaču. Spätná väzba na muzikoterapeutické pôsobenie sa zbierala aj od rodičov, opatrovníkov a zdravotníckeho personálu. Výsledky poukazujú na to, že deti, na ktoré aplikovali muzikoterapiu pri pichnutí injekcie, plačú pri zákroku menej. Avšak rozdiel medzi deťmi, ktoré muzikoterapiu podstúpili a nepodstúpili, nie je štatisticky významný. Rodičia i odborní pracovníci vyjadrovali vysokú mieru spokojnosti s aplikovaným druhom terapie.^[31]

 

Muzikoterapia u detí s PAS

            Keďže sú v súčasnosti poruchy autistického spektra (PAS) veľmi rozšíreným fenoménom, rozhodli sme sa venovať značnú časť publikovaného textu práve tomuto druhu zdravotného znevýhodnenia.

            Históriu muzikoterapie využívanú pri deťoch s PAS spracováva štúdia History of Music Therapy Treatment Interventions for Children with Autism od Alaine E. Reschke-Harnándezovej. Táto štúdia je prínosná pre zlepšenie klinickej praxe a informovanosť pre budúci výskum. Štúdia obsahuje anamnézu diagnostiky autizmu, poskytuje informácie o dobrých stránkach alebo obmedzeniach muzikoterapeutickej praxe u detí s PAS v období od roku 1940 až 2009. Text predostiera návrh pre budúci výskum. Do článku bola zahrnutá literatúra v anglickom jazyku.[32]

            An Analysis of Music Therapy Program Goals and Outcomes for Clients with Diagnoses on the Autism Spectrum od Ronnai S. Kaplanovej a Anity Louise Steeleovej skúma ktoré muzikoterapeutické prístupy sú najčastejšie aplikované pri ľuďoch s PAS. Do výskumu bolo zapojených 40 klientov vo veku od 2 do 49 rokov. Najčastejšie využívanou formou muzikoterapie bola individuálna forma, potom párová, skupinová alebo kombinovaná. Ciele, v ktorých malo dôjsť k zlepšeniu boli zastúpené takto: oblasť komunikácie (41%), behaviorálno-psychologické (39%), kognitívne (8%), hudobné (7%), percepčné/motorické (5%). Všetci sledovaní jedinci dosiahli vytýčené vstupné (krátkodobé) ciele v priebehu jedného roka, alebo za kratšie obdobie. 77% sledovaných subjektov dosiahlo v tom istom časovom úseku i stredné (dlhodobé) ciele. Najčastejšie využívanými prístupmi boli interaktívne hry na hudobných nástrojoch, výučba hry na hudobných nástrojoch, spievanie, výber nástroja alebo piesne subjektom. Všetky formy muzikoterapie boli úspešné pri vytýčených krátkodobých cieľoch. Všetci rodičia zapojených detí a opatrovatelia uviedli, že nadobudnuté zručnosti, ktoré získali počas muzikoterapie vedeli jedinci aplikovať do bežného života.[33] 

            V roku 2002 vyšla v Journal of Music Therapy štúdia, zameraná na správanie sa žiakov s PAS. Názov štúdie je Musically adapted social stories to modify behaviors in students with autism a jeho autorom je Mike D. Brownell. Text sa zameriava na zmenu správania žiakov s PAS pri hudobnej interpretácii nejakého sociálneho príbehu. Tieto sociálne príbehy mali jednotlivcom napomôcť k začleneniu sa do spoločnosti a prijatiu sociálnych noriem. Prípadové štúdie sa týkali štyroch žiakov prvého a druhého stupňa základnej školy. Všetci mali PAS. Pre každého zo zapojených detí bol vytvorený príbeh so sociálnou zápletkou tak, aby bol nápomocný pre jeho problémové správanie. Do príbehu bola pridaná hudba. Výskum bol sledovaný na základe troch premenných: základná pozícia označovaná aj ako no-contact control condition (A), čítanie príbehu (B), spievanie príbehu (C). Tieto premenné (A,B,C) sa deťom aplikovali v striedavom module ABAC/ACAB. Pri tomto výskume bolo dôležité v akej frekvencii sa po jednotlivých aplikáciách sociálneho príbehu skúmané správanie objavilo. Výsledkom zo štyroch štúdii je, že čítaný a spievaný príbeh bol účinnejší ako prístup, ktorý využívali pri týchto jedincoch v no-contact control condition (baseline). Spievaný príbeh bol účinnejší len v tretej prípadovej štúdii. Avšak pri každej prípadovej štúdii bol výsledok pri príbehu čítanom aj spievanom pomerne porovnateľný.[34]

