Scelta musicale Samuela Capricorna – k metodologickým a edičným problémom prípravy pramenno-kritickej edície

Samuel Capricornus (1628 – 1665) bol uznávanou skladateľskou osobnosťou protestantskej sakrálnej hudby polovice 17. storočia. Podľa Capricornovho vyjadrenia bola jeho tvorba pozitívne hodnotená, napríklad aj Giacomom Carissimim.[1] V súčasnosti vďaka jej kvalitám o ňu opäť vzrastá záujem medzi muzikológmi aj interpretmi. Samuel Capricornus pôsobil v rokoch 1651 – 1657 v nemeckom evanjelickom kostole Svätej Trojice (dnešný Jezuitský kostol) v Bratislave ako director musicae. V tej dobe sa prejavil aj ako začínajúci talentovaný skladateľ prostredníctvom tlačenej zbierky Opus musicum, ktorú publikoval roku 1655 v Norimbergu ako výber z jeho oveľa bohatšej bratislavskej tvorby.[2] Capricornus svoju kompozičnú aktivitu ešte viac rozvinul po nástupe na post kapelníka kapely na dvore württemberského kniežaťa Eberharda III v Stuttgarte v apríli roku 1657. Pravdepodobne z tohto obdobia pochádza aj zbierka virtuóznych malých duchovných koncertov Scelta musicale pre sólový hlas a jeden alebo dva obligátne nástroje. Na titulnom liste je uvedené: „Hudobný výber alebo prvé dielo virtuóznych motet pre sólový hlas a jeden alebo dva nástroje od renomovaného pána Samuela Capricorna, etc. Vytlačený v Bolzane v roku 1669 a potom vo Frankfurte neskôr Giovanni Guilielmo Ammonio.“[3] Ako vyplýva zo znenia titulného listu, zbierka bola vytlačená dvakrát na rôznych miestach. Dôvod dvojitého vydania nie je známy a podobne je otázne, či obe vydania vznikli simultánne, resp. v jednom roku. Nevieme ani, či dve vydania v dvoch lokalitách boli skutočne realizované a nepoznáme ani zadávateľa tlače tejto zbierky, hoci sa uvažuje o iniciatíve Capricornovho syna. Dodnes sa zachovali len dva identické a nekompletné tlačené exempláre tejto zbierky, ktoré boli pravdepodobne vytlačené vo Frankfurte.[4] V zbierke je použitá moderná notácia s pozostatkami menzurálnej notácie, ale na rozdiel od vtedy zaužívanej tlače z pohyblivých notových typov táto tlač je realizovaná novou metódou medirytiny, ktorá pripomína rukopis.[5]

Scelta musicale obsahuje osem malých duchovných koncertov pre soprán, alt alebo bas s inštrumentálnym sprievodom. Je pozoruhodná svojím výhradne sólovým obsadením pre vokálny hlas, vždy v sprievode jedného alebo dvoch obligátnych nástrojov v rôznych kombináciách. Okrem obvyklých huslí tu možno nájsť cinky, violu da gamba, fagot či dokonca pozaunu. Ich hudobný charakter zostáva verný podnadpisu zbierky „La prima opera d´eccellenti motteti“,[6] má interpretačne náročný, virtuózny charakter. Typické sú melodicky rozsiahle komplikované pasáže v rýchlom tempe a v malých rytmických hodnotách – často v hraničných polohách rozsahu hlasov alebo nástrojov, početné skoky a v prípade violy da gamba veľmi široký register jej partu. Diminúcie a trilky sú starostlivo a podrobne vypísané, čo svedčí o autorovej konkrétnej predstave, ako ich interpretovať. Úloha nástrojov tu nie je degradovaná len na sprievod, ale často preberajú funkciu spievaného hlasu alebo sa stávajú ďalším sólovým hlasom, vytvárajúc vokálno-inštrumentálne dueto, resp. terceto. V niektorých skladbách vystupujú nástroje sólovo, na spôsob inštrumentálnej sonáty – príkladom je skladba Jesu nostra Redemptio, ktorej úvodná sonáta je prakticky samostatnou a pomerne náročnou sólovou sonátou pre violu da gamba. Na podporu textovej zložky duchovných koncertov nie sú neobvyklé odvážne harmonické zvraty založené na princípoch afektovej rétoriky. Texty skladieb, podobne ako aj ich obsah, sú rôzne. Časť patrí k udalostiam liturgického roka[7] a tri patria do spevu ofícia.[8] Nájdeme tu zhudobnenia žalmov, parafráz žalmov, ale aj nebiblickú stredovekú náboženskú poéziu.[9]