          Na augmentatívnu alebo alternatívnu komunikáciu (AAC) sa zamerala Anita L. Gadberry v štúdii A Survey of the Use of Aided Augmentative and Alternative Communication during Music Therapy Sessions with Persons with Autism. V tejto štúdii využila autorka pre zbieranie dát formu elektronického prieskumu. Odpovedalo jej 49,6% z oslovených. Iba 14,6% respondentov, ktorý odpovedali, využívajú pri muzikoterapii AAC so svojimi klientmi s PAS. Pri tom počas každodenného režimu tieto formy AAC jedinci s PAS bežne používajú. Najviac využívanou formou alternatívnej komunikácie bol plán muzikoterapie vyjadrený pomocou obrázkov.[35]

          Na jedincov s PAS sa zamerali aj Petra Kern, Nicole R. Rivera, Alie Chandler a Marcia Humpel v texte Music Therapy Services for Individuals with Autism Spectrum Disorder: A Survey of Clinical Practices and Training Needs. Cieľom tejto štúdie bolo vyhodnotiť súčasnú situáciu v muzikoterapii pri ľuďoch s PAS s ohľadom na národné štandardy a usmernenia v diagnóze. Zámerom bolo aj poukázať na najnovší vývoj v oblasti muzikoterapie pri ľuďoch s PAS a na parametre potrebnej odbornej prípravy muzikoterapeutov. Výskum prebiehal naprieč americkými krajinami pomocou dotazníka, kde boli oslovení respondenti prostredníctvom e-mailu alebo sociálnych médií. Výsledky poukázali na určité zmeny v muzikoterapii pri jedincoch s PAS. Muzikoterapiu navštevuje viac klientov s týmto zdravotným znevýhodnením ako v minulosti. Taktiež sa rozširuje veková diverzita klientov. Klienti môžu viac navštevovať terapiu v komunitnom prostredí, alebo terapeut navštevuje ich domáce prostredie. Väčšina opýtaných uvádzala prístupy, ktoré sú v súlade s uznávanými metódami, prístupmi a programami, ktoré sa využívajú pri PAS. Menej zaradená do praxe býva inklúzia a najnovšie prístupy pri PAS. Z dotazníka ale vyplýva, že terapeuti sú dobre vybavení v oblasti prístupu k ľuďom s PAS. Je ale potrebná ich neustále vzdelávanie v oblasti PAS, pretože výskum v nej rýchlo napreduje.[36]

          Sociálne zručnosti skúmali u detí s PAS aj v roku 2014 v Effects of a music therapy group intervention on enhancing social skills in children with autism od A. Blythe LaGasse. Skúmal sa efekt muzikoterapie v skupinovej intervencii. Vo výskume sa zameriavali na očný kontakt, pozornosť a komunikáciu detí s PAS pri skupinovej muzikoterapii. Do štúdie bolo zapojených 17 detí vo veku 6 až 9 rokov. Deti boli rozdelené do dvoch skupín, jedna navštevovala muzikoterapeutické stretnutia a druhá bola vystavená pôsobeniu bez hudby so zámerom rozvíjať sociálne zručnosti. Výskum trval 5 týždňov a sedenia mali 50 minút. Všetky sedenia boli zamerané na sociálne zručnosti. Na vyhodnotenie a sledovanie zmien v sociálnom správaní sa využíval The Social Responsiveness Scale, The Autism Treatment Evaluation Checklist a analýza videozáznamov. Výsledky poukázali na markantné rozdiely pri kolektívnej pozornosti a očnom kontakte. Najlepšie si počínali jedinci zapojení do muzikoterapeutickej skupiny.[37]            