V súčasnosti o zbierku Scelta musicale vzrastá záujem interpretov, zatiaľ čo historiografická reflexia tejto zbierky nie je veľká.[10] Nebola publikovaná ani predvedená ako celok, ale jej jednotlivé skladby boli predmetom samostatného záujmu. Púta svojou netradičnosťou, umeleckou pôsobivosťou, interpretačnou náročnosťou a konfrontáciou sólového hlasu s partmi melodických nástrojov, ktorá tu vyústila k ich vzájomnému zlúčeniu znakov špecifických pre kompozíciu vokálnej a inštrumentálnej melódie. Sedem skladieb zo zbierky (teda všetky s výnimkou piatej skladby Laudate Dominum) už medzi rokmi 1993 až 2008 jednotlivo publikoval Jean-Luc Gester v podobe pramenno-kritických edícií so stručným úvodom a revíznou správou.[11] Na základe slov Gestera v týchto edíciách možno zistiť, že pracoval s inou pramennou základňou, aká je dostupná dnes. Pramene, ktoré sa podarilo identifikovať od týchto vydaní, predstavujú hudobný materiál pre širšie porovnanie a konfrontáciu zdrojov, čím umožňujú kompletnú rekonštrukciu všetkých ôsmich skladieb zbierky na báze nových, detailnejších informácií. Napriek tomu charakter prameňov stále vyvoláva pri príprave pramenno-kritickej edície množstvo otázok. Cieľom tejto štúdie je preto predstaviť súčasný stav pramennej základne k štúdiu tejto zbierky a zároveň poukázať na konkrétne prípady problémov a ich riešení, ktorým musí editor čeliť pri príprave jej pramenno-kritickej edície. Mnohé postupy sú všeobecne aplikovateľné na kritickú edíciu iných zbierok hudby 17. storočia a môžu poslúžiť ako praktické príklady, analógie alebo východiská.

Prvým krokom prípravy edície je analýza pramennej základne. Tú tvoria dve skupiny primárnych prameňov, a to originálne tlače a rukopisné odpisy. Ako bolo spomenuté vyššie, zachovali sa len dve nekompletné tlače zbierky Scelta musicale, vydané v roku 1669, čiže po smrti Samuela Capricorna, a teda bez jeho autorskej korektúry. Prvý je deponovaný v Zentralbibliothek, Musikabteilung v Zürichu a druhý v Bibliothèque nationale de France, Département de la Musique v Paríži. Ani jeden z nich sa však nezachoval kompletný, pričom exempláru z Zürichu chýba časť partu druhého nástroja (skladby Laetare Jerusalem a Dixi Domino) a celý part bassa continua. Exempláru z Paríža chýba polovica partu bassa continua, ktoré končí uprostred skladby Surrexit pastor Bonus. Na kompletizáciu časti repertoáru zbierky bolo teda nevyhnutné hľadať rukopisné odpisy skladieb, pomocou ktorých by sa doplnil chýbajúci part bassa continua. V prípade, ak by sa žiadne odpisy nezachovali, bola by nevyhnutná rekonštrukcia continua, čo v praxi môže znamenať viesť k nejasným harmonickým postupom a výrazný editorský zásah do diela. Väčšina odpisov skladieb tejto zbierky pochádza z Dübenovej zbierky hudobnín, uloženej v Univerzitnej knižnici v Uppsale, kde sa zachovali či už v podobe partov alebo novej nemeckej organovej tabulatúrnej partitúry. Zvyšné odpisy pochádzajú zo Zbierky hudobných rukopisov Univerzitnej knižnice vo Frankfurte, z Bodleian Library v Oxforde a z knižnice kantorátu mestského kostola Sv. Mikuláša v Luckau. Zaujímavé je, že ku zbierke Scelta musicale existuje takéto množstvo odpisov. Tento fakt môže svedčiť o nedostupnosti tlačenej zbierky (pravdepodobne bol vytlačený len veľmi malý náklad) ako aj o pútavosti repertoáru zbierky – predovšetkým pre Gustava Dübena a jeho kolegov. Chýbajúce datovanie u niektorých odpisov navyše komplikuje odhaľovanie niektorých časových súvzťažností prameňov. Prevažnú časť odpisov však tvoria rukopisy z Uppsaly, datované tesne po vydaní tlačenej Scetly musicale. Najproblematickejšie sú rukopisy z Bodleian Library, ktoré sa obsahovo líšia od tlačenej zbierky a nie je vylúčené, že môžu byť aj staršieho datovania.[12] Geografické rozšírenie rukopisných odpisov zasahuje oblasť južného Nemecka,[13] Frankfurt, Luckau a najpočetnejšie Uppsalu.