            V roku 2017 bola publikovaná štúdia The Therapeutic Relationship as Predictor of Change in Music Therapy with Young Children with Autism Spectrum Disorder v Journal of Autism and Developmental Disorders. Autori poukazujú na pozitívne výsledky pri vedomom ponúkaní hudby pomocou muzikoterapie v oblasti sociálneho rozvoja. Pri muzikoterapii sú deti totiž pozitívne stimulované k vytváraniu vzťahov, spojeniu a súdržnosti. Hudba je médiom, ktoré flexibilne a dynamicky súvisia s výrazom a správaním dieťaťa. Napomáha vytvárať zmysluplné interakcie na neverbálnej úrovni a posilňuje komunikačné schopnosti dieťaťa. Pre tieto tvrdenia sledovali relationship modus – od detí nekontaktných, cez jedincov senzoricky kontaktných, s funkčným kontaktom až po deti kontaktné. Sledovali tiež kvalitu vzťahov, na čo sa cieľ terapie zameriava (atmosféra, zmyslové vnemy…), skúsenosti terapeuta počas terapie a samotnú prácu so sledovaným jedincom. Do výskumu zapojili verbálne a neverbálne deti od 4 do 7 rokov s diagnózou PAS. Vyhodnocovanie dát bolo počas 0, 5, 12 mesiacoch muzikoterapeutického pôsobenia.[38]

            V  roku 2020 bola vydaná pilotná štúdia s názvom Using Music-Adapted Technolgy to Explore Bruscua’s Clinical Techniques Introduced in Autsm Research: Pilot Study. Autormi sú Ashley Kurkjian, Kathleen Skinner  a Heidi Ahonen. Do výskumu bolo zahrnutých osem techník improvizácie využívanej v klinickom prostredí od Bruscia. Vo výskume sa použilo osem krátkych improvizácii. Výsledky sa zaznamenávali pomocou LogicPro, ktorý bol pripojený na MalletKAT. Analýza prebehla pomocou technológie MIDI Toolbox pre MATLAB a programovacieho jazyka MathWorks a Music Therapy Toolbox. Účastníci výskumu tiež vyplňovali dotazník, ktorý mal doplniť poznatky o subjektívne skúsenosti s každou improvizačnou technikou. Výskum však bol aplikovaný na študentoch hudby bakalárskeho stupňa štúdia. V budúcnosti by chceli svoje výskumné výsledky porovnať pri práci s jedincami s PAS pri rovnakých podmienkach. Ich zámerom bolo prvotne získať informácie o prvkoch improvizácie pomocou vyššie spomenutých technologických nástrojov.[39]

 

Knihy a periodiká na Slovensku a v Českej republike

Kde hľadať odborné texty v našom priestore?

 

            Pre slovenský a český priestor sa ponúka niekoľko možností, kde hľadať poznatky o muzikoterapii. Veľké množstvo kvalitných textov vyšlo z pera Jaroslavy Gajdošíkovej Zeleiovej. Spomenieme jej najdôležitejšie práce, medzi ktoré patria monografie: Muzikoterapia – dialóg s chvením: východiská, koncepty, princípy a praktická aplikácia[40] a Psychodynamické aspekty muzikoterapie[41]. Podnetné sú aj učebnice, kde je spoluautorkou: Dimenzie muzikoterapie[42] a Hudobno-výchovné a hudobno-terapeutické moduly. Podnety z tvorivých dielní[43]. Kniha s názvom Muzikoterapia ako intervenčný dynamizmus u osôb s postihnutím z roku 2015 sa zameriava na ľudí so zdravotným znevýhodnením a vznikla vďaka odborným vedomostiam od Margaréty Osvaldovej.[44] Zaujímavá kniha pre prax je z pera českých autorov: Základy muzikterapie od Jiřího Kantora, Matěja Lipského, Jany Weber a kolektívu.[45] S takým istým zámerom vyšla v roku 2014 kniha Muzikoterapie v praxi od Markéty Gerlichovej.[46]

            Jedným z periodík, kde sa o muzikoterapii písalo, bol odborný časopis Efeta. O terapiách sa možno dozvedieť aj v slovenskom periodiku Revue liečebnej pedagogiky. Od roku 2002 do roku 2016 vychádzal český časopis o kreatívnych terapiách s názvom Arteterapie. V tomto periodiku sa objavilo množstvo informácii aj o Slovenskej muzikoterapii.

            Na Slovensku vznikajú aj vedecké zborníky, ktoré reflektujú dianie v oblasti terapií. Takými sú Expresivita vo výchove, Expresivita v (art)terapii, Prolegoména skupinovej arteterapie orientovanej na adolescenta so zdravotným znevýhodnením. Zborníky sa viažu na medzinárodnú vedeckú konferenciu Expresívne terapie vo vedách o človeku. Konferencia má rovnomenný zborník, ktorý je zostavovaný od roku 2015.