Snahu o kompletný súhrn rukopisných odpisov komplikuje fakt, že niektoré zo skladieb sa môžu nachádzať v zbierkach hudobnín anonymne a neboli doposiaľ identifikované.^[14] Výskum podobne komplikujú rôzne varianty incipitov skladieb.[15] V takom prípade sa na prvý pohľad skladba javí ako odlišná a neidentifikuje ju ako odpis ani katalóg RISM. Preto je správne počítať v podobných prípadoch s nezrovnalosťami v katalógu ako aj jeho neúplnosťou. Z edičného hľadiska úloha rukopisných odpisov v prípade tlače bez autorskej korektúry nie je rozhodne obmedzená len na doplňovanie chýbajúcich partov a úsekov. Tieto odpisy sú dôležitým svedectvom hudobníkov, ktorí boli nositeľmi dobového hudobného štýlu. Preto treba na základe sekundárnych prameňov a stematickej filológie zvážiť relevantnosť daného zápisu a adekvátne rozhodnúť, či ho považovať za korekciu alebo „deformáciu“, resp. iný variant skladby. Treba mať pritom na mysli, že odpis môže byť mladší ako tlač, obzvlášť ak nepoznáme jeho datovanie.

Pramenný pôdorys je v prípade zbierky Scelta musicale odlišný takmer pri každej skladbe. Preto o nich uvažujeme ako o samostatných jednotkách a ku každej sme vyhľadávali a vyhodnocovali pramene osobitne. Ku niektorým z nich je dostupný len jediný odpis v podobe tabulatúrnej partitúry a k iným dokonca viacero prameňov v rôznych variantoch a formách zápisu. Z toho dôvodu uvádzame zoznam s prehľadom odpisov ku každej skladbe, ktoré sa doposiaľ podarilo identifikovať:

1. Salve Jesu summe bonus. Canto è Viola da Gamba.
• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vhms 083:048 – 054 Folio: 2 – 3 (83:53); Tabulatúrna partitúra (S, vla da gamba, bc); Datovanie: 1670; Zapisovateľ: Gustav Düben; RISM ID no.: 190007966

2. Jesu nostra Redemptio. Canto è Viola da Gamba.

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vhms 083:048 – 054 Folio: 3 – 4 (83:54); Tabulatúrna partitúra (S, vla da gamba, org);
Datovanie: 1670; Zapisovateľ: Gustav Düben; RISM ID no.: 190008123

• Oxford; Bodleian Library; Sherard Collection;
Signatúra: MS. Mus. Sch. C.28; Party (S, vla da gamba, org);
Datovanie: (neznáme) Zapisovateľ: (neznámy) Vodoznak: Vyobrazenie mestskej brány Ravensburgu. RISM ID no.: 800262306

3. Adeste omnes fideles. Alto è Violino.

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vmhs 009:001; Party (A, vl, org);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben; RISM ID no.: 190007904
Signatúra: UUB vmhs 084:059; Tabulatúrna partitúra (A, vl, org);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben; RISM ID no.: 190007904