             O muzikoterapii sa možno dozvedieť aj zo zborníka abstraktov z konferencie v roku 2009, ktorá sa zorganizovala na pôde Katolíckej Univerzity v Ružomberku. Konferencia niesla názov Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike.[47]

            Materiálom, bohatým na informácie, je aj Dimenzia muzikoterapie v praxi, výskume a edukácii. Je to zborník príspevkov z prvej medzinárodnej konferencie o muzikoterapii na Slovensku, ktorá sa realizovala na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Zborník editovali Peter Krajčí a Katarína Priesterová. Príspevky sú z rôznych krajín sveta. Zaujímavé sú napríklad: Na dieťa orientovaná muzikoterapia v liečebnej pedagogike  od Petry Mitašíkovej, The Matematics and Music Therapy z pera Asllan Vrapi alebo Muzikoterapie v rehabilitaci a neurorehabilitac, ktorej autorkou je Markéta Gerlichová.[48]

 

Záver

            Text prináša len úzky výrez prístupnej literatúry, ktorý sa dotýka hudobnej terapie. V súčasnosti je možné dohľadať veľké množstvo fundovaných štúdií o kreatívnych expresívnych terapiách. Veľmi prínosný je v tejto oblasti odborný časopis Journal of Music Therapy, ktorý vydáva Oxford University Press. Texty o muzikoterapii sa ale čoraz viac objavujú aj v odborných periodikách, ktoré sa primárne nevenujú hudbe a ani muzikoterapii. Často ide o časopisy, ktoré sa zameriavajú na edukáciu, psychológiu alebo medicínu. Tento fakt je len potvrdením toho, že muzikoterapia má presah do iných vied, má široké využitie, no treba k nej pristupovať nielen odborne, ale aj opatrne vzhľadom na citlivosť témy handicapovaných detí.

 

Táto štúdia vznikla s podporou grantu VEGA 1/0015/19.

Bibliografia

BAKER, Felicity (ed.);WIGRAM, Tony (ed.): Songwriting Methods, Techniques and Clinical Applications for Music Therapy Clinicians, Educators and Students. Londýn : Jessica Kingsley Publishers, 2005.

 

BROWNELL, D. Mike: Musically Adapted Social Stories to Modify Behaviors in Students With Autism: Form Case Studies. In: Journal of music therapy. Oxford : Oxford University Press,  r. 39, č. 2, 2002, s 117 – 144.

 

Bulletin of the Council for Research in Music Education. Illinois : University of Illinois Press, č. 172, 2007.

 

DAVIS, William B.; GFELLER, Kate E.; THAUT, Michael H.: An Introduction to Music Therapy. Silver Spring Maryland : The American Music Therapy Association, 2008.

 

Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, 2009.

 

GADBERRY, Anita L.: A Survey of the Use of Aided Augmentative and Alternative Communication during Music Therapy Sessions with Persons with Autism Spectrum Disorder. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 48, č. 1, 2011, s. 74 – 89.

 

GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava: Psychodynamické aspekty muzikoterapie. Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti. Trnava : Typi Zniversitatis Tyrnaviensis, 2012.

 

GARDSTROM, Susan: Music Therapy Improvisation for Groups: Essential Leadership Competencies. Barcelona : Barcelona Publishers, 2007.

 

GERLICHOVÁ, Markéta: Muzikoterapie v praxi. Praha : Grada, 2014.

 

GOLD, Christian; VORACEK, Martin; WIGRAM, Tony: Effects of Music Therapy for Children and Adolescents with Psychopathology: a meta-analysis. In: Journal of Child Psychology and Psychiatry. Londýn : Wiley, r.  45, č. 6, 2004, s. 1054 – 1063.

 

GROβ, Wibke; LINDEN, Ulrike; OSTERMANN, Thomas: Voices A World Forum for Music Therapy. [Online]. Voices. Dostupné z: https://www.voices.no

 

HANSER, Suzanne B.: The New Music Therapist’s Handbook. Boston : Berklee Press, 2018.

 

HORDEN, Peregrine: Music as Medicine. New York : Routledge, 2016.

 

JELLISON, Judith A.; DRAPER, Ellary A.: Music Research in Inclusive School Settings: 1975 to 2003. In: Journal of Research in Music Education. California : SAGE journals, r. 62, č. 4, 2015, s. 325 – 331.

 

JONES, Jennifer D.: The Use of Control Groups in Music Therapy Research? A Content Analysis of Articles in the Journal of Music Therapy. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 43, č. 4, 2006, s. 334 – 355.