4. Surrexit Pastor bonus. Alto è Violino.

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vmhs 010:014; Party (A, cornettino, bc);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007968
Signatúra: UUB vmhs 053:007; Party (A, vl, bc);
Datovanie: ? Zapisovateľ: H325[16] RISM ID no.: 190007969
Signatúra: UUB vmhs 084:060; Tabulatúrna partitúra (A, vl, bc);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007968

5. Laudate Dominum. Basso con doj  Violini.

• Luckau; Stadtkirche St. Nikolai, Kantoreibibliothek: 89 Sacred concerts
Signatúra: 3481B f.53v – 54r, 49v – 50r, 68v – 69r; party (B, vl 1 – chýba, vl 2, bc);
Datovanie: 1675 – 1699 Zapisovateľ: (neznámy) RISM ID no.: 220034596 (prameň nedostupný)

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vmhs 084:024; Tabulatúrna partitúra (B, vl1, vl2, bc);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190005511

6. Bonum est confiteri. Basso con doj Cornetti.

• Oxford; Bodleian Library; Sherard Collection;
Signatúra: MS. Mus. Sch. C.28; Party (S, vl 1, vl2, bc);
Datovanie: (neznáme) Zapisovateľ: (neznámy) Vodoznak: Vyobrazenie mestskej brány Ravensburgu; RISM ID no.: 800262306.

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vmhs 084:025; Tabulatúrna paritúra (S, cornetto 1, cornetto 2, bc);
Datovanie: 1671; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007914 (nedokončený prepis)
Signatúra: UUB vmhs 086:016; Tabulatúrna paritúra (B, vl1, vl2, bc);
Datovanie: (neznáme); Zapisovateľ: (neznámy) RISM ID no.: 190007914

7. Laetare in Domino. Canto, Violino è Trombono ôver Viol da Gamba.

• Oxford; Bodleian Library; Sherard Collection;
Signatúra: MS. Mus. Sch. C.28; Party (S, vl, vla da gamba, bc);
Datovanie: ca.1679 – 1706; Zapisovateľ: Jacob Pagendarm RISM ID no.: 800262306

• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;
Signatúra: UUB vmhs 083:040; Tabulatúrna paritúra (S, vl, vla da gamba, bc)
Datovanie: 1669; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007948
Signatúra: UUB vmhs 010:003; Party (S, vl, vla da gamba, org);
Datovanie: ?; Zapisovateľ: Gustav Düben, Friederich Scharle; RISM ID no.: 190007948

• Frankfurt; Universitätsbibliothek J. Ch. Senckenberg. Abteilung Musik, Theater, Film.
(Pod názvom Laetare in Domino)
Signatúra: Ms. Ff. Mus. 21; Partitúra a party (S, vl, vla da gamba/trb, org)
Datovanie: 1640 – 1660; Zapisovateľ: (neznámy, dve ruky) RISM ID no.: 450004864

8. Dixi Domino. Canto, Violino; Fagotto.
• Uppsala; Uppsala universitet, Institutionen för musikvetenskap; Düben Collection;

Signatúra: UUB vmhs 083:048; Tabulatúrna paritúra (S, vl 1, bc);
Datovanie: 1670; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007924
Signatúra: UUB vmhs 009:011; Party (S, vl 1, bc);
Datovanie: 1670; Zapisovateľ: Gustav Düben RISM ID no.: 190007924

Pramene v tomto zozname patria medzi zachované. Okrem nich existovalo aj viacero nezachovaných odpisov, o ktorých existujú zmienky. Napríklad ku skladbe Bonum est confiteri okrem dvoch odpisov v Dübenovej zbierke a jedného v Sherardovej zbierke[17] vieme o odpise vo Freysburgsom inventári z roku 1709 a v Rudolstädterskom inventári od Philippa Heinricha Erlebacha z roku 1700. Ten spomína aj predvedenie tejto skladby pod vedením Johanna Filipa Kriegera na sviatok Navštívenia Panny Márie v roku 1685, teda 20 rokov po smrti skladateľa. [18]