 

KANTOR, Jiří; LIPSKÝ, Matěj; WEBER, Jana a kol.: Základy muzikoterapie. Praha : Grada, 2009.

 

KAPLAN, Ronna S.; STEELE, Anita Louise: An Analysis of Music Therapy Program Goals and Outcomes for Clients with Diagnoses on the Autism Spectrum. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r.42, č. 1, 2005, s. 2 – 19.

 

KERN, Petra; HUMPAL, Marcia (ed.): Early Childhood Music Therapy and Autism Spectrum Disorder. Londín : Jessica Kingsley Publishers, 2013.

 

KERN, Petra; RIVERA, Nicole R.; CHANDLER, Alie; HUMPAL, Marcia: Music Therapy Services for Individuals with Autism Spectrum Disorder: A Survey of Clinical Practices and Training Needs. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford Unniversity Press, r. 50, č. 4, 2013, s. 274 – 303. 

 

KLASSEN, Jeffrey A.; LIANG, Yuanyuan; TJOSVOLD, Lisa; KLASSEN, Terry P.; HARTLING, Lisa: Music for Pain and Anxiety in Children Undergoing Medical Procedures? A Systematic Review of Randomized Controlled Trials. In: Ambulatory Pediatrics. Amsterdam : Elsevier B. V., r. 8, č. 2, 2008, s. 117 – 128.

 

KNIGHT, Andrew J.: Music Therapy: An Introduction to the Profession. Silver Spring, Maryland : American Music Therapy Association, 2018.

 

KRAJČÍ, Peter; PRIESTEROVÁ, Katarína (ed.): Dimenzia muzikoterapie v praxi, výskume a edukácii. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2015.

 

KRUŠINSKÁ, Martina; GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava: Hudobno-výchovné a hudobno-terapeutické moduly. Podnety z tvorivých dielní. Ružomberok : Pedagogická fakulta Katolíckej Univerzity v Ružomberku, 2011.

 

KURKJIAN, Ashley; SKINNER, Kathleen; AHONEN, Heidi: Using music-adapted technology to explore Bruscia’s clinical techniques introduced in autism research: Pilot study. [Online] APPROACHES An Interdisciplinary Journal of Music Therapy. Dostupné z: https://www.approaches.gr/wp-content/uploads/2020/05/Approaches_FirstView-a20200520-skinner.pdf    

 

LAGASSE, A Blythe: Effects of a Music Therapy Group Intervention in Enhancing Social Skills in Children With Autism. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 51, č. 3, 2014, s. 250 – 275.

 

LIŠTIAKOVÁ, Ivana; FABRY LUCKÁ, Zuzana:  Expresívne terapie vo vedách o človeku, Biodromálny aspekt liečebnej pedagogiky. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2016, s. 71 – 74.

 

LEE, Colin: A Method of Analyzing Improvisations in Music Therapy. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 37, č. 2, 2000, s. 147 – 167.

 

MICHAL, Donald E.; PINSON, Joseph: Music Therapy in Principle and Practice. Springfield : Charles C. Thomas Publisher LTD, 2005.

 

MÖSSLER, Karin; GOLD, Christian; AβMUS, Jörg; SCHUMACHER, Karin; CALVET, Claudine; REIMER, Silke; IVERSEN, Gun; SCHMID, Wolfgang: The Therapeutic Relationship as Predictor of Change in Music Therapy with Young Children with Autism Spectrum Disorder. In: Journam of autism and developmental disorders. New York : Springer, r. 49, č. 7, 2019, s. 2795 – 2809.

 

OLDFIELD, Amelia; FLOWER, Claire: Music Therapy with Children and Their Families. Londýn : Jessica Kingsley Publishers, 2008.

 

OSVALDOVÁ, Margaréta: Muikoterapia ako intervenčný dynamizmus u osôb s postihnutím. Bratislava : IRIS, 2015.

 

PAVLICEVIC, Mercédès: Improvisation in Music Therapy: Human Communication in Sound. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 37, č. 4, 2000, s. 269 – 285.

 

PEJŘIMOVSKÁ, Jitka; GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava:  Dimenzie muzikoterapie. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave, 2011.

 

RAYNEY PERRY, Mary M.: Relating Improvisational Music Therapy with Severely and Multiply Disabled Children to Communication Development. In: Jurnal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 40, č. 3, 2003, s. 227 – 246. 

 

REGISTER, Dena: The Effects of an Early Intervention Music Curriculum on Prereading / Writing. In: Journal of Music Therapy.  Oxford : Oxford University Press, r. 38, č. 3, 2001, s. 239 – 248.

 

RESCHKE-HERNÁNDEZ, Alaine E.: History of Music Therapy Treatment Interventions for Children with Autism. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 48, č. 2, 2011, s. 169 – 207.

 

SAHLER, O. J.: Music Therapy During Botulinum Injections. [Online]. Clinical Trials.gov. Dostupné z: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT00178217

 

THAUT, Michael H.; PETERSON, David A.; MCINTOSH, Gerald C.: Temporal Entrainment of Cognitive Functions: Musical Mnemonics Induce Brain Plasticity and Oscillatory Synchrony in Neural Networks Underlying Memory. New York : Annals of the New York Academy of Sciences, r. 1060, č. 1, 2005, s. 243 – 254.

 

WHEELER, Barbara L (ed.).: Music Therapy Handbook. New York : The Guilford Press, 2015.

 

ZELEIOVÁ, Jaroslava: Muzikoterapia – dialóg s chvením: východiská, princípy a praktická aplikácia. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2002.

 

 

Internetové zdroje

About the American Music Therapy Association. [Online]. American Music Therapy Association. Dostupné z: https://www.musictherapy.org/about/amta/

 

APPROCHAS An Interdisciplinary Journal of Music Therapy. [Online]. APPROACHES. Dostupné z:  https://www.Approaches.gr

 

British Journal of Music Therapy. [Online]. British Journal of Music Therapy. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/home/bjm

 

Effects of Music Therapy in the Treatment of Children with Delayed Speech Development – Results of a Pilot Study.[Online]. In: BMC Complementary and Alternative Medicine, r. 10, č. 39, 2010. [9. 8. 2020] Dostupné z: https://bmccomplementmedtherapies.biomedcentral.com/articles/10.1186/1472-6882-10-39

 

Journal of Music Therapy. [Online]. Journal of Music Therapy. Dostupné z: https://academic.oup.com/jmt

Music Therapy Perspectives. [Online]. Music Therapy Perspectives. Dostupné z: https://academic.oup.com/mtp

 

Overview. [Online]. World Federation of Music Therapy. Dostupné z: https://www.wfmt.info

The EMTC. [Online]. European Music Therapy Confederation. Dostupné z: https://www.emtc-eu.com/#top-welcome  

 

The British Association for Music Therapy – promoting the profession and practice of music therapy. [Online]. British Association for Music Therapy. Dostupné z: https://www.bamt.org

 

[1]Overview. [Online]. World Federation of Music Therapy. [cit.: 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://www.wfmt.info  

[2] The EMTC. [Online]. European Music Therapy Confederation. [cit.: 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://www.emtc-eu.com/#top-welcome   

[3] About the American Music Therapy Association. [Online]. American Music Therapy Association. [cit.: 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://www.musictherapy.org/about/amta/

[4] The British Association for Music Therapy – promoting the profession and practice of music therapy. [Online]. British Association for Music Therapy. [cit.: 4.. 8. 2020]. Dostupné z: https://www.bamt.org

[5] Journal of Music Therapy. [Online]. Journal of Music Therapy. [cit.: 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://academic.oup.com/jmt   

[6] Music Therapy Perspectives. [Online]. Music Therapy Perspectives. [cit.: 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://academic.oup.com/mtp

[7] British Journal of Music Therapy. [Online]. British Journal of Music Therapy. [cit. 4. 8. 2020]. Dostupné z: https://journals.sagepub.com/home/bjm

[8] APPROCHAS An Interdisciplinary Journal of Music Therapy. [Online]. APPROACHES. [4. 8. 2020]. Dostupné z:  https://www.Approaches.gr

[9]Voices A World Forum for Music Therapy. [Online]. Voices. [4. 8. 2020]. Dostupné z: https://www.voices.no 

[10] WHEELER, Barbara L (ed.).: Music Therapy Handbook. New York : The Guilford Press, 2015.

[11] MICHAL, Donald E.; PINSON, Joseph: Music Therapy in Principle and Practice. Springfield : Charles C. Thomas Publisher LTD, 2005.

[12]KNIGHT, Andrew J.: Music Therapy: An Introduction to the Profession. Silver Spring, Maryland : American Music Therapy Asociation, 2018.