Hlavným zdrojom problémov prípravy pramenno-kritickej edície zbierky Scelta musicale je fakt, že tlač podľa všetkého neprešla autorizáciou a obsahuje množstvo chýb. Zároveň jej nekompletnosť si vyžaduje doplnenie hudobného textu, predovšetkým bassa continua, pomocou rukopisných odpisov. Tie však v niektorých prípadoch obsahujú iné varianty danej skladby. Editor v takomto prípade, keď čerpá z dvoch (v niektorých prípadoch aj viacerých) autorom neoverených a pomerne chybových zdrojov čelí otázke, ktorý zdroj považovať za primárny, resp. základný, voči ktorému bude vykonávať edičné zásahy a neskôr formulovať revíznu správu. Pri rozhodovaní musí zohľadniť viacero faktorov, a to: ktorý z prameňov je kompletný, obsahujúci menej chýb, ktorý je mladšieho a ktorý staršieho datovania, či stematickú filológiu prameňov. Tiež je dôležité sledovať, či bol prameň používaný v praxi o čom môžu svedčiť poznámky a opravy vpísané dobovými interpretmi.

V prípade viacerých skladieb zo zbierky Scelta musicale sú dobrým zdrojom tabulatúrne partitúry z Dübenovej zbierky. Pri ich hlbšom preskúmaní a porovnaní s originálnou tlačou či inými odpismi vidno, že ide o vykorigovanú podobu skladieb. Zapisovateľ (väčšinou Gustav Düben osobne) pravdepodobne najprv prepísal skladbu podľa tlačenej predlohy a následne, pravdepodobne pri interpretácii, vo svojom prepise vykonával opravy. Tento fakt je zrejmý pri skúmaní prameňa. V miestach evidentne chýbajúceho zápisu posuviek v tlačenej predlohe možno vidieť dodatočné prepisovanie znakov v tabulatúrnej partitúre. Tieto korekcie koruptel sú pre nás cenné, vzhľadom na to, že odpisy boli vykonané krátko po vydaní zbierky.^[19] Slúžia ako odkaz dobového editora „cítiaceho“ v kontexte hudby polovice 17. storočia, a to v situáciách, kedy čelíme hudobnému jazyku oscilujúcemu medzi modálnym a funkčným tonálnym harmonickým cítením. Na druhej strane, sa v týchto tabulatúrnych partitúrach nájdu zjavne chybné úseky a riešenia na miestach, kde sa chybami posiata predloha stala pri spartovaní až príliš nezrozumiteľnou a zapisovateľ v zmätku skladbu mierne pozmenil.

Z hudobno-teoretického hľadiska sú problematické modulácie za limitom stredotónového ladenia. Ide o skladby, v priebehu ktorých sa vyskytnú dve enharmonicky nezameniteľné posuvky. Takéto miesta určite zneli na sprievodnom klávesovom nástroji intonačne nečisto, ale ani v tomto  prípade nie je možné vylúčiť autorský zámer. Ich výskyt je ale zriedkavý a veľmi krátky, a teda je pravdepodobné, že nebude obzvlášť problematický. O tom, že aj takéto miesta mohli mať svoje opodstatnenie svedčí fakt, že ich vo vyššie spomenutých odpisoch Gustava Dübena nachádzame neopravované.

Špecifický problém predstavujú skladby, ktoré majú v prameňoch rôzne varianty. Ak máme dostatok informácií o datovaní a pôvode prameňa, môžeme metódou stematickej filológie určiť, či ide o pôvodnú, prepracovanú, chybne prepísanú alebo inú podobu diela. V opačnom prípade, ak nám základné informácie k prameňom chýbajú, je pre editora zložitejšie vybrať správnu predlohu diela. Dobrým príkladom konfrontácie dvoch rôznych verzií skladby, pri ktorých nevieme presne určiť pôvodnú, je Bonum est confiteri pre bas a dva cinky a basso continuo. Nakoľko sa v tlači nezachoval part bassa continua, na rekonštrukciu sa použil rukopis tejto skladby deponovaný v Bodleian Library v Oxforde. Tento rukopis pochádza z tzv. Sherardovej zbierky,[20] kde sa nachádza celkovo dvanásť Capricornových kompozícií.[21] Wollny tvrdí, že ide o unikáty (známe väčšinou len podľa názvov z Ansbachského inventáru hudobnín z roku 1686)[22] a len niektoré z týchto skladieb by mohli teoreticky byť odpismi z tlačí, pričom zrejme naráža na tri skladby z nami skúmanej zbierky Scelta musicale: Laetare Jerusalem, Bonum est Confiteri a Jesu nostra Redemptio.[23] Nakoľko nepoznáme datovanie týchto rukopisov, nevieme určiť, či je skutočne odpisom z tlače alebo staršou verziou diela. Známe je len, že papiere, na ktorých sú zapísané Capricornove skladby, obsahujú vodoznak Memmingenu a vyobrazenie brány Ravensburgu.[24] Z toho možno predpokladať provenienciu prameňov v juhozápadnom Nemecku, a teda v okolí pôsobenia Samuela Capricorna. Pri odpise skladby Laetare Jerusalem je zapisovateľ známy vďaka obsahu vlastníckej značky Jacoba Pagendarma, ktorý bol od roku 1679 do roku 1706 kantorom v kostole Sv. Márie v Lübecku.[25] Ak by sme uvažovali o odpise skladby Bonum est Confiteri v podobnom časovom ohraničení, išlo by o neskoršiu, a teda upravenú verziu diela.

Odpis skladby Bonum est confiteri v Sherardovej zbierke sa už na prvý pohľad líši od tlačenej verzie obsadením inštrumentálnych partov husľami namiesto cinkov. V dobovej praxi však bolo bežné tieto dva nástroje zamieňať, a teda nejde o edičný problém. Viac otázok vzbudzuje introdukcia, ktorá pribudla v parte sólového hlasu. Tá pozostáva zo spievaného rozkladu kvintakordu A Dur dlhého celé štyri takty na úvodné slová skladby. O tomto neobvyklom riešení sa dá azda uvažovať ako o akejsi lokálnej interpretačnej praxi uvádzania žalmov.[26] Introdukcia je ale len jedným z viacerých a podstatnejších rozdielov medzi tlačou a rukopisom tejto skladby. Z nich uvedieme tri názorné príklady. Prvým je kadencia na konci prvého dielu skladby, ktorá má v druhom parte nástroja odlišný harmonický aj melodický priebeh. Naviac, v skutočnosti ani jedna z verzií nie je harmonicky správna a ide o evidentnú chybu – druhý hlas je v oboch prípadoch v harmonickej disproporcii voči ostatným. Na tomto mieste bolo teda potrebné vykonať editorské zásahy a zmeniť znenie druhého hlasu tak, aby zaznievala dominanta do E Dur vo všetkých hlasoch zároveň, pri zachovaní rytmického priebehu z tlačenej verzie, ktorý je správny.

Obr. 1 Scelta musicale (1669) – Bonum est confiteri part prvého nástroja

Obr. 2 Sherardova zbierka MS. Mus. Sch. C.28  – Bonum est confiteri part prvého nástroja

Druhým príkladom je inštrumentálna medzihra. V tomto prípade sú obe verzie bez chýb, no rukopis je len redukciou tlačenej verzie. Zjednodušené nie sú len rozpísané diminúcie, ale aj následná kadencia, ktorá je skrátená o jeden takt. Dôvodom takejto úpravy mohli byť napríklad aj príliš vysoké nároky na interpretov.