[13]DAVIS, William B.; GFELLER, Kate E.; THAUT, Michael H.: An Introduction to Music Therapy. Silver Spring Maryland : The American Music Therapy Association, 2008.

[14]HANSER, Suzanne B.: The New Music Therapist’s Handbook. Boston : Berklee Press, 2018.

[15] HORDEN, Peregrine: Music as Medicine. New York : Routledge, 2016.

[16] OLDFIELD, Amelia; FLOWER, Claire: Music Therapy with Children and Their Families. Londýn : Jessica Kingsley Publishers, 2008.

[17] BAKER, Felicity (ed.);WIGRAM, Tony (ed.): Songwriting Methods, Techniques and Clinical Applications for Music Therapy Clinicians, Educators and Students. Londýn : Jessica Kingsley Publishers, 2005.

[18] GARDSTROM, Susan: Music Therapy Improvisation for Groups: Essential Leadership Competencies. Barcelona : Barcelona Publishers, 2007.

[19]MARTIN, Linda K.; SNELL, Angela M.; WALWORTH, Darcy; HUMPAL, Marcia: Assessment and Goals: Determining Eligibility, Gathering Information, and Generating Treatment Goals for Music Therapy Services. In: KERN, Petra; HUMPAL, Marcia (ed.): Early Childhood Music Therapy and Autism Spectrum Disorder. Londýn : Jessica Kingsley Publishers, 2013, s. 79.

[20] GOLD, Christian; VORACEK, Martin; WIGRAM, Tony: Effects of Music Therapy for Children and Adolescents with Psychopathology: a Meta-analysis. In: Journal of Child Psychology and Psychiatry. Londýn : Wiley, r.  45, č. 6, 2004, s. 1054 – 1063.

[21] KLASSEN, Jeffrey A.; LIANG, Yuanyuan; TJOSVOLD, Lisa; KLASSEN, Terry P.; HARTLING, Lisa: Music for Pain and Anxiety in Children Undergoing Medical Procedures? A Systematic Review of Randomized Controlled Trials. In: Ambulatory Pediatrics. Amsterdam : Elsevier B. V., r. 8, č. 2, 2008, s. 117 – 128.

[22] JONES, Jennifer D.: The Use of Control Groups in Music Therapy Research? A Content Analysis of Articles in the Journal of Music Therapy. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 43, č. 4, 2006, s. 334 – 355.

[23] JELLISON, Judith A.; DRAPER, Ellary A.: Music Research in Inclusive School Settings: 1975 to 2003. In: Journal of Research in Music Education. California : SAGE journals, r. 62, č. 4, 2015, s. 325 – 331.

[24] JELLISON, Judith A.; TAYLOR, Donald M.: Attitudes toward Inclusion and Students with Disabilities? A Review of Three Decades of Music Research. In: Bulletin of the Council for Research in Music Education. Illinois : University of Illinois Press, č. 172, 2007, s. 9 – 23.

[25]LEE, Colin: A Method of Analyzing Improvisations in Music Therapy. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 37, č. 2, 2000, s. 147 – 167.

[26] PAVLICEVIC, Mercédès: Improvisation in Music Therapy: Human Communication in Sound. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 37, č. 4, 2000, s. 269 – 285, s. 274. 

[27] RAYNEY PERRY, Mary M.: Relating Improvisational Music Therapy with Severely and Multiply Disabled Children to Communication Development. In: Jurnal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 40, č. 3, 2003, s. 227 – 246. 

^[28]GROß, Wibke; LINDEN, Ulrike; OSTERMANN, Thomas: Effects of Music Therapy in the Treatment of Children with Delayed Speech Development – Results of a Pilot Study.[Online]. In: BMC Complementary and Alternative Medicine, r. 10, č. 39, 2010. [9. 8. 2020] Dostupné z:

https://bmccomplementmedtherapies.biomedcentral.com/articles/10.1186/1472-6882-10-39

^[29]REGISTER, Dena: The Effects of an Early Intervention Music Curriculum on Prereading / Writing. In: Journal of Music Therapy.  Oxford : Oxford University Press, r. 38, č. 3, 2001, s. 239 – 248.