Obr. 3 Scelta musicale (1669) – Bonum est confiteri part prvého nástroja

Obr. 4 Sherardova zbierka MS. Mus. Sch. C.28 – Bonum est confiteri part prvého nástroja

Posledným príkladom je polyfonicko-imitačný inštrumentálny dvojhlas medzi spievanými úsekmi. V tomto prípade sa rozdiely vyskytujú len v parte druhého nástroja. Problematická je rukopisná verzia, ktorej znenie buď obsahuje viaceré pisárske chyby alebo je kompozične nesprávna. V tlačenej podobe je naopak jeho priebeh bez väčších problémov. Možno sa tu domnievať, že zapisovateľovi chýbal part druhého nástroja a tak dielo „zrekonštruoval“ jeho dokomponovaním. Na obrázku sú odlišné úseky vyznačené červeným rámikom.

Obr. 5 Verzia prepisu podľa predlohy zo Sherardovej zbierky MS. Mus. Sch. C.28

Obr. 6 Verzia prepisu podľa predlohy tlačeného originálu zbierky Scelta musicale (1669)

Po vyhodnotení oboch prameňov ku skladbe Bonum est Confiteri bolo treba zvoliť, ktorú z verzií skladby budeme považovať za relevantnejšiu a stane sa predlohou pre pramenno-kritickú edíciu. Pri takomto rozhodovaní treba zvážiť niekoľko faktorov. Najzávažnejším z nich je, či ide o autograf alebo autorizovanú tlač. V našom prípade zrejme ani jeden z prameňov nepochádza priamo od skladateľa, pretože tlač bola vydaná po jeho smrti a rukopis je pravdepodobne ešte mladší, resp. zrejme vznikol jej odpisom. Väčšina rozdielov v rukopise tak mohla vzniknúť dokomponovaním chýbajúceho partu v predlohe alebo zjednodušením a prispôsobením si diela. Nedostatok informácií k prameňom nám však neumožňuje ani s istotou vylúčiť hypotézu, že verzia v rukopise by mohla byť staršou podobou skladby v tlači. Viac svetla do problematiky by vniesol odpis v podobe organovej tabulatúrnej partitúry z Dübenovej zbierky, ktorý však zostal nedokončený a zaznamenáva len niekoľko prvých taktov skladby.

Riešením sa v tomto prípade ukázalo zvoliť ako hlavnú predlohu verziu skladby z tlačenej zbierky. Dôvodom bol nielen menší počet evidentne chybných úsekov, ale aj koncepčná jednota so zvyškom zbierky – napr. virtuozita v inštrumentálnej medzihre. Na druhej strane sa porovnávaním podarilo nielen doplniť chýbajúci part bassa continua, ale aj objasniť mnohé sporné miesta a koruptely u oboch verzií. V súvislosti s touto problematikou James Grier vo svojej publikácii The Critical Editing of Music upozorňuje, že hudobný text z prameňov nemožno rozdeľovať len na správny a chybný. Je treba odlišovať aj skupinu, ktorá celkom nespadá ani do kategórie koruptel, ale ani neznie podľa očakávania a javí sa ako chybná.[27] Každým detailom sa teda treba zaoberať bez pocitu dešpektu k nemu. V prípade takejto konfrontácie prameňov môže byť odlišnosť iným variantom skladby alebo iným kompozičným riešením.

Príklad edičných problémov skladby Bonum est confiteri či zbierky Scelta musicale je analogickým prípadom k mnohým iným skladbám 17. storočia. Ponúka model postupu a riešenia rekonštrukcie tlače bez autorskej korektúry pomocou jej odpisov čiastočne s vágnym pôvodom. Editor starej hudby je bežne konfrontovaný so zložitým pozadím prameňov a nejasnosťami v hudobnom texte, ktoré sa neraz stanú predmetom rozsiahlej polemiky. Preto je dôležitý čo najkompletnejší súhrn primárnych ale aj sekundárnych prameňov a ich pozorné porovnávanie a vyhľadávanie súvislostí. Pochopiteľne nie vždy je možné všetky sporné riešenia adekvátne zargumentovať a mnohé zostáva na rozhodnutí editora, ktoré by nemalo byť subjektívne ale opreté o kontext tvorby a okruhu daného skladateľa.

Táto práca bola podporená Agentúrou na podporu výskumu a vývoja na základe zmluvy č. APVV 14-0681. Vznikla aj v rámci riešenia projektu VEGA č. 1/0850/14.