 

[30]THAUT, Michael H.; PETERSON, David A.; MCINTOSH, Gerald C.: Temporal Entrainment of Cognitive Functions: Musical Mnemonics Induce Brain Plasticity and Oscillatory Synchrony in Neural Networks Underlying Memory. New York : Annals of the New York Academy of Sciences, r. 1060, č. 1, 2005, s. 243 – 254.

[31] SAHLER, O. J.: Music Therapy During Botulinum Injections. [Online]. Clinical Trials.gov. [6. 8. 2020]. Dostupné z: https://clinicaltrials.gov/ct2/show/NCT00178217

[32] RESCHKE-HERNÁNDEZ, Alaine E.: History of Music Therapy Treatment Interventions for Children with Autism. Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 48, č. 2, 2011, s. 169 – 207.

[33] KAPLAN, Ronna S.; STEELE, Anita Louise: An Analysis of Music Therapy Program Goals and Outcomes for Clients with Diagnoses on the Autism Spectrum. In: Journam of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press.

[34] BROWNELL, D. Mike: Musically Adapted Social Stories to Modify Behaviors in Students with Autism: Form Case Studies. In: Journal of music therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 39, č. 2, 2002, s 117 – 144.

[35] GADBERRY, Anita L.: A Survey of the Use of Aided Augmentative and Alternative Communication during Music Therapy Sessions with Persons with Autism Spectrum Disorder. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 48, č. 1, 2011, s. 74 – 89.

[36] KERN, Petra; RIVERA, Nicole R.; CHANDLER, Alie; HUMPAL, Marcia: Music Therapy Services for Individuals with Autism Spectrum Disorder: A Survey of Clinical Practices and Training Needs. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford Unniversity Press, r. 50, č. 4, 2013, s. 274 – 303. 

[37] LAGASSE, A Blythe: Effects of a Music Therapy Group Intervention in Enhancing Social Skills in Children With Autism. In: Journal of Music Therapy. Oxford : Oxford University Press, r. 51, č. 3, 2014, s. 250 – 275.

[38] MÖSSLER, Karin; GOLD, Christian; AβMUS, Jörg; SCHUMACHER, Karin; CALVET, Claudine; REIMER, Silke; IVERSEN, Gun; SCHMID, Wolfgang: The Therapeutic Relationship as Predictor of Change in Music Therapy with Young Children with Autism Spectrum Disorder. In: Journal of autism and developmental disorders. New York : Springer, r. 49, č. 7, 2019, s. 2795 – 2809.

[39] KURKJIAN, Ashley; SKINNER, Kathleen; AHONEN, Heidi: Using Music-adepted Technology to Explore Bruscia’s Clinical Techniques Introduced in Autism Research: Pilot Study. [Online] APPROACHES An Interdisciplinary Journal of Music Therapy. [5. 8. 2020] Dostupné z: https://approaches.gr/wp-content/uploads/2020/05/Approaches_FirstView-a20200520-skinner.pdf   

[40] ZELEIOVÁ, Jaroslava: Muzikoterapia – dialóg s chvením: východiská, princípy a praktická aplikácia. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2002.

[41] GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava: Psychodynamické aspekty muzikoterapie. Hudobnopedagogické a hudobnoterapeutické súvislosti. Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2012.

[42] PEJŘIMOVSKÁ, Jitka; GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava: Dimenzie muzikoterapie. Trnava : Pedagogická fakulta Trnavskej Univerzity v Trnave, 2011.

[43] KRUŠINSKÁ, Martina; GAJDOŠÍKOVÁ ZELEIOVÁ, Jaroslava: Hudobno-výchovné a hudobno-terapeutické muduly. Podnety z tvorivých dielní. Ružomberok: Pedagogická fakulta Katolíckej Univerzity v Ružomberku, 2011.

[44] OSVALDOVÁ, Margaréta: Muikoterapia ako intervenčný dynamizmus u osôb s postihnutím. Bratislava : IRIS, 2015.

[45] KANTOR, Jiří; LIPSKÝ. Matěj; WEBER, Jana a kol.: Základy muzikoterapie. Praha : Grada, 2009.

[46] GERLICHOVÁ, Markéta: Muzikoterapie v praxi. Praha : Grada, 2014.

[47] Etnopedagogické a muzikoterapeutické paradigmy v hudobnej pedagogike. Ružomberok : Katolícka univerzita v Ružomberku, 2009.

[48] KRAJČÍ, Peter; PRIESTEROVÁ, Katarína (ed.): Dimenzia muzikoterapie v praxi, výskume a edukácii. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2015